Kým socialistické centrálne plánovanie sa realizovalo v päťročniciach, jeho dnešná európska verzia sa deje v sedemročných programových obdobiach. Kým v minulosti šlo o naplnenie štátom stanovených hektárových výnosov a produkčných kvót, dnes sa okrem dosahovania prihlúplych ukazovateľov, ako je podiel žien vo vedení podnikov či vyšší podiel ľudí s formálnym vysokoškolským diplomom bojuje s mierou nezamestnanosti a vykazovaním ekonomického rastu. A s čerpaním eurofondov.
Medzi socialistickým a európskym plánovaním by sa našli i podobnosti. V oboch nachádzame odstraňovanie rozdielov ako jeden z cieľov nalievania peňazí do verejných investícií a inštitúcií. A tak, ako v socializme neboli podstatné výrobky, jeho kvalita a využiteľnosť, ale vyprodukované množstvo, ani dnes nejde o to, načo sa miliardy míňajú, hlavné je akokoľvek ich vyčerpať. A to s patričnou európskou publicitou. Výstavnou skriňou tohto úpadkového drancovania zdrojov sú eurofondy.
.finále obdobia 2007 – 2013
Hoci striedajúce sa vlády si budú zodpovednosť za čerpanie eurofondov medzi sebou vždy prehadzovať, akoby šlo o odistený granát, čísla hovoria jasne. Radičovej vláda „zazmluvňovala“ i čerpala fondy v rýchlejšom mesačnom tempe, než sa dialo za doterajšieho Ficovho dvojnásobného vládnutia. Dáta z decembra hovoria, že z onoho balíka 11,5 miliardy eur sa už nakontrahovalo vyše 90 percent. Ministerstvo financií pred Vianocami hlásilo, že podiel vyčerpaných fondov sa prehupol cez hranicu 50 percent. Na dočerpanie zvyšnej polovice ostávajú už len dva roky.
Dôvodov, prečo sme svedkami finišu, akoby míliar po krúžení na atletickom ovále v cieľovej rovinke akceleroval, sťaby chcel zdolať Usaina Bolta, je viacero. Ficova vláda mala v roku 2006 inú predstavu, ako má vyzerať skladba operačných programov, než rozhodla Dzurindova vláda. Zdĺhavé rokovania s Európskou komisiou spôsobili, že prvé výzvy boli spustené až v roku 2008. Kľúčové ministerstvá zveril Fico ministrom za SNS. Jej nominanti zodpovedali za šesť z jedenástich programov. Z eurofondov síce rozdávali štedrejšie ako zo svojho, no s „procesnou“ stránkou si hlavu nelámali.
Sklzy spôsobili i novely kompetenčného zákona a presúvanie zodpovednosti za fondy medzi ministerstvami. Dve novely sa udiali počas Ficových vlád a jedna za Radičovej. Svoje urobili i parlamentné voľby v rozmedzí necelých dvoch rokov. Zmena vlády znamená i výmenu ľudí na ministerstvách. A zásadný zákon o verejnom obstarávaní sa za uplynulých sedem rokov novelizoval viac než dvadsaťkrát.
.na úsvite obdobia 2014 – 2020
Kde sa jedno končí, iné sa začína. Hoci európsky viacročný finančný rámec nie je len o eurofondoch, tie tvoria až tretinu výdavkov EÚ. Slovensko by počas rokov 2014 – 2020 malo dostať z Únie 20,3 miliardy eur, pričom naše odvody do Bruselu by mali byť 6,8 miliardy eur. Až dve tretiny z prijímaných miliárd sa majú do našich regiónov rozliať z eurofondov. Bežný daňovník, ktorý tento špás plus národné spolufinancovanie len platí, ale na hostinu prerozdeľovania a obstarávania koristi pozvaný nebol, nemá prečo jasať. Aj naďalej budú podporované nezmysly, ako sú chodníky nikam, kruhové križovatky na pustých cestách, mechanizmy na letnú údržbu ciest, ktoré sa nesmú upraviť na zimnú prevádzku či projekty pre Rómov v obciach, kde o nich nechyrovali. O korupčných „desiatkoch“ ani nehovoriac.
O čerpaní fondov zo začínajúcej sedemročnice možno len snívať. Hlavnú zodpovednosť za oneskorenie tentoraz neponesie vláda, ale eurobyrokrati. Návrh nariadení pre fondy na roky 2014 –2020 Európska komisia síce zverejnila už v októbri 2011, debata o nich však trvala až do decembra 2013, keď boli schválené. Na porovnanie, v čase príprav na obdobie 2007 – 2013 sa s balíčkom zmien prišlo v júli 2004 a k ich schváleniu došlo v júli 2006. Kým vtedy do nového obdobia ostávalo päť mesiacov, dnes ani jeden. V čase schválenia rámca s nariadeniami sme však na rozdiel od roku 2006 vo fáze, keď vieme len to, že operačných programov bude sedem. Ich podoba stále nie je známa. Koľko bude meškať čerpanie „nových“ eurofondov?
Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z roku 2010 až 71,2 percenta respondentov na Slovensku uviedlo, že sú si vedomí, že Únia poskytuje regiónom podporu z eurofondov. Také povedomie o fondoch nebolo v žiadnej inej krajine. Priemerne o nich malo potuchy 33,8 percenta respondentov EÚ. A napriek medializovaným kauzám podľa 83,7 percenta našich respondentov fondy majú pozitívny dopad. Sú nielen hmatateľným poukázaním na bonusy, ktoré Únia prináša, ale aj príležitosťou na zviditeľnenie politikov. Na jednej strane je premiér Fico s tézou, že „Slovensko by bez eurofondov neprežilo,“ na strane druhej Marián Kotleba, podľa ktorého ich nepotrebujeme. Medzi týmito dvoma názormi sa vo vytrvale nudnom opare eurospeakových fráz pohybuje väčšina ostatných.
Bryan Caplan vo svojom bestsellere uvádza, že „iracionálni voliči môžu mať sklon „usmrcovať“ poslov zlých správ, čím nabádajú politikov, že namiesto toho, aby existujúcim problémom čelili, snažia sa ich všelijako vyretušovať.“ Nechajme sa prekvapiť, koho naši voliči vyhodnotia ako posla zlých eurofondových správ a či budú naši politici naďalej úspešní v „retušovaní.“ Vitajte v ďalšej sedemročnici s eurofondmi!
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Medzi socialistickým a európskym plánovaním by sa našli i podobnosti. V oboch nachádzame odstraňovanie rozdielov ako jeden z cieľov nalievania peňazí do verejných investícií a inštitúcií. A tak, ako v socializme neboli podstatné výrobky, jeho kvalita a využiteľnosť, ale vyprodukované množstvo, ani dnes nejde o to, načo sa miliardy míňajú, hlavné je akokoľvek ich vyčerpať. A to s patričnou európskou publicitou. Výstavnou skriňou tohto úpadkového drancovania zdrojov sú eurofondy.
.finále obdobia 2007 – 2013
Hoci striedajúce sa vlády si budú zodpovednosť za čerpanie eurofondov medzi sebou vždy prehadzovať, akoby šlo o odistený granát, čísla hovoria jasne. Radičovej vláda „zazmluvňovala“ i čerpala fondy v rýchlejšom mesačnom tempe, než sa dialo za doterajšieho Ficovho dvojnásobného vládnutia. Dáta z decembra hovoria, že z onoho balíka 11,5 miliardy eur sa už nakontrahovalo vyše 90 percent. Ministerstvo financií pred Vianocami hlásilo, že podiel vyčerpaných fondov sa prehupol cez hranicu 50 percent. Na dočerpanie zvyšnej polovice ostávajú už len dva roky.
Dôvodov, prečo sme svedkami finišu, akoby míliar po krúžení na atletickom ovále v cieľovej rovinke akceleroval, sťaby chcel zdolať Usaina Bolta, je viacero. Ficova vláda mala v roku 2006 inú predstavu, ako má vyzerať skladba operačných programov, než rozhodla Dzurindova vláda. Zdĺhavé rokovania s Európskou komisiou spôsobili, že prvé výzvy boli spustené až v roku 2008. Kľúčové ministerstvá zveril Fico ministrom za SNS. Jej nominanti zodpovedali za šesť z jedenástich programov. Z eurofondov síce rozdávali štedrejšie ako zo svojho, no s „procesnou“ stránkou si hlavu nelámali.
Sklzy spôsobili i novely kompetenčného zákona a presúvanie zodpovednosti za fondy medzi ministerstvami. Dve novely sa udiali počas Ficových vlád a jedna za Radičovej. Svoje urobili i parlamentné voľby v rozmedzí necelých dvoch rokov. Zmena vlády znamená i výmenu ľudí na ministerstvách. A zásadný zákon o verejnom obstarávaní sa za uplynulých sedem rokov novelizoval viac než dvadsaťkrát.
.na úsvite obdobia 2014 – 2020
Kde sa jedno končí, iné sa začína. Hoci európsky viacročný finančný rámec nie je len o eurofondoch, tie tvoria až tretinu výdavkov EÚ. Slovensko by počas rokov 2014 – 2020 malo dostať z Únie 20,3 miliardy eur, pričom naše odvody do Bruselu by mali byť 6,8 miliardy eur. Až dve tretiny z prijímaných miliárd sa majú do našich regiónov rozliať z eurofondov. Bežný daňovník, ktorý tento špás plus národné spolufinancovanie len platí, ale na hostinu prerozdeľovania a obstarávania koristi pozvaný nebol, nemá prečo jasať. Aj naďalej budú podporované nezmysly, ako sú chodníky nikam, kruhové križovatky na pustých cestách, mechanizmy na letnú údržbu ciest, ktoré sa nesmú upraviť na zimnú prevádzku či projekty pre Rómov v obciach, kde o nich nechyrovali. O korupčných „desiatkoch“ ani nehovoriac.
O čerpaní fondov zo začínajúcej sedemročnice možno len snívať. Hlavnú zodpovednosť za oneskorenie tentoraz neponesie vláda, ale eurobyrokrati. Návrh nariadení pre fondy na roky 2014 –2020 Európska komisia síce zverejnila už v októbri 2011, debata o nich však trvala až do decembra 2013, keď boli schválené. Na porovnanie, v čase príprav na obdobie 2007 – 2013 sa s balíčkom zmien prišlo v júli 2004 a k ich schváleniu došlo v júli 2006. Kým vtedy do nového obdobia ostávalo päť mesiacov, dnes ani jeden. V čase schválenia rámca s nariadeniami sme však na rozdiel od roku 2006 vo fáze, keď vieme len to, že operačných programov bude sedem. Ich podoba stále nie je známa. Koľko bude meškať čerpanie „nových“ eurofondov?
Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z roku 2010 až 71,2 percenta respondentov na Slovensku uviedlo, že sú si vedomí, že Únia poskytuje regiónom podporu z eurofondov. Také povedomie o fondoch nebolo v žiadnej inej krajine. Priemerne o nich malo potuchy 33,8 percenta respondentov EÚ. A napriek medializovaným kauzám podľa 83,7 percenta našich respondentov fondy majú pozitívny dopad. Sú nielen hmatateľným poukázaním na bonusy, ktoré Únia prináša, ale aj príležitosťou na zviditeľnenie politikov. Na jednej strane je premiér Fico s tézou, že „Slovensko by bez eurofondov neprežilo,“ na strane druhej Marián Kotleba, podľa ktorého ich nepotrebujeme. Medzi týmito dvoma názormi sa vo vytrvale nudnom opare eurospeakových fráz pohybuje väčšina ostatných.
Bryan Caplan vo svojom bestsellere uvádza, že „iracionálni voliči môžu mať sklon „usmrcovať“ poslov zlých správ, čím nabádajú politikov, že namiesto toho, aby existujúcim problémom čelili, snažia sa ich všelijako vyretušovať.“ Nechajme sa prekvapiť, koho naši voliči vyhodnotia ako posla zlých eurofondových správ a či budú naši politici naďalej úspešní v „retušovaní.“ Vitajte v ďalšej sedemročnici s eurofondmi!
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.