Od každej vlády sa očakáva aspoň iskra imaginácie a prekvapenie. V pražskej koalícii, do ktorej sociálni demokrati a ANO 2011 pribrali ľudovcov, sa to podarilo len miliardárovi Andrejovi Babišovi, ale nominovať na ministra životného prostredia generálneho riaditeľa jeho chemičky Lovochemie je dosť drsný vtip.
Babišovo ANO si ako „kingmaker“ vybralo silné rezorty. Na ministerstvo financií – po dlhom hľadaní – nenašiel šéf a majiteľ hnutia nikoho lepšieho než seba. Na dopravu poslal ďalšieho manažéra, ministrom obrany sa stane herec a diplomat Martin Stropnický a hnutie vysiela do vlády jediné dve ministerky.
Zato nominácie sociálnych demokratov sú také nenápadité, akoby českú vládu zostavoval Robert Fico.
.bez chuti a zápachu
Okolie českého prezidenta už dávno signalizovalo, že Miloš Zeman nevymenuje nikoho, kto sa mu v minulosti znepáčil alebo ho „zradil“ (áno, Zeman je skutočne schopný sa takto pomstiť za krivdy staré desať aj viac rokov). Nastupujúci premiér Sobotka preto stiahol nohavice ešte dlho vopred.
Z vládnej zostavy vyradil napríklad Vladimíra Špidlu; ten mal byť pôvodne ministrom životného prostredia alebo ministrom práce, nakoniec ho však Sobotka využije „len“ ako šéfa svojich poradcov. Stiahol aj jasného kandidáta na rezort spravodlivosti Jiřího Dienstbiera, ktorý skončí ako minister bez kresla a predseda legislatívnej rady. (V komentároch českých médií sa napriek tomu uvádza ako ohromné riziko, že Sobotka svojho spojenca vôbec do zostavy zaradil, pretože Zeman Dienstbiera nemá rád...)
Nominácie sociálnych demokratov vyzerajú, akoby predseda – ktorý po októbrových voľbách len tak-tak prežil pokus o zvrhnutie – potreboval rozmiestniť svojich spojencov a zástupcov silných regiónov. Ministrom vnútra bude bývalý plzenský hajtman Milan Chovanec (ktorý počas pokusu o zvrhnutie prvý prebehol k Sobotkovi), rezort práce povedie málo známy krajský radný z Vysočiny, zdravotníctvo Severomoravan, školstvo Stredočech, ministrom zahraničia má byť večný čakateľ Lubomír Zaorálek.
Predchádzajúci sociálnodemokratickí premiéri vtlačili svojim zostavám svoju značku. Vladimír Špidla bol dôsledný v presadzovaní škandinávskych vzorov (vrátane kvót pre ženy), Jiří Paroubek vytiahol k moci dnešnú skupinu tridsiatnikov a štyridsiatnikov, ktorí ČSSD vedú, dokonca aj Miloš Zeman vedel aspoň do svojej vlády zlákať legendárneho právnika Otakara Motejla, úctyhodného nestraníka. Len Bohuslav Sobotka potvrdil svoju povesť neinvenčného konformistu.
.vodca, ktorý nerozlišuje
Aj najmenšia koaličná strana, ľudovci, volila opatrne: požiadala o svoj tradičný rezort poľnohospodárstva a dostala navyše ministerstvo kultúry (povedie ho bývalý kňaz a donedávna riaditeľ Ústavu pre štúdium totalitných režimov Daniel Herman). Zhodou okolností ide o dva rezorty, v ktorých sa dá dozrieť na hladký chod cirkevných reštitúcií. Celé to vyznieva ako stávka na tradičnú voličskú základňu.
Najväčší vzruch tak vniesol do nominácií Andrej Babiš so svojím ANO 2011. Zatiaľ je estetický dojem mizerný: človek nemusí byť nutne fanúšikom zelených, aby ho zarazil minister životného prostredia Richard „Lovochemie“ Brabec či minister dopravy Antonín Prachař, donedávna viceprezident lobistického združenia autodopravcov. Korunuje to sám Andrej Babiš, minister financií, ktorý akoby mal stále problém rozlišovať záujmy osobné, firemné, stranícke a štátne. Najmä keď má byť prvým českým ministrom po roku 1989, ktorému – aspoň zatiaľ – chýba čisté lustračné osvedčenie (zákon nehovorí jasne, či sa vzťahuje aj na ministrov, ale doteraz sa tak vykladal).
Estetiku len mierne napráva profesorka trestného práva Helena Válková ako ministerka spravodlivosti alebo očakávaný minister obrany Stropnický, donedávna divadelný riaditeľ.
.ficovskejšie Česko
V povolebnom komentári pre .týždeň autor týchto riadkov napísal, že koalícia ČSSD-ANO-ľudovci sa núka najprirodzenejšie, pretože aj ich programy by ľahko našli priesečník: opatrne mieriť k prijatiu eura, znížiť DPH na lieky, knihy a potraviny, nezavádzať školné, nerušiť štátne maturity. Už sa to deje.
Koaličná dohoda je sivá ako celá vládna zostava: „Efektívny výber daní“, „Efektívne čerpanie európskych fondov“, sľubujú sa rezortné audity, dotačné programy na zatepľovanie budov... Zatiaľ to vyzerá, že slogan Andreja Babiša o štáte, riadenom ako firma, by sa mal uskutočňovať len lepším prevádzkovým riadením úradov.
V najbližších dňoch a týždňoch bude zrejme prezident Miloš Zeman robiť ešte trochu okolky. Koalícia však dala najavo, že nevidí dôvod do svojich rokovaní pozývať aj prezidenta ako štvrtú, nikomu sa nezodpovedajúcu stranu. Skôr sa preto zdá, že v januári, možno začiatkom februára, Zeman vládu vymenuje.
Zatiaľ sa nedá odhadnúť, či bude koalícia stabilná. Dnes má bezpečnú podporu 111 hlasov v 200-člennej snemovni, ale to nemusí nič znamenať: padnutá vláda Petra Nečasa mala na začiatku dokonca luxusnú 118-člennú väčšinu. Vývoj preto závisí od toho, či v Babišovom klube ANO 2011 a predovšetkým v samej ČSSD nastanú pnutia a vzbury; a to sa po prvých týždňoch spoznať nedá.
Celkovo to vyzerá na štyri roky konformnejšej, ficovskejšej politiky v blízkosti hlavného prúdu EÚ. Možno po nepopulárnych Nečasových úsporách a po divokom roku 2013 potrebuje Česká republika práve také sivé upokojenie. Možno dnes ani na nič lepšie nemá.
Autor je právnik a novinár.
Babišovo ANO si ako „kingmaker“ vybralo silné rezorty. Na ministerstvo financií – po dlhom hľadaní – nenašiel šéf a majiteľ hnutia nikoho lepšieho než seba. Na dopravu poslal ďalšieho manažéra, ministrom obrany sa stane herec a diplomat Martin Stropnický a hnutie vysiela do vlády jediné dve ministerky.
Zato nominácie sociálnych demokratov sú také nenápadité, akoby českú vládu zostavoval Robert Fico.
.bez chuti a zápachu
Okolie českého prezidenta už dávno signalizovalo, že Miloš Zeman nevymenuje nikoho, kto sa mu v minulosti znepáčil alebo ho „zradil“ (áno, Zeman je skutočne schopný sa takto pomstiť za krivdy staré desať aj viac rokov). Nastupujúci premiér Sobotka preto stiahol nohavice ešte dlho vopred.
Z vládnej zostavy vyradil napríklad Vladimíra Špidlu; ten mal byť pôvodne ministrom životného prostredia alebo ministrom práce, nakoniec ho však Sobotka využije „len“ ako šéfa svojich poradcov. Stiahol aj jasného kandidáta na rezort spravodlivosti Jiřího Dienstbiera, ktorý skončí ako minister bez kresla a predseda legislatívnej rady. (V komentároch českých médií sa napriek tomu uvádza ako ohromné riziko, že Sobotka svojho spojenca vôbec do zostavy zaradil, pretože Zeman Dienstbiera nemá rád...)
Nominácie sociálnych demokratov vyzerajú, akoby predseda – ktorý po októbrových voľbách len tak-tak prežil pokus o zvrhnutie – potreboval rozmiestniť svojich spojencov a zástupcov silných regiónov. Ministrom vnútra bude bývalý plzenský hajtman Milan Chovanec (ktorý počas pokusu o zvrhnutie prvý prebehol k Sobotkovi), rezort práce povedie málo známy krajský radný z Vysočiny, zdravotníctvo Severomoravan, školstvo Stredočech, ministrom zahraničia má byť večný čakateľ Lubomír Zaorálek.
Predchádzajúci sociálnodemokratickí premiéri vtlačili svojim zostavám svoju značku. Vladimír Špidla bol dôsledný v presadzovaní škandinávskych vzorov (vrátane kvót pre ženy), Jiří Paroubek vytiahol k moci dnešnú skupinu tridsiatnikov a štyridsiatnikov, ktorí ČSSD vedú, dokonca aj Miloš Zeman vedel aspoň do svojej vlády zlákať legendárneho právnika Otakara Motejla, úctyhodného nestraníka. Len Bohuslav Sobotka potvrdil svoju povesť neinvenčného konformistu.
.vodca, ktorý nerozlišuje
Aj najmenšia koaličná strana, ľudovci, volila opatrne: požiadala o svoj tradičný rezort poľnohospodárstva a dostala navyše ministerstvo kultúry (povedie ho bývalý kňaz a donedávna riaditeľ Ústavu pre štúdium totalitných režimov Daniel Herman). Zhodou okolností ide o dva rezorty, v ktorých sa dá dozrieť na hladký chod cirkevných reštitúcií. Celé to vyznieva ako stávka na tradičnú voličskú základňu.
Najväčší vzruch tak vniesol do nominácií Andrej Babiš so svojím ANO 2011. Zatiaľ je estetický dojem mizerný: človek nemusí byť nutne fanúšikom zelených, aby ho zarazil minister životného prostredia Richard „Lovochemie“ Brabec či minister dopravy Antonín Prachař, donedávna viceprezident lobistického združenia autodopravcov. Korunuje to sám Andrej Babiš, minister financií, ktorý akoby mal stále problém rozlišovať záujmy osobné, firemné, stranícke a štátne. Najmä keď má byť prvým českým ministrom po roku 1989, ktorému – aspoň zatiaľ – chýba čisté lustračné osvedčenie (zákon nehovorí jasne, či sa vzťahuje aj na ministrov, ale doteraz sa tak vykladal).
Estetiku len mierne napráva profesorka trestného práva Helena Válková ako ministerka spravodlivosti alebo očakávaný minister obrany Stropnický, donedávna divadelný riaditeľ.
.ficovskejšie Česko
V povolebnom komentári pre .týždeň autor týchto riadkov napísal, že koalícia ČSSD-ANO-ľudovci sa núka najprirodzenejšie, pretože aj ich programy by ľahko našli priesečník: opatrne mieriť k prijatiu eura, znížiť DPH na lieky, knihy a potraviny, nezavádzať školné, nerušiť štátne maturity. Už sa to deje.
Koaličná dohoda je sivá ako celá vládna zostava: „Efektívny výber daní“, „Efektívne čerpanie európskych fondov“, sľubujú sa rezortné audity, dotačné programy na zatepľovanie budov... Zatiaľ to vyzerá, že slogan Andreja Babiša o štáte, riadenom ako firma, by sa mal uskutočňovať len lepším prevádzkovým riadením úradov.
V najbližších dňoch a týždňoch bude zrejme prezident Miloš Zeman robiť ešte trochu okolky. Koalícia však dala najavo, že nevidí dôvod do svojich rokovaní pozývať aj prezidenta ako štvrtú, nikomu sa nezodpovedajúcu stranu. Skôr sa preto zdá, že v januári, možno začiatkom februára, Zeman vládu vymenuje.
Zatiaľ sa nedá odhadnúť, či bude koalícia stabilná. Dnes má bezpečnú podporu 111 hlasov v 200-člennej snemovni, ale to nemusí nič znamenať: padnutá vláda Petra Nečasa mala na začiatku dokonca luxusnú 118-člennú väčšinu. Vývoj preto závisí od toho, či v Babišovom klube ANO 2011 a predovšetkým v samej ČSSD nastanú pnutia a vzbury; a to sa po prvých týždňoch spoznať nedá.
Celkovo to vyzerá na štyri roky konformnejšej, ficovskejšej politiky v blízkosti hlavného prúdu EÚ. Možno po nepopulárnych Nečasových úsporách a po divokom roku 2013 potrebuje Česká republika práve také sivé upokojenie. Možno dnes ani na nič lepšie nemá.
Autor je právnik a novinár.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.