V piatok 3. januára oslávil Schumacher svoje 45. narodeniny. Bola to však smutná oslava – legendárny pilot leží v umelo vyvolanom spánku. V stredisku Meribel, kde trávil čas s rodinou a priateľmi, nešťastne spadol po tom, čo sa snažil pomôcť kamarátovej dcére. Hlavou narazil na trčiaci kameň, po prevoze vrtuľníkom do nemocnice v Grenobli ho museli dvakrát operovať. Jeho stav je vážny, no podľa posledných správ sa pomaly zlepšuje. „Je úžasné sledovať všetky tie obavy o Michaelov život a zdravie. Nielen zo strany F1, ale aj celého športového i nešportového sveta. Podľa mňa je to dlho prehliadané uznanie jeho statusu ako skutočnej športovej legendy. Modlím sa, aby sa z toho dostal a uvidel všetky tie pekné slová, ktoré o ňom teraz ľudia hovoria,“ vyjadril sa bývalý Schumacherov súper, dnes komentátor BBC David Coulthard.
.nehody
Aj keď bol Schumi vždy skvelý pilot, ani on sa nevyhol niekoľkým nehodám. Najťažšiu haváriu zažil Schumacher v roku 1999 v anglickom Silverstone, kde so svojím Ferrari vletel v plnej rýchlosti priamo do ochrannej bariéry. Dvojitá zlomenina pravej nohy ho vyradila zo šiestich pretekov a tam aj z boja o tretí titul majstra sveta, ktorý mu opäť vyfúkol Fín Mika Häkkinen. Paradoxne, ani jedna z nehôd nebola taká vážna, ako jeho dva pády mimo kokpitu F1. Ešte v roku 2009 spadol na okruhu Cartagena z motorky počas testovacích jázd a zranenie krčnej chrbtice odsunulo jeho plánovaný comeback do F1. A teraz prišiel najvážnejší úraz jeho života. Ako sa vyjadrili lekári, nebyť prilby, ktorá sa po náraze na kameň úplne rozbila, nebol by pád prežil. Ako sa neskôr ukázalo, Schumacher, inak výborný lyžiar, išiel celkom pomaly a potvrdil tak svoje slová, ktoré povedal vo svojom poslednom rozhovore pre televíziu RTL: „Nie som závislák od adrenalínu,“ povedal Schumi. „Samozrejme, že k rýchlosti mám ako pilot F1 iný vzťah, ale nikdy nezabúdam na to, aby som ju mal pod kontrolou.“ Mimochodom, Schumi bol vždy povestným zástancom bezpečnostných opatrení v F1 a jedným z prvých dôkazov, že aj piloti musia byť trénovaní ako vrcholoví športovci. Fyzickej príprave venoval množstvo času a aj preto má jeho telo podľa lekárov lepšie šance na uzdravenie sa. „Má viac sily ako ktokoľvek iný, aby to prekonal,“ vyjadril sa majster sveta Jenson Button.
.legenda
Schumiho otec Rolf bol kachliar a murár, lenže mama Elisabeth mala na motokárovej dráhe v Kerpene kaviareň. Nečudo, že Michael aj so svojím bratom Ralfom, ktorý to tiež dotiahol až do kráľovskej automobilovej disciplíny, odmalička trávili čas za volantom motokár. Michael mal štyri roky, keď o ňom miestne noviny uverejnili prvý článok s titulkom Malý, ale rýchly. V jedenástich sa prihlásil do domáceho juniorského šampionátu, lenže nemecké pravidlá povoľovali štartovať len štrnásťročným a starším chlapcom, tak mu otec vybavil luxemburskú licenciu. V pätnástich tento seriál vyhral a postupne prišli úspechy aj v ďalších kategóriách. V roku 1991 debutoval v F1 a hneď dosiahol na voze Jordan siedme miesto v kvalifikácii na Grand Prix Belgicka. Na rovnakom mieste o rok prvýkrát víťazí, už v stajni Benetton, pre ktorú v roku 1994 a 1995 získava svoje prvé dva tituly majstra sveta. Nasledujú roky skvelých, aj keď prehratých súbojov s Damonom Hillom, Jacquesom Villeneuveom a najmä Mikom Häkkinenom. Súboje s Fínom patria medzi najpamätnejšie v histórii, na trati nezmieriteľní súperi si však v súkromí rozumeli. „Toto je ďalšia výzva. A ty musíš znovu tvrdo bojovať, tak, ako sme boli obidvaja zvyknutí na trati,“ odkázal Michaelovi Mika cez nemecký Bild. „Urob mi láskavosť – nesnaž sa tentoraz poraziť čas. V týchto pretekoch sa neponáhľaj, daj si toľko času, koľko budeš potrebovať, chce to pokoj.“ Häkkinen vie, čo hovorí, veď po hrôzostrašnej havárii v kvalifikácii na Grand Prix Austrálie 1995 sám bojoval o život. „Prežil som vďaka pomoci rodiny a profesionálnej starostlivosti lekárov. Som si istý, že Michaelovi sa dostáva rovnakej pomoci,“ vyjadril sa Häkkinen, ktorý bol po nehode rovnako s prasknutou lebkou nejaký čas v kóme, no dostal sa z toho a napokon získal dva tituly majstra sveta v rokoch 1998 a 1999.
Od roku 2000 však „efjednotke“ jednoznačne dominoval Schumi a získal päť titulov majstra sveta v rade, čo sa doteraz nikomu nepodarilo. Na konte má takisto najviac víťazstiev (91), pole position (68), najrýchlejších kôl (77) aj bodov (1546). A parádny kúsok sa mu podaril v roku 2002, keď stál po každých pretekoch na stupňoch pre trojicu najlepších. A tých pretekov bolo sedemnásť...
Schumi sa s tímom Ferrari rozlúčil v roku 2007, no v sezóne 2010 sa vrátil, keď neodolal ponuke značky Mercedes, ktorá mu pomohla na začiatku kariéry. Počas troch sezón síce svoje predchádzajúce úspechy nezopakoval, no aj jeho prítomnosť pomohla atraktivite efjednotky. Michael sa tak mohol naplno venovať rodine – manželke Corinne, s ktorou je ženatý osemnásť rokov, šestnásťročnej dcére Gine-Marii a o dva roky mladšiemu synovi Mickovi. Vždy si strážil svoj súkromný život, aj tentoraz manželka poprosila médiá, aby rešpektovali jeho súkromie. Schumacherov súčasný boj však zaujíma každého a tentoraz aj jeho neprajníci veria, že ho vyhrá. „Modlím sa za teba, bráško. Dúfam, že sa rýchlo uzdravíš. Boh ťa žehnaj, Michael,“ odkazuje mu jeho bývalý partner v tíme Ferrari Felipe Massa. A s ním všetci športoví fanúšikovia.
Autor je spolupracovník .týždňa.
.nehody
Aj keď bol Schumi vždy skvelý pilot, ani on sa nevyhol niekoľkým nehodám. Najťažšiu haváriu zažil Schumacher v roku 1999 v anglickom Silverstone, kde so svojím Ferrari vletel v plnej rýchlosti priamo do ochrannej bariéry. Dvojitá zlomenina pravej nohy ho vyradila zo šiestich pretekov a tam aj z boja o tretí titul majstra sveta, ktorý mu opäť vyfúkol Fín Mika Häkkinen. Paradoxne, ani jedna z nehôd nebola taká vážna, ako jeho dva pády mimo kokpitu F1. Ešte v roku 2009 spadol na okruhu Cartagena z motorky počas testovacích jázd a zranenie krčnej chrbtice odsunulo jeho plánovaný comeback do F1. A teraz prišiel najvážnejší úraz jeho života. Ako sa vyjadrili lekári, nebyť prilby, ktorá sa po náraze na kameň úplne rozbila, nebol by pád prežil. Ako sa neskôr ukázalo, Schumacher, inak výborný lyžiar, išiel celkom pomaly a potvrdil tak svoje slová, ktoré povedal vo svojom poslednom rozhovore pre televíziu RTL: „Nie som závislák od adrenalínu,“ povedal Schumi. „Samozrejme, že k rýchlosti mám ako pilot F1 iný vzťah, ale nikdy nezabúdam na to, aby som ju mal pod kontrolou.“ Mimochodom, Schumi bol vždy povestným zástancom bezpečnostných opatrení v F1 a jedným z prvých dôkazov, že aj piloti musia byť trénovaní ako vrcholoví športovci. Fyzickej príprave venoval množstvo času a aj preto má jeho telo podľa lekárov lepšie šance na uzdravenie sa. „Má viac sily ako ktokoľvek iný, aby to prekonal,“ vyjadril sa majster sveta Jenson Button.
.legenda
Schumiho otec Rolf bol kachliar a murár, lenže mama Elisabeth mala na motokárovej dráhe v Kerpene kaviareň. Nečudo, že Michael aj so svojím bratom Ralfom, ktorý to tiež dotiahol až do kráľovskej automobilovej disciplíny, odmalička trávili čas za volantom motokár. Michael mal štyri roky, keď o ňom miestne noviny uverejnili prvý článok s titulkom Malý, ale rýchly. V jedenástich sa prihlásil do domáceho juniorského šampionátu, lenže nemecké pravidlá povoľovali štartovať len štrnásťročným a starším chlapcom, tak mu otec vybavil luxemburskú licenciu. V pätnástich tento seriál vyhral a postupne prišli úspechy aj v ďalších kategóriách. V roku 1991 debutoval v F1 a hneď dosiahol na voze Jordan siedme miesto v kvalifikácii na Grand Prix Belgicka. Na rovnakom mieste o rok prvýkrát víťazí, už v stajni Benetton, pre ktorú v roku 1994 a 1995 získava svoje prvé dva tituly majstra sveta. Nasledujú roky skvelých, aj keď prehratých súbojov s Damonom Hillom, Jacquesom Villeneuveom a najmä Mikom Häkkinenom. Súboje s Fínom patria medzi najpamätnejšie v histórii, na trati nezmieriteľní súperi si však v súkromí rozumeli. „Toto je ďalšia výzva. A ty musíš znovu tvrdo bojovať, tak, ako sme boli obidvaja zvyknutí na trati,“ odkázal Michaelovi Mika cez nemecký Bild. „Urob mi láskavosť – nesnaž sa tentoraz poraziť čas. V týchto pretekoch sa neponáhľaj, daj si toľko času, koľko budeš potrebovať, chce to pokoj.“ Häkkinen vie, čo hovorí, veď po hrôzostrašnej havárii v kvalifikácii na Grand Prix Austrálie 1995 sám bojoval o život. „Prežil som vďaka pomoci rodiny a profesionálnej starostlivosti lekárov. Som si istý, že Michaelovi sa dostáva rovnakej pomoci,“ vyjadril sa Häkkinen, ktorý bol po nehode rovnako s prasknutou lebkou nejaký čas v kóme, no dostal sa z toho a napokon získal dva tituly majstra sveta v rokoch 1998 a 1999.
Od roku 2000 však „efjednotke“ jednoznačne dominoval Schumi a získal päť titulov majstra sveta v rade, čo sa doteraz nikomu nepodarilo. Na konte má takisto najviac víťazstiev (91), pole position (68), najrýchlejších kôl (77) aj bodov (1546). A parádny kúsok sa mu podaril v roku 2002, keď stál po každých pretekoch na stupňoch pre trojicu najlepších. A tých pretekov bolo sedemnásť...
Schumi sa s tímom Ferrari rozlúčil v roku 2007, no v sezóne 2010 sa vrátil, keď neodolal ponuke značky Mercedes, ktorá mu pomohla na začiatku kariéry. Počas troch sezón síce svoje predchádzajúce úspechy nezopakoval, no aj jeho prítomnosť pomohla atraktivite efjednotky. Michael sa tak mohol naplno venovať rodine – manželke Corinne, s ktorou je ženatý osemnásť rokov, šestnásťročnej dcére Gine-Marii a o dva roky mladšiemu synovi Mickovi. Vždy si strážil svoj súkromný život, aj tentoraz manželka poprosila médiá, aby rešpektovali jeho súkromie. Schumacherov súčasný boj však zaujíma každého a tentoraz aj jeho neprajníci veria, že ho vyhrá. „Modlím sa za teba, bráško. Dúfam, že sa rýchlo uzdravíš. Boh ťa žehnaj, Michael,“ odkazuje mu jeho bývalý partner v tíme Ferrari Felipe Massa. A s ním všetci športoví fanúšikovia.
Autor je spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.