Autorom tej prvej je u nás neznámy Andrew Krivak, autorom druhej podstatne známejší Michael Novak. Krivak je americký spisovateľ slovenského pôvodu a v českom preklade (Odeon 2013) vyšiel jeho prvý román Dlouhý návrat (v originále The Sojourn, 2011). Hlavnými postavami sú Slováci a ich turbulentný osud po vysťahovaní sa do Ameriky koncom 19. storočia a návrat domov, do Uhorska, krátko pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Michael Novak vydal pri príležitosti svojich 80. narodenín svoje pamäti Writing from Left to Right. My Journey from Liberal to Conservative (Image, 2013). Obidvaja autori sa k svojmu pôvodu hlásia, obidvaja preukážu záujem o krajinu svojich predkov. „Nikdy nezabudni, odkiaľ pochádzaš,“ zhrňuje Novak radu svojho otca, keď v roku 1939 počúval správy o nacistickom útoku na Poľsko. „Počúvaj pozorne, Mike, zmení ti to život.“ A Michael Novak mu dáva za pravdu. Slovenský pôvod, ako píše, mal zásadný vplyv na vývoj a zmenu jeho politických názorov. To, čím Amerika je (a čím má byť) vznikalo v Novakovej mysli v konfrontácii medzi svetom jeho širšej rodiny, osobitne strýkov a Emila Johnieho a tým, čo sa písalo v americkej tlači. Tie svety, píše Novak, boli absolútne vzdialené. Ešte väčší význam mal pre Novaka tunajší komunizmus. Hoci bol ľavičiar, pohľad na Slovensko mu pomohol vzdorovať ľavicovému radikalizmu a neskôr ho ďalej posúval doprava. Novakove pamäti sú však najmä o Amerike a jeho vlastnej púti, preto sa ku knihe na tomto mieste vrátim o týždeň.
Pozornosť si zaslúži aj Krivakova kniha. Témou trochu pripomína v Amerike známy román Thomasa Bella (vlastným menom Adalberta Thomasa Belejčáka) Out of This Furnace, ktorý vyšiel v roku 1941 a opísal príbeh slovenských imigrantov, žijúcich v Pennsylvánii, tamojšie odborové hnutie, a vôbec, svet pracujúceho amerického imigranta, ktorý sa postupne integruje do americkej spoločnosti. Krivakov román sa začína dramatickou udalosťou v americkom Colorade na sklonku 19. storočia. Matka Jozefa Vinicha, ešte nemluvňaťa, tragicky zahynie a svojmu malému synovi zachráni život. Opis slovenskej komunity pôsobí citlivo a autenticky, autor zreteľne čerpá z rozprávania vlastných starých rodičov. Muži sú tvrdí, ženy láskavé, opis úsporný. Vzťah k rodine, viere, deľba práce, všetko pôsobí autenticky. Dramatická udalosť zasiahne do života Ondreja Vinicha a jeho syna Jozefa a spôsobí, že sa vrátia domov, do Uhorska, kdesi na východoslovenské lazy v okolí mesta Eperjes (Prešov). Miestny kňaz spojí vdovca-Amerikána s miestnou vdovou a začne sa nový život. Ten má svoju vidiecku dynamiku, ktorú prudko zmení rok 1914. Jozef však dovtedy získa vzťah k Amerike, otec mu číta Melvillovu Bielu veľrybu, vybuduje u neho vzťah k zbrani a najmä mentalitu lovca-samotára. Osamelosť dokáže Krivak vyjadriť bravúrne. Prvá polovica knihy, kde sa autor venuje slovenskej komunite v Amerike a následne Hornom Uhorsku a celý ten etnický zmätok po roku 1914 s tvoriacimi sa národnými identitami a štátnymi lojalitami je lepšou časťou knihy. Druhá časť približuje osud Jozefa, ktorý sa spolu so svojím bratrancom, ktorého volá Zlý (v originále Zlee) stane elitným ostreľovačom v prvej svetovej vojne. Príbeh je pútavý, aj keď stratí emociálny náboj, ktorý sa vytratil s tým, ako autor stratil inšpiráciu vo vlastnej rodine a nahradil ju vojenskou literatúrou. Román zakončí alegória konca starého sveta, sprevádzaná túžbou po mieri a súčasne vzniku nových problémov, pohŕdaní Rómami a odchodom Jozefa späť do Ameriky. „Co znamená nějaké Československo pro mně, pro chlapce, který vyrostl mezi karpatskými venkovanmi v maďarské kultuře, v mizerné škole přísahal věrnost Habsburkovi (...), co mi mohli čeští propagandisté povědět o národnosti?“ pýta sa Jozef.
Človek si pri čítaní knihy uvedomí, ako rozdielne ju musí čítať americký a ako tunajší čitateľ. V Amerike mala Krivakova kniha úspech, dostala sa do finále prestížnej National Book Award a získala niekoľko ďalších ocenení. Americký čitateľ musí byť ohromený kokteilom identít, etník a náboženstiev, chaosom, kde ani hranice nedokážu vniesť poriadok. Stredoeurópsky čitateľ je citlivý na pár nepresných dôrazov, ale najmä na americký pohľad. Pretože Krivakova kniha je najmä o tom: o americkom pohľade na stredoeurópsky svet. Prílišnú mnohosť vidí takmer ako prekliatie, ktorého sa nemožno zbaviť inak, než odchodom za oceán. Román je vlastne plný skepsy a skepticky sa aj končí. Akoby zo slovenskosti tretej či štvrtej generácie slovenských imigrantov mala ostať iba spomienka na zvukomalebnosť slovenčiny.
Slovenský čitateľ si však uvedomí ešte niečo. Ako je možné, že tunajšia historická látka je zaujímavá pre amerických autorov a nestojí za významnejšiu pozornosť tých slovenských?
Pozornosť si zaslúži aj Krivakova kniha. Témou trochu pripomína v Amerike známy román Thomasa Bella (vlastným menom Adalberta Thomasa Belejčáka) Out of This Furnace, ktorý vyšiel v roku 1941 a opísal príbeh slovenských imigrantov, žijúcich v Pennsylvánii, tamojšie odborové hnutie, a vôbec, svet pracujúceho amerického imigranta, ktorý sa postupne integruje do americkej spoločnosti. Krivakov román sa začína dramatickou udalosťou v americkom Colorade na sklonku 19. storočia. Matka Jozefa Vinicha, ešte nemluvňaťa, tragicky zahynie a svojmu malému synovi zachráni život. Opis slovenskej komunity pôsobí citlivo a autenticky, autor zreteľne čerpá z rozprávania vlastných starých rodičov. Muži sú tvrdí, ženy láskavé, opis úsporný. Vzťah k rodine, viere, deľba práce, všetko pôsobí autenticky. Dramatická udalosť zasiahne do života Ondreja Vinicha a jeho syna Jozefa a spôsobí, že sa vrátia domov, do Uhorska, kdesi na východoslovenské lazy v okolí mesta Eperjes (Prešov). Miestny kňaz spojí vdovca-Amerikána s miestnou vdovou a začne sa nový život. Ten má svoju vidiecku dynamiku, ktorú prudko zmení rok 1914. Jozef však dovtedy získa vzťah k Amerike, otec mu číta Melvillovu Bielu veľrybu, vybuduje u neho vzťah k zbrani a najmä mentalitu lovca-samotára. Osamelosť dokáže Krivak vyjadriť bravúrne. Prvá polovica knihy, kde sa autor venuje slovenskej komunite v Amerike a následne Hornom Uhorsku a celý ten etnický zmätok po roku 1914 s tvoriacimi sa národnými identitami a štátnymi lojalitami je lepšou časťou knihy. Druhá časť približuje osud Jozefa, ktorý sa spolu so svojím bratrancom, ktorého volá Zlý (v originále Zlee) stane elitným ostreľovačom v prvej svetovej vojne. Príbeh je pútavý, aj keď stratí emociálny náboj, ktorý sa vytratil s tým, ako autor stratil inšpiráciu vo vlastnej rodine a nahradil ju vojenskou literatúrou. Román zakončí alegória konca starého sveta, sprevádzaná túžbou po mieri a súčasne vzniku nových problémov, pohŕdaní Rómami a odchodom Jozefa späť do Ameriky. „Co znamená nějaké Československo pro mně, pro chlapce, který vyrostl mezi karpatskými venkovanmi v maďarské kultuře, v mizerné škole přísahal věrnost Habsburkovi (...), co mi mohli čeští propagandisté povědět o národnosti?“ pýta sa Jozef.
Človek si pri čítaní knihy uvedomí, ako rozdielne ju musí čítať americký a ako tunajší čitateľ. V Amerike mala Krivakova kniha úspech, dostala sa do finále prestížnej National Book Award a získala niekoľko ďalších ocenení. Americký čitateľ musí byť ohromený kokteilom identít, etník a náboženstiev, chaosom, kde ani hranice nedokážu vniesť poriadok. Stredoeurópsky čitateľ je citlivý na pár nepresných dôrazov, ale najmä na americký pohľad. Pretože Krivakova kniha je najmä o tom: o americkom pohľade na stredoeurópsky svet. Prílišnú mnohosť vidí takmer ako prekliatie, ktorého sa nemožno zbaviť inak, než odchodom za oceán. Román je vlastne plný skepsy a skepticky sa aj končí. Akoby zo slovenskosti tretej či štvrtej generácie slovenských imigrantov mala ostať iba spomienka na zvukomalebnosť slovenčiny.
Slovenský čitateľ si však uvedomí ešte niečo. Ako je možné, že tunajšia historická látka je zaujímavá pre amerických autorov a nestojí za významnejšiu pozornosť tých slovenských?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.