Rečník aj editor novín chceli tým titulkom niečo zdôrazniť, niečo, čo súčasne nemá byť celkom jasné. Stojí za to dešifrovať význam tých slov.
Od začiatku kubánskej revolúcie prebehlo päťdesiatpäť rokov, odkaz do minulosti to zrejme nebude. Predsa len, nedá sa čakať, že generál by takto narážal na nejaký dávny nevďak voči rebelom spred polstoročia. Neznie to ani ako adiós pre všetkých tých straníckych revolučných druhov, ktorí pomáhajú systém celé desaťročia udržovať a majú pritom natrčené ruky aj vrecká.
Kto je potom ten „ktokoľvek“, komu sa Raul Castro prihovára a pripravuje ho o budúce nároky? Celkom evidentne ten odkaz nesmeruje ani do Venezuely, ktorá Kube posiela obrovské dotácie. Tie, napokon, väzby skôr posilňujú. Myslieť si, že je to prejav pochybnosti a pokus zrušiť politické záväzky voči Spoločenstvu latinskoamrických a karibských štátov, to by bolo prinajmenšom naivné. O čom to potom hovoril ten muž v uniforme a komu smeroval svoje vety v prejave, plnom otrepaných fráz? Na čo chce upozorniť? Myslím si, že odpoveď smeruje do Bieleho domu a do Bruselu.
Každé vyjednávanie vyžaduje, že aspoň minimum stanovených záväzkov sa plní. Spojené štáty a Európska únia v roku 2013 celkom zreteľne podnikli kroky, ako zmierniť diplomatické napätie medzi nimi a Námestím revolúcie. Stôl bol pripravený na dialóg a dohodu. Ale nevďačný hosť prišiel a stôl prevrátil. „Žiadne záväzky...“ škrieka Raul Castro a dá si záležať, aby to zdôraznilo aj červené písmo v denníku Granma.
Od začiatku kubánskej revolúcie prebehlo päťdesiatpäť rokov, odkaz do minulosti to zrejme nebude. Predsa len, nedá sa čakať, že generál by takto narážal na nejaký dávny nevďak voči rebelom spred polstoročia. Neznie to ani ako adiós pre všetkých tých straníckych revolučných druhov, ktorí pomáhajú systém celé desaťročia udržovať a majú pritom natrčené ruky aj vrecká.
Kto je potom ten „ktokoľvek“, komu sa Raul Castro prihovára a pripravuje ho o budúce nároky? Celkom evidentne ten odkaz nesmeruje ani do Venezuely, ktorá Kube posiela obrovské dotácie. Tie, napokon, väzby skôr posilňujú. Myslieť si, že je to prejav pochybnosti a pokus zrušiť politické záväzky voči Spoločenstvu latinskoamrických a karibských štátov, to by bolo prinajmenšom naivné. O čom to potom hovoril ten muž v uniforme a komu smeroval svoje vety v prejave, plnom otrepaných fráz? Na čo chce upozorniť? Myslím si, že odpoveď smeruje do Bieleho domu a do Bruselu.
Každé vyjednávanie vyžaduje, že aspoň minimum stanovených záväzkov sa plní. Spojené štáty a Európska únia v roku 2013 celkom zreteľne podnikli kroky, ako zmierniť diplomatické napätie medzi nimi a Námestím revolúcie. Stôl bol pripravený na dialóg a dohodu. Ale nevďačný hosť prišiel a stôl prevrátil. „Žiadne záväzky...“ škrieka Raul Castro a dá si záležať, aby to zdôraznilo aj červené písmo v denníku Granma.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.