Slovo exegéza pochádza z gréckeho slova exegesis a znamená vysvetlenie či výklad. Preto sa každý, kto vykladá biblický text, teologicky nazýva exegéta. Mnohí sa pokúšali pasovať do tejto roly neoprávnene. Jedným z nich bol aj Adolf Hitler.
Nacionalizmus sa snažil odjakživa dostať pod kontrolu fenomén náboženstva. V tomto smere bol nemecký diktátor Adolf Hitler „génius“. Hitler si dobre uvedomoval, že náboženstvo je potravou národa. Vedel, že ak by sa mu podarilo zmanipulovať religiózne povedomie, má vyhraté. A tak svoju novoárijskú mytológiu, ktorou začal kŕmiť ľud, budoval na zmanipulovanom judeo-kresťanskom poli. V Hitlerovej doktríne sa Žid stáva zjavným nepriateľom, a kresťan nepriateľom skrytým – ten má prísť na rad neskôr.
.exegetická škola
Všetko, z čoho ťažila Goebbelsova propagandistická mašinéria, je v hrubých rysoch obsiahnuté už vo „vodcovom“ diele Mein Kampf. Hitler svoju figliarsku teológiu buduje na svojskej biblickej exegéze. V Mein Kampfe so všetkou razanciou maľuje antisemitské obrazy, ktoré zapadajú do jeho mozaiky videnia sveta: „Existencia núti Žida ku lži a síce k ustavičnej lži, tak ako severana núti teplo sa obliecť.“ Hitler degraduje význam židovského národa historicky, kultúrne aj konfesionálne: „O morálnej hodnote židovského nábo¬ženského učenia dnes existuje a vždy existovalo pomerne veľké množstvo podrob¬ných štúdií (nežidovských), zlátaniny židovského pôvodu sú, samozrejme, neobjek¬tívne, ktoré v árijskom poňatí predstavujú príšernosť tohto druhu náboženstva. Najlepšiu charakteristiku produktu tejto náboženskej výchovy však predstavuje sám Žid ako taký.“
Hitler má na takto krivo nastavenú optiku mnohé dôvody: z pohľadu judaizmu a kresťanstva sú to práve Izraeliti, s ktorými Boh uzatvára zmluvu a tituluje ich prívlastkami „vyvolený národ“ a „Boží ľud“. Židia sú dokonca takí omilostení, že skrze nich má v Dávidovom pokolení dôjsť narodením Pomazaného k teofánii (zjaveniu Boha). To nesie narcisticky chorý človek ako Hitler ťažko. Je presvedčený, že len jeho národ má byť ten vyvolený, a že Mesiáš, ktorý založí tisícročné kráľovstvo, je on sám. Aby ľudstvo túto skutočnosť pochopilo, Hitler neváha falšovať teologické i sekulárne dejiny.
.mein Kampf a evanjelium
Pochabosť Hitlerovho zmýšľania bije do očí ešte viac pri jeho pokusoch vtiahnuť zvesť evanjelia do Mein Kampfu a účelovo z nej vytĺcť, čo sa dá. Pokúša sa konkurovať slávnej exegetickej škole alexandrijskej či antiochijskej, keď podáva svoj výklad Kristovho učenia: „Jeho (Židov) život je spútaný len s týmto svetom a jeho duch je skutočnému kresťanstvu vnútorne taký cudzí, ako bol cudzí už pred dvetisíc rokmi samotnému veľkému zakladateľovi nového učenia. Samozrejme, že pred židovským národom netajil, čo si o nich myslí. Dokonca, ak to bolo potrebné, siahol aj k biču, aby zo svätyne Pána vyhnal týchto odporcov akéhokoľvek človečenstva, ktorí aj vtedy vo svojej viere videli prostriedok obchodnej existencie.“
Toľko zmätočných tvrdení na takej malej ploche. Aj príležitostný čitateľ Biblie ihneď zistí, že hebrejský národ nebol nikdy, ani vo vekoch svojho najväčšieho úpadku, spútaný „len s týmto svetom“. Vždy patril k duchovným veľmociam a jeho kultúra stála odpočiatku na transcendentných základoch. Prvotná zmluva medzi Bohom a Abrahámom sa pretavila do vykúpenia z egyptského otroctva a do získania desatora – univerzálnej etickej normy, ktorou sa dodnes riadi civilizovaný svet. Duchovne zrelí jedinci a proroci ustavične izraelský národ upozorňovali na chyby a udržiavali ho v stave zrelosti, aby bol pripravený priniesť svetu dar: zrod Ježiša Krista. Apoštoli (Židia) ho uznali za Mesiáša a postupný zrod judeo-kresťanských komunít zabezpečil, že zvesť evanjelia sa z povrchu sveta nestratila. Kresťanstvo stojí na pilieroch židovstva a je s ním prepojené pupočníkom ako dieťa s matkou.
.boj o prvenstvo
Hitlerov text je plný myšlienok o nadradenosti árijskej rasy nad zvyšok sveta. Pri bližšej špecifikácii „vodca“ hovorí o nadradenosti samotného nemeckého národa, ktorý je údajne korunou ľudskej evolúcie. Jeho výpady voči Semitom, Slovanom či iným etnikám sú však v ostrom protiklade ku Kristovej univerzálnej láske. Hitler hlása nadradenosť árijcov nad ostatné rasy zeme, Kristus akékoľvek náznaky nadradenosti odmietal.
V Markovom evanjeliu je scéna, kde sa apoštoli cestou do Kafarnaum prú o to, kto z nich je najväčší. Kristus do ich diskusie nezasahuje, mlčí. Keď sa ich neskôr opýta, o čom sa cestou zhovárali, mlčia oni. Pritom ešte pred chvíľou Jakub a Ján možno s energickou húževnatosťou argumentovali v prospech seba, veď preto ich prezývali boanerges (synovia hromu). Peter asi trval na Kristovom vyznaní o cirkvi-skale, ktorú sily zla nepremôžu. Ondrej možno dodal, že bol povolaný ako prvý (prótoklétos), Judáš mal čulý intelekt a bol zbehlý v ekonomických záležitostiach – na tom sa dá budovať obhajoba prvenstva...
Apoštoli však zmĺkli, náhle pochopili, že sa správajú ako podivní imperátori, ktorí sa snažia získať rozmerné územia, aby mali viac než iní, aby ich meno dostatočne zaznamenala história, aby ich sochy pokrývali čo najväčšiu časť zemegule. Do tohto ticha zazneli Kristove slová: „Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým.“
.evanjeliová teória relativity
Byť posledný – byť prvý? Podivná myšlienka. Je to Kristova špeciálna teória relativity, ktorá podmieňuje tichú vzburu voči spoločenskému poriadku a voči štandardným návykom. Odmala sme predsa vedení k tomu, aby sme predstihovali ostatných. Naše „ja“ si na tom buduje svoju prestíž a neskoršie spoločenské uznanie.
Raz prišiel mladý, dobre vyzerajúci muž za mníchom do kláštora, aby sa s ním poradil. Rozpovedal mu o svojich starostiach, o podrazoch vo firme, v ktorej šéfoval, o nenaplnenej kariére, o dvoch stroskotaných manželstvách a čakal, že mních mu bude dlhé hodiny načrtávať cesty, ktoré ho vyvedú z problémov. Keď však muž stíchol, mních len mávol rukou a povedal jedinú vetu: „Chlapče, pokora je liek na všetko.“
Hitler z Kristovho evanjelia nepochopil nič. Evanjelium je cesta pokory. Bez pokory sa nedajú uskutočňovať hodnoty dobra, pravdy a krásy. Bez pokory nie je možné dosiahnuť mystické splývanie s Božou existenciou. Je preto tragické, že tento muž mal odvahu vykrikovať: „Verím, že konám v zhode s vôľou všemohúceho stvoriteľa. Bojujem za dielo božie.“
.červené trenírky
Hitler vybudoval svoju propagandu precízne, prepisoval dejiny, kultúru a tlač uškrtil v tendenčnosti a neváhal siahnuť ani na najposvätnejšie priestory ľudského vnútra. Práve o vnútro (ľudskú dušu) mu šlo najviac. Vedel, že keď zahmlí priezračnosť šošovky, v šere, ktoré sa rozprestrie všade naokolo, ľudia nerozlíšia nič. Jeho pseudoreligiózne kotrmelce sú dnes zrejmé, no napriek tomu stále nachádzajú súhlas. Kvílenia nacionalistických rojkov na Slovensku či v Európe majú až príliš totožnú pachuť komického siláctva. Počas histórie sa pokúšalo pasovať do pozície „tvorcov religiózna“ mnoho nekompetentných ľudí a vzišli z toho rozpačitosti. Ak šlo o politikov a ideológov, malo to vždy katastrofálne následky.
Pokúšať sa nacionalizovať vieru je ako pokúšať sa chytiť vietor. Viera človeka harmonizuje, robí ho vnímavejším, vrhá ho do slobodných vôd života. Nacionalizmus robí z človeka vola, ktorý neustále bučí o akejsi ukrivdenosti a rozbieha sa za každým červeným súknom. Že sú to väčšinou len neškodné trenírky voľne vyvesené na šnúre, mu nikdy nedôjde.
Autor je kňaz Cirkvi československej husitskej.
Nacionalizmus sa snažil odjakživa dostať pod kontrolu fenomén náboženstva. V tomto smere bol nemecký diktátor Adolf Hitler „génius“. Hitler si dobre uvedomoval, že náboženstvo je potravou národa. Vedel, že ak by sa mu podarilo zmanipulovať religiózne povedomie, má vyhraté. A tak svoju novoárijskú mytológiu, ktorou začal kŕmiť ľud, budoval na zmanipulovanom judeo-kresťanskom poli. V Hitlerovej doktríne sa Žid stáva zjavným nepriateľom, a kresťan nepriateľom skrytým – ten má prísť na rad neskôr.
.exegetická škola
Všetko, z čoho ťažila Goebbelsova propagandistická mašinéria, je v hrubých rysoch obsiahnuté už vo „vodcovom“ diele Mein Kampf. Hitler svoju figliarsku teológiu buduje na svojskej biblickej exegéze. V Mein Kampfe so všetkou razanciou maľuje antisemitské obrazy, ktoré zapadajú do jeho mozaiky videnia sveta: „Existencia núti Žida ku lži a síce k ustavičnej lži, tak ako severana núti teplo sa obliecť.“ Hitler degraduje význam židovského národa historicky, kultúrne aj konfesionálne: „O morálnej hodnote židovského nábo¬ženského učenia dnes existuje a vždy existovalo pomerne veľké množstvo podrob¬ných štúdií (nežidovských), zlátaniny židovského pôvodu sú, samozrejme, neobjek¬tívne, ktoré v árijskom poňatí predstavujú príšernosť tohto druhu náboženstva. Najlepšiu charakteristiku produktu tejto náboženskej výchovy však predstavuje sám Žid ako taký.“
Hitler má na takto krivo nastavenú optiku mnohé dôvody: z pohľadu judaizmu a kresťanstva sú to práve Izraeliti, s ktorými Boh uzatvára zmluvu a tituluje ich prívlastkami „vyvolený národ“ a „Boží ľud“. Židia sú dokonca takí omilostení, že skrze nich má v Dávidovom pokolení dôjsť narodením Pomazaného k teofánii (zjaveniu Boha). To nesie narcisticky chorý človek ako Hitler ťažko. Je presvedčený, že len jeho národ má byť ten vyvolený, a že Mesiáš, ktorý založí tisícročné kráľovstvo, je on sám. Aby ľudstvo túto skutočnosť pochopilo, Hitler neváha falšovať teologické i sekulárne dejiny.
.mein Kampf a evanjelium
Pochabosť Hitlerovho zmýšľania bije do očí ešte viac pri jeho pokusoch vtiahnuť zvesť evanjelia do Mein Kampfu a účelovo z nej vytĺcť, čo sa dá. Pokúša sa konkurovať slávnej exegetickej škole alexandrijskej či antiochijskej, keď podáva svoj výklad Kristovho učenia: „Jeho (Židov) život je spútaný len s týmto svetom a jeho duch je skutočnému kresťanstvu vnútorne taký cudzí, ako bol cudzí už pred dvetisíc rokmi samotnému veľkému zakladateľovi nového učenia. Samozrejme, že pred židovským národom netajil, čo si o nich myslí. Dokonca, ak to bolo potrebné, siahol aj k biču, aby zo svätyne Pána vyhnal týchto odporcov akéhokoľvek človečenstva, ktorí aj vtedy vo svojej viere videli prostriedok obchodnej existencie.“
Toľko zmätočných tvrdení na takej malej ploche. Aj príležitostný čitateľ Biblie ihneď zistí, že hebrejský národ nebol nikdy, ani vo vekoch svojho najväčšieho úpadku, spútaný „len s týmto svetom“. Vždy patril k duchovným veľmociam a jeho kultúra stála odpočiatku na transcendentných základoch. Prvotná zmluva medzi Bohom a Abrahámom sa pretavila do vykúpenia z egyptského otroctva a do získania desatora – univerzálnej etickej normy, ktorou sa dodnes riadi civilizovaný svet. Duchovne zrelí jedinci a proroci ustavične izraelský národ upozorňovali na chyby a udržiavali ho v stave zrelosti, aby bol pripravený priniesť svetu dar: zrod Ježiša Krista. Apoštoli (Židia) ho uznali za Mesiáša a postupný zrod judeo-kresťanských komunít zabezpečil, že zvesť evanjelia sa z povrchu sveta nestratila. Kresťanstvo stojí na pilieroch židovstva a je s ním prepojené pupočníkom ako dieťa s matkou.
.boj o prvenstvo
Hitlerov text je plný myšlienok o nadradenosti árijskej rasy nad zvyšok sveta. Pri bližšej špecifikácii „vodca“ hovorí o nadradenosti samotného nemeckého národa, ktorý je údajne korunou ľudskej evolúcie. Jeho výpady voči Semitom, Slovanom či iným etnikám sú však v ostrom protiklade ku Kristovej univerzálnej láske. Hitler hlása nadradenosť árijcov nad ostatné rasy zeme, Kristus akékoľvek náznaky nadradenosti odmietal.
V Markovom evanjeliu je scéna, kde sa apoštoli cestou do Kafarnaum prú o to, kto z nich je najväčší. Kristus do ich diskusie nezasahuje, mlčí. Keď sa ich neskôr opýta, o čom sa cestou zhovárali, mlčia oni. Pritom ešte pred chvíľou Jakub a Ján možno s energickou húževnatosťou argumentovali v prospech seba, veď preto ich prezývali boanerges (synovia hromu). Peter asi trval na Kristovom vyznaní o cirkvi-skale, ktorú sily zla nepremôžu. Ondrej možno dodal, že bol povolaný ako prvý (prótoklétos), Judáš mal čulý intelekt a bol zbehlý v ekonomických záležitostiach – na tom sa dá budovať obhajoba prvenstva...
Apoštoli však zmĺkli, náhle pochopili, že sa správajú ako podivní imperátori, ktorí sa snažia získať rozmerné územia, aby mali viac než iní, aby ich meno dostatočne zaznamenala história, aby ich sochy pokrývali čo najväčšiu časť zemegule. Do tohto ticha zazneli Kristove slová: „Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým.“
.evanjeliová teória relativity
Byť posledný – byť prvý? Podivná myšlienka. Je to Kristova špeciálna teória relativity, ktorá podmieňuje tichú vzburu voči spoločenskému poriadku a voči štandardným návykom. Odmala sme predsa vedení k tomu, aby sme predstihovali ostatných. Naše „ja“ si na tom buduje svoju prestíž a neskoršie spoločenské uznanie.
Raz prišiel mladý, dobre vyzerajúci muž za mníchom do kláštora, aby sa s ním poradil. Rozpovedal mu o svojich starostiach, o podrazoch vo firme, v ktorej šéfoval, o nenaplnenej kariére, o dvoch stroskotaných manželstvách a čakal, že mních mu bude dlhé hodiny načrtávať cesty, ktoré ho vyvedú z problémov. Keď však muž stíchol, mních len mávol rukou a povedal jedinú vetu: „Chlapče, pokora je liek na všetko.“
Hitler z Kristovho evanjelia nepochopil nič. Evanjelium je cesta pokory. Bez pokory sa nedajú uskutočňovať hodnoty dobra, pravdy a krásy. Bez pokory nie je možné dosiahnuť mystické splývanie s Božou existenciou. Je preto tragické, že tento muž mal odvahu vykrikovať: „Verím, že konám v zhode s vôľou všemohúceho stvoriteľa. Bojujem za dielo božie.“
.červené trenírky
Hitler vybudoval svoju propagandu precízne, prepisoval dejiny, kultúru a tlač uškrtil v tendenčnosti a neváhal siahnuť ani na najposvätnejšie priestory ľudského vnútra. Práve o vnútro (ľudskú dušu) mu šlo najviac. Vedel, že keď zahmlí priezračnosť šošovky, v šere, ktoré sa rozprestrie všade naokolo, ľudia nerozlíšia nič. Jeho pseudoreligiózne kotrmelce sú dnes zrejmé, no napriek tomu stále nachádzajú súhlas. Kvílenia nacionalistických rojkov na Slovensku či v Európe majú až príliš totožnú pachuť komického siláctva. Počas histórie sa pokúšalo pasovať do pozície „tvorcov religiózna“ mnoho nekompetentných ľudí a vzišli z toho rozpačitosti. Ak šlo o politikov a ideológov, malo to vždy katastrofálne následky.
Pokúšať sa nacionalizovať vieru je ako pokúšať sa chytiť vietor. Viera človeka harmonizuje, robí ho vnímavejším, vrhá ho do slobodných vôd života. Nacionalizmus robí z človeka vola, ktorý neustále bučí o akejsi ukrivdenosti a rozbieha sa za každým červeným súknom. Že sú to väčšinou len neškodné trenírky voľne vyvesené na šnúre, mu nikdy nedôjde.
| Hitler a okultizmus Samostatnú kapitolu Hitlerovho svetonázoru tvorí oblasť okultizmu. Führer bol fascinovaný mágiou, jasnovideckými a telepatickými schopnosťami a všetkým, čo s ezoterikou súvisí. Frakcia SS s názvom Čierny rád využívala hrad Wewelsburg na tajné schôdzky a rituály, pri ktorých nechýbala staropohanská symbolika, obradovosť kráľa Artuša a dvanástich rytierov od okrúhleho stola, znaky Templárov či teutónskych rytierov. Profesor antropológie C. S. Littleton tvrdil, že má k dispozícii dokumenty z norimberského procesu, ktoré sa týkali obetných rituálov. Hitler úporne pátral po stratenej Mojžišovej arche s tabuľami Desatora a z viedenského múzea ukoristil Longinovu kopiju, ktorou bol údajne prebodnutý Ježiš na kríži. .jjd |
Autor je kňaz Cirkvi československej husitskej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.