.vy na slovenskej alternatívnej scéne pôsobíte už veľa rokov. Ako si vysvetľuješ fakt, že ste spolu ako kapela vydržali tak dlho?
Toto je veľmi dobrá otázka. Napríklad ja sa s Jurajom poznám už takmer pätnásť rokov a z toho asi štrnásť spolu hráme. Ono, udržať pokope ľudí je vlastne celkom ťažké, najmä keď okrem pocitu nejakého šťastia z hrania hudby z toho dokopy nič nemajú. Mali sme pár chvíľ, asi ako každá kapela, keď sme boli aj trocha pohnevaní, ale ono sa to vždy nejako samo od seba napravilo. Neviem si predstaviť hrať v tejto kapele s inými ľudmi.
.ako prišiel ten moment, keď si si povedal, že hudba je to, čomu sa chceš venovať?
Neviem ako, ale presne viem kedy. Bolo to na našom celkom prvom koncerte v Prievidzi, keď som mal 15 rokov. Prišlo veľmi veľa ludí, dokonca neviem, či nie vyše 400, čo bolo pre nás totálne nepochopiteľné. Dokonca tam prišla aj moja mama a stará mama. Koncert bol, samozrejme, úplne zlý. Mali sme hrozné nástroje, ktoré neladili, gitaristu čo hral country sóla atď. My sme sa však z toho veľmi tešili a vtedy som si povedal, že už nechcem byť letec.
.čo je pre teba najväčšia satisfakcia po odvedenej práci?
Pre mňa mali cenu v prvom rade vždy ľudia, čo chodia na naše koncerty. Stálice, ale aj noví. Za tých pár rokov som spoznal veľa ľudí a veľmi sa tomu teším. Vždy, keď prídeme do toho či onoho mesta, tak prídu, bavia sa, porozprávame sa. Spoznávať ľudí, čo prišli na koncert, je fakt super. Našli sme si takto veľa kamarátov. Potom ma, samozrejme, teší to, keď nás ľudia, ku ktorým máme rešpekt, pochvália alebo o nás niekde napíšu, prípadne nás zavolajú hrať na svoj festival. Je to pre mňa česť a dosť si to vážim.
.váš nový album sa volá Kunst. Povedz mi o ňom. Je to Kunst?
Názov Kunst ma napadol asi za päť sekúnd. Ani neviem, kde sa toto slovíčko zjavilo v mojej hlave, možno ostalo ešte z prednášok na škole. Od prvého albumu z roku 2009 sme sa venovali najmä koncertovaniu. Takže sme sa nemohli nadlho zavrieť do štúdia. Album Kunst vznikal v Prahe, Prievidzi a Bratislave. Priebeh bol asi taký, že ja a náš gitarista Robo Monček sme všetky demonáhravky priebežne nahrávali u neho v štúdiu a neskôr sme ich preposielali ostatným chalanom. Vybrali sme finálne songy a tie sme už ako celá kapela doladili v skúšobni. Začali sme vo februári a skončili v septembri. Nahrávali sme u Maťa Turcera z kapely From Our Hands, dve pesničky sa však robili v štúdiu Mareka Rakovického z Lavagance. Na albume je 13 pesničiek.
.ako naň reagujú ľudia?
Každý reaguje inak. Ale zatiaľ, čomu sa veľmi čudujem, sme nemali príliš negatívne recenzie. Práve naopak. Myslím, že sme urobili presne to, čo sme urobiť chceli. Na našom vypredanom krste nové pesničky v live forme vyšli celkom dobre a ľudia skákali a „varili“. Keď sme hrali Shadows, tak dokonca aj spievali. Podarilo sa nám tam predať i hromadu cédečiek.
.ako vidíš vývoj mladej slovenskej hudobnej scény?
Vývoj ide v niektorých prípadoch dopredu, ale občas aj rapídne dozadu, všakže. Napríklad teraz počúvam nový album kapely Billy Barman, ktorá začínala približne v rovnakom čase ako my. Dokonca sme s nimi a so Swan Bride boli na našom prvom turné. Myslím si, že čo sa týka popularity, dotiahli to asi najďalej z nás. Na ich ostatnom albume cítiť veľký krok vpred. Alebo napríklad Lavagance. Prišli nedávno s vynikajúcim singlom. Hrajú ho v rádiach, o ktorých kedysi mohli len snívať. Bol som i na koncerte Jany Kirschner. Bola úplná pecka. Kompozície jej pesničiek sú naozaj úžasné. Taktiež sú tu nové kapely ako Purist, Walter Schnitzelsson, Bad Karma Boy, Nvmeri, Teskohippies, Genuine Jacks, Funny Faces, Fat Kit či Papyllon. V Česku dosť hrávajú From Our Hands, takže si myslím, že domáca scéna je absolútne v poriadku. Možno nejde presne s tým, čo je aktuálne v UK alebo USA, ale to ma príliš netrápi. Každý by si mal hrať to, čo ho baví.
Andreas Imrich/
Je spevákom a gitaristom bratislavskej indierockovej skupiny Talkshow. Kapela vznikla v roku 2008. Za pomerne krátky čas sa stala objavom na slovenskej alternatívnej scéne. V roku 2009 Talkshow predskakovali anglickej skupine The Horros na koncerte vo Viedni a ako prvá slovenská kapela si zahrali na rakúskom festivale FM4 Frequency. V tom istom roku jej vychádza debutový rovnomenný album, na ktorý o dva roky neskôr nadviazali trojpesničkovým EP. Ich druhý album Kunst sa dá vypočuť na ich domovskej stránke. Začiatkom roku 2012 Andreas predstavil aj svoj sólový pojekt, ktorý sa volá Heart and Ocean.
Toto je veľmi dobrá otázka. Napríklad ja sa s Jurajom poznám už takmer pätnásť rokov a z toho asi štrnásť spolu hráme. Ono, udržať pokope ľudí je vlastne celkom ťažké, najmä keď okrem pocitu nejakého šťastia z hrania hudby z toho dokopy nič nemajú. Mali sme pár chvíľ, asi ako každá kapela, keď sme boli aj trocha pohnevaní, ale ono sa to vždy nejako samo od seba napravilo. Neviem si predstaviť hrať v tejto kapele s inými ľudmi.
.ako prišiel ten moment, keď si si povedal, že hudba je to, čomu sa chceš venovať?
Neviem ako, ale presne viem kedy. Bolo to na našom celkom prvom koncerte v Prievidzi, keď som mal 15 rokov. Prišlo veľmi veľa ludí, dokonca neviem, či nie vyše 400, čo bolo pre nás totálne nepochopiteľné. Dokonca tam prišla aj moja mama a stará mama. Koncert bol, samozrejme, úplne zlý. Mali sme hrozné nástroje, ktoré neladili, gitaristu čo hral country sóla atď. My sme sa však z toho veľmi tešili a vtedy som si povedal, že už nechcem byť letec.
.čo je pre teba najväčšia satisfakcia po odvedenej práci?
Pre mňa mali cenu v prvom rade vždy ľudia, čo chodia na naše koncerty. Stálice, ale aj noví. Za tých pár rokov som spoznal veľa ľudí a veľmi sa tomu teším. Vždy, keď prídeme do toho či onoho mesta, tak prídu, bavia sa, porozprávame sa. Spoznávať ľudí, čo prišli na koncert, je fakt super. Našli sme si takto veľa kamarátov. Potom ma, samozrejme, teší to, keď nás ľudia, ku ktorým máme rešpekt, pochvália alebo o nás niekde napíšu, prípadne nás zavolajú hrať na svoj festival. Je to pre mňa česť a dosť si to vážim.
.váš nový album sa volá Kunst. Povedz mi o ňom. Je to Kunst?
Názov Kunst ma napadol asi za päť sekúnd. Ani neviem, kde sa toto slovíčko zjavilo v mojej hlave, možno ostalo ešte z prednášok na škole. Od prvého albumu z roku 2009 sme sa venovali najmä koncertovaniu. Takže sme sa nemohli nadlho zavrieť do štúdia. Album Kunst vznikal v Prahe, Prievidzi a Bratislave. Priebeh bol asi taký, že ja a náš gitarista Robo Monček sme všetky demonáhravky priebežne nahrávali u neho v štúdiu a neskôr sme ich preposielali ostatným chalanom. Vybrali sme finálne songy a tie sme už ako celá kapela doladili v skúšobni. Začali sme vo februári a skončili v septembri. Nahrávali sme u Maťa Turcera z kapely From Our Hands, dve pesničky sa však robili v štúdiu Mareka Rakovického z Lavagance. Na albume je 13 pesničiek.
.ako naň reagujú ľudia?
Každý reaguje inak. Ale zatiaľ, čomu sa veľmi čudujem, sme nemali príliš negatívne recenzie. Práve naopak. Myslím, že sme urobili presne to, čo sme urobiť chceli. Na našom vypredanom krste nové pesničky v live forme vyšli celkom dobre a ľudia skákali a „varili“. Keď sme hrali Shadows, tak dokonca aj spievali. Podarilo sa nám tam predať i hromadu cédečiek.
.ako vidíš vývoj mladej slovenskej hudobnej scény?
Vývoj ide v niektorých prípadoch dopredu, ale občas aj rapídne dozadu, všakže. Napríklad teraz počúvam nový album kapely Billy Barman, ktorá začínala približne v rovnakom čase ako my. Dokonca sme s nimi a so Swan Bride boli na našom prvom turné. Myslím si, že čo sa týka popularity, dotiahli to asi najďalej z nás. Na ich ostatnom albume cítiť veľký krok vpred. Alebo napríklad Lavagance. Prišli nedávno s vynikajúcim singlom. Hrajú ho v rádiach, o ktorých kedysi mohli len snívať. Bol som i na koncerte Jany Kirschner. Bola úplná pecka. Kompozície jej pesničiek sú naozaj úžasné. Taktiež sú tu nové kapely ako Purist, Walter Schnitzelsson, Bad Karma Boy, Nvmeri, Teskohippies, Genuine Jacks, Funny Faces, Fat Kit či Papyllon. V Česku dosť hrávajú From Our Hands, takže si myslím, že domáca scéna je absolútne v poriadku. Možno nejde presne s tým, čo je aktuálne v UK alebo USA, ale to ma príliš netrápi. Každý by si mal hrať to, čo ho baví.
Andreas Imrich/
Je spevákom a gitaristom bratislavskej indierockovej skupiny Talkshow. Kapela vznikla v roku 2008. Za pomerne krátky čas sa stala objavom na slovenskej alternatívnej scéne. V roku 2009 Talkshow predskakovali anglickej skupine The Horros na koncerte vo Viedni a ako prvá slovenská kapela si zahrali na rakúskom festivale FM4 Frequency. V tom istom roku jej vychádza debutový rovnomenný album, na ktorý o dva roky neskôr nadviazali trojpesničkovým EP. Ich druhý album Kunst sa dá vypočuť na ich domovskej stránke. Začiatkom roku 2012 Andreas predstavil aj svoj sólový pojekt, ktorý sa volá Heart and Ocean.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.