Som celoživotný fanúšik Slovana. Ale súčasne konštatujem, že v deň nominácie hokejového tímu do Soči som videl, že Miro Šatan ešte nie je vo forme, na akú sme u neho až samozrejme zvyknutí. V tomto nominácia kopírovala reálny stav (hoci zabúdala na Šatanov hokejový charakter a schopnosť načasovať svoju výkonnosť).
To však nie je kľúčové. Okolo dlhoročného lídra reprezentácie sa totiž deje čosi, čo považujem za ľudský podraz. V ohovorení, že je plačko, v obvinení, že si spor s Chárom spôsobil sám, a dokonca aj v konštatovaní, že začal sezónu príliš neskoro.
Najprv k plačkovi: Túto nálepku mu začali pripisovať v čase, keď mu dvakrát po sebe rozbil viacerými údermi hlavu urastený, no primitívny nitriansky obranca. Bol som na oboch zápasoch. Bolo to v čase, keď sa Šatan ako držiteľ Stanley Cupu vrátil z NHL, aby ešte pár sezón odohral doma. U nás môže takéhoto hráča dvakrát do krvi zmlátiť priemerný obranca, hoci všade vo svete by si to nikto nedovolil, alebo iba raz. Ale u nás je Miro Šatan plačko len preto, že povie, ako vyzerá férová bitka.
A teraz Chára: Na onom zápase v Prahe som tiež bol, videl som aj prvý férový bodyček, aj ten druhý, po ktorom už Šatan ostal ležať na ľade. Nie som expert, neviem občas rozlíšiť faul od tvrdosti, len sa mi zdá, že mieru tvrdosti vie každý dávkovať, a že na 37-ročného spoluhráča z „nároďáku“ sa hrá predsa len inak než na mladého snaživca. A to najmä v situácii, keď nejde o vyloženú šancu. Ale v poriadku, Chára je jeden z najtvrdších hráčov na svete, a možno už hráčov nerozlišuje. Ale obviniť Mira Šatana, že je to on, kto celý konflikt spôsobil, je nám zasa vlastné. Čímže ho spôsobil? Vysunutými platničkami na úrovni vážneho úrazu? Alebo tým, že na naliehanie vedenia reprezentácie a proti vôli svojej rodiny išiel aj so zranením na majstrovstvá sveta? Alebo tým, že sa na začiatku tejto sezóny pokúšal iniciatívne spojiť práve s Chárom, no ten mu chladne odkázal, nech teda príde do Bostonu? Mimochodom, počul som v hokejových kruhoch aj takú informáciu, že neúčasť Mira Šatana na olympiáde v Soči bola predpokladaná už v lete, pretože išlo o garde „buď Chára, alebo Šatan“. Neviem kto to tak staval, ale Šatan isto nie. Napokon, o možnom napätí v kabíne už prekvapujúco prehovoril aj tréner Vůjtek. Fakt si niekto myslí, že napätie by tvoril Šatan?
A neskorý štart? O tom, že Šatan začne sezónu neskôr, sa vedelo. Jedným z dôvodov bolo nedoliečené zranenie, druhým nedoriešený interný problém v Slovane. Mimochodom: Trénera Vůjtka považujem za dar z nebies pre našu reprezentáciu, veľmi oceňujem jeho správanie aj spôsob zaobchádzania s ľuďmi. Ale jeho vety smerom k Šatanovej neskorej sezóne ma sklamali. Boli vôbec jeho?
Miro Šatan nie je nedotknuteľný. Ale tri fauly si nezaslúžil.
To však nie je kľúčové. Okolo dlhoročného lídra reprezentácie sa totiž deje čosi, čo považujem za ľudský podraz. V ohovorení, že je plačko, v obvinení, že si spor s Chárom spôsobil sám, a dokonca aj v konštatovaní, že začal sezónu príliš neskoro.
Najprv k plačkovi: Túto nálepku mu začali pripisovať v čase, keď mu dvakrát po sebe rozbil viacerými údermi hlavu urastený, no primitívny nitriansky obranca. Bol som na oboch zápasoch. Bolo to v čase, keď sa Šatan ako držiteľ Stanley Cupu vrátil z NHL, aby ešte pár sezón odohral doma. U nás môže takéhoto hráča dvakrát do krvi zmlátiť priemerný obranca, hoci všade vo svete by si to nikto nedovolil, alebo iba raz. Ale u nás je Miro Šatan plačko len preto, že povie, ako vyzerá férová bitka.
A teraz Chára: Na onom zápase v Prahe som tiež bol, videl som aj prvý férový bodyček, aj ten druhý, po ktorom už Šatan ostal ležať na ľade. Nie som expert, neviem občas rozlíšiť faul od tvrdosti, len sa mi zdá, že mieru tvrdosti vie každý dávkovať, a že na 37-ročného spoluhráča z „nároďáku“ sa hrá predsa len inak než na mladého snaživca. A to najmä v situácii, keď nejde o vyloženú šancu. Ale v poriadku, Chára je jeden z najtvrdších hráčov na svete, a možno už hráčov nerozlišuje. Ale obviniť Mira Šatana, že je to on, kto celý konflikt spôsobil, je nám zasa vlastné. Čímže ho spôsobil? Vysunutými platničkami na úrovni vážneho úrazu? Alebo tým, že na naliehanie vedenia reprezentácie a proti vôli svojej rodiny išiel aj so zranením na majstrovstvá sveta? Alebo tým, že sa na začiatku tejto sezóny pokúšal iniciatívne spojiť práve s Chárom, no ten mu chladne odkázal, nech teda príde do Bostonu? Mimochodom, počul som v hokejových kruhoch aj takú informáciu, že neúčasť Mira Šatana na olympiáde v Soči bola predpokladaná už v lete, pretože išlo o garde „buď Chára, alebo Šatan“. Neviem kto to tak staval, ale Šatan isto nie. Napokon, o možnom napätí v kabíne už prekvapujúco prehovoril aj tréner Vůjtek. Fakt si niekto myslí, že napätie by tvoril Šatan?
A neskorý štart? O tom, že Šatan začne sezónu neskôr, sa vedelo. Jedným z dôvodov bolo nedoliečené zranenie, druhým nedoriešený interný problém v Slovane. Mimochodom: Trénera Vůjtka považujem za dar z nebies pre našu reprezentáciu, veľmi oceňujem jeho správanie aj spôsob zaobchádzania s ľuďmi. Ale jeho vety smerom k Šatanovej neskorej sezóne ma sklamali. Boli vôbec jeho?
Miro Šatan nie je nedotknuteľný. Ale tri fauly si nezaslúžil.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.