Namiesto európskych depresívnych vyše 12 percent klesla v USA oficiálna miera nezamestnanosti z pokrízových 10 už na 6,7 percenta. Aj tu je však situácia trochu komplikovanejšia. Čert a americkí nezamestnaní sa totiž skrývajú v detailoch. Pri výpočte oficiálnej miery nezamestnanosti Úrad pre štatistiky trhu práce medzi nezamestnaných napríklad nezarátava „odradených“ pracovníkov. To sú ľudia, ktorí sa na zháňanie roboty po nejakom čase vykašľali, keďže sú presvedčení, že aj tak žiadnu nenájdu. Ďalšou skupinou, ktorá môže opticky zmenšovať oficiálnu mieru nezamestnanosti, je zníženie veľkosti dostupnej pracovnej sily o „voľne naviazaných pracovníkov“. Ide o schopných a ochotných, ktorí však v prieskume uviedli, že v poslednom čase prácu nehľadali. Počet zamestnaných môže zasa umelo zvyšovať započítavanie ľudí, ktorí sú nedobrovoľne na čiastočnom úväzku. Z uvedeného je zrejmé, že oficiálna miera nezamestnanosti znesie pomerne veľa ideologického či politického zneužívania. Pomedzi deravé oká jej definície môže vypadnúť kopa nezamestnaných. Onen nahnevaný a rozčarovaný Joe, ktorému už stýkrát povedali nie, takže stratil nádej, vyložil si nohy na stôl a otvoril ďalšie pivo, však neprestal byť nezamestnaný. Preto sa treba pozrieť na nezamestnanosť aj cez okuliare iných ukazovateľov. A tu už víťazné ťaženie pokrízovej americkej ekonomiky prestáva byť presvedčivé.
O sile amerického trhu práce hovorí veľa epidémia americkej invalidity. Ako mor sa posledné roky šíri najmä bolesť chrbta a depresia, ktoré tvoria viac ako polovicu diagnóz. Kým v 60. rokoch bol pomer ľudí dostávajúcich dávky sociálneho poistenia k celkovej pracovnej sile 1 ku 40, dnes je to menej než 1 ku 18. Napríklad v Hale County v Alabame je jeden zo štyroch ľudí v ekonomicky aktívnom veku oficiálne invalid.
Alebo sa pozrime na hrubé čísla za celú ekonomiku. V novembri 2008 dosiahla americká populácia 305 miliónov ľudí, z toho bolo 145 miliónov zamestnaných. Dnes je Američanov 317,3 milióna, zamestnaných je však len 144,6 milióna. Tieto čísla môžu byť skreslené rastom počtu študentov, dôchodcov alebo, naopak, rastúcim množstvom zatiaľ nepracujúcich detí. Preto je najlepším ukazovateľom trhu práce miera zamestnanosti z celkového počtu ľudí v najlepšom pracovnom veku (25 až 54 rokov). Tá bola v roku 2000 až 82 percent a ešte krátko pred krízou v roku 2007 80 percent. Pokrízové dno dosiahla v roku 2010, keď klesla na 75 percent. Dnes, o 5 rokov po oficiálnom skončení recesie a takmer troch biliónoch novovytlačených dolárov, je na úrovni 76 percent...
Americká centrálna banka si verejne zvolila 6,5-percentnú nezamestnanosť za signál, že má opustiť expanzívnu monetárnu politiku. Podľa doterajšej rýchlosti zlepšovania tohto ukazovateľa to vyzerá, že by sa tam Amerika mohla dostať už tento rok. Predstava, že centrálna banka odstaví trh od finančnej infúzie a prestane tlačiť doláre tempom jeden bilión za rok, však začína mnohých v oficiálne už „živej a zdravej“ ekonomike desiť.
Autor pracuje v INESS.
O sile amerického trhu práce hovorí veľa epidémia americkej invalidity. Ako mor sa posledné roky šíri najmä bolesť chrbta a depresia, ktoré tvoria viac ako polovicu diagnóz. Kým v 60. rokoch bol pomer ľudí dostávajúcich dávky sociálneho poistenia k celkovej pracovnej sile 1 ku 40, dnes je to menej než 1 ku 18. Napríklad v Hale County v Alabame je jeden zo štyroch ľudí v ekonomicky aktívnom veku oficiálne invalid.
Alebo sa pozrime na hrubé čísla za celú ekonomiku. V novembri 2008 dosiahla americká populácia 305 miliónov ľudí, z toho bolo 145 miliónov zamestnaných. Dnes je Američanov 317,3 milióna, zamestnaných je však len 144,6 milióna. Tieto čísla môžu byť skreslené rastom počtu študentov, dôchodcov alebo, naopak, rastúcim množstvom zatiaľ nepracujúcich detí. Preto je najlepším ukazovateľom trhu práce miera zamestnanosti z celkového počtu ľudí v najlepšom pracovnom veku (25 až 54 rokov). Tá bola v roku 2000 až 82 percent a ešte krátko pred krízou v roku 2007 80 percent. Pokrízové dno dosiahla v roku 2010, keď klesla na 75 percent. Dnes, o 5 rokov po oficiálnom skončení recesie a takmer troch biliónoch novovytlačených dolárov, je na úrovni 76 percent...
Americká centrálna banka si verejne zvolila 6,5-percentnú nezamestnanosť za signál, že má opustiť expanzívnu monetárnu politiku. Podľa doterajšej rýchlosti zlepšovania tohto ukazovateľa to vyzerá, že by sa tam Amerika mohla dostať už tento rok. Predstava, že centrálna banka odstaví trh od finančnej infúzie a prestane tlačiť doláre tempom jeden bilión za rok, však začína mnohých v oficiálne už „živej a zdravej“ ekonomike desiť.
Autor pracuje v INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.