Keď sme mali spolu s Romanom Luknárom a Igorom Krempaským prvýkrát vstúpiť do jeho triedy, strašne sme sa báli. Uvidíme veľkého herca Paľa Mikulíka a on nás bude učiť!
Bolo to ako keby niekto z piedestálu zostúpil k nám dole. On mal tiež, chudák, strašnú trému, ako sa nám neskôr priznal. On sa bál, aj my sme sa báli.
Veľmi dobre však vedel, že láska ide cez žalúdok. Aj láska k umeniu. Priniesol nám preto hneď na prvú hodinu fantastické jedlo a šampanské – bol totiž veľký kulinár. Bola to v tom čase najväčšia avantgarda, akú pre nás mohol urobiť. Odvtedy sme sa na jeho hodiny všetci traja tešili. Boli sme radi, že mu môžeme niečo ukázať. Keď sa iní pedagógovia pýtali „Kto ide do priestoru?“, tak nikto nešiel. Pri Mikulíkovi sme sa tam všetci hrnuli.
Ako pedagóg bol geniálny v tom, že nás viedol k samostatnosti. Vedel človeka vyprovokovať k tomu, aby na to prišiel sám.
Popri VŠMU sme si založili takú „ľudovú školu umenia“. Chceli sme robiť viac. Prišli sme preto za Paľom Mikulíkom s tým, že nám škola nestačí a že či by s nami urobil nejaký divadelný krúžok. Chceli sme si spraviť vlastné predstavenie. Zavolal nás na svoju chalupu, robili sme tam s ním klobásy a strašne veľa sme sa rozprávali. Raz prišiel s tým, že má pre nás hru, ktorá sa volá Maratón. Tým nás postavil na nohy. Na naše predstavenia priviedol ďalších režisérov a hercov a tí nás potom ďalej obsadzovali. Potom nám ešte pomohol aj s predstavením Čakanie na Godota.
Chytil nás za ruky a voviedol nás do divadelného sveta.
Hercami sme sa stali jeho zásluhou.
.ady Hajdu
Bolo to ako keby niekto z piedestálu zostúpil k nám dole. On mal tiež, chudák, strašnú trému, ako sa nám neskôr priznal. On sa bál, aj my sme sa báli.
Veľmi dobre však vedel, že láska ide cez žalúdok. Aj láska k umeniu. Priniesol nám preto hneď na prvú hodinu fantastické jedlo a šampanské – bol totiž veľký kulinár. Bola to v tom čase najväčšia avantgarda, akú pre nás mohol urobiť. Odvtedy sme sa na jeho hodiny všetci traja tešili. Boli sme radi, že mu môžeme niečo ukázať. Keď sa iní pedagógovia pýtali „Kto ide do priestoru?“, tak nikto nešiel. Pri Mikulíkovi sme sa tam všetci hrnuli.
Ako pedagóg bol geniálny v tom, že nás viedol k samostatnosti. Vedel človeka vyprovokovať k tomu, aby na to prišiel sám.
Popri VŠMU sme si založili takú „ľudovú školu umenia“. Chceli sme robiť viac. Prišli sme preto za Paľom Mikulíkom s tým, že nám škola nestačí a že či by s nami urobil nejaký divadelný krúžok. Chceli sme si spraviť vlastné predstavenie. Zavolal nás na svoju chalupu, robili sme tam s ním klobásy a strašne veľa sme sa rozprávali. Raz prišiel s tým, že má pre nás hru, ktorá sa volá Maratón. Tým nás postavil na nohy. Na naše predstavenia priviedol ďalších režisérov a hercov a tí nás potom ďalej obsadzovali. Potom nám ešte pomohol aj s predstavením Čakanie na Godota.
Chytil nás za ruky a voviedol nás do divadelného sveta.
Hercami sme sa stali jeho zásluhou.
.ady Hajdu
| Pavol Mikulík 2. marec 1944 – 27. október 2007 Veľký divadelný a filmový herec, obľúbený pedagóg a statočný človek Pavol Mikulík sa narodil v Prešove. Ešte ako študent VŠMU účinkoval v Slovenskom národnom divadle. Po skončení štúdia hral v Divadle na Korze, na Novej scéne a samozrejme v SND, kde bol tri sezóny umeleckým šéfom činohry. Bol úspešným filmovým a televíznym hercom, pamätné sú najmä jeho roly v Južnej pošte, Tisícročnej včele a v Perinbabe. Pôsobil aj na Vysokej škole múzických umení, kde bol okrem iného aj prorektorom. V roku 1993 prekonal mozgovú porážku. Napriek zdravotným problémom sa neutiahol do samoty. V roku 2000 sa dokonca vrátil na divadelné javisko. V hre Simona Graya Na konci hry stvárnil postavu Jaspera. Pavla Mikulíka bolo možné stretnúť na prechádzkach v Sade Janka Kráľa, v domovskom penzióne Leberfinger, ale aj v divadle. Svoj fyzický a komunikačný hendikep neskrýval, do posledných dní bol bystrým pozorovateľom sveta okolo seba. To, aký je veľký herec, dokazoval v množstve filmov a divadelných inscenácií. To, aký je veľký a statočný človek, ukázal za posledných 14 rokov svojho života. .juraj Kušnierik |
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.