.zimné olympijské hry sa začnú začiatkom februára, ale už teraz prekonali niekoľko rekordov. Napríklad teplotný rekord. Ešte nikdy nebola zimná olympiáda na takom teplom mieste.
Áno, v tom je Soči naozaj unikát, sú to totiž subtrópy. Ale to je len dole, na pobreží Čierneho mora. V neďalekých horách je zima. V Soči sa stretávajú viaceré podnebné pásma a aj keď teraz máme mimoriadne teplú zimu, v tých horách je sneh. Pričom sneh tam nie je vždy, často tam bývajú hmly, ale bez zrážok. Teda bolo tu určité riziko, že sneh nebude, no ale napadol im.
.nie je rozhodnutie MOV o pridelení hier takémuto mestu prinajmenšom pozoruhodné? Medzinárodný olympijský výbor nemá z hľadiska korupcie práve najlepšiu povesť a toto rozhodnutie vyvoláva všelijaké otázky.
Nie som odborník na tieto veci, takže to neviem posúdiť. Ale fakt je, že Putin olympiádu veľmi chcel. Je to jeho primárny politický záujem. Ruské vedenie chápe olympiádu ako prostriedok rozvíjania národnej identity a hrdosti. Ide o to, znova si dokázať, že Rusko je modernou superveľmocou.
.načo si to potrebujú dokazovať?
Po rozpade Sovietskeho zväzu zažili Rusi obrovskú frustráciu. Treba si uvedomiť, že na svete boli a sú len dva štáty, ktoré môžu rozhodnúť o tom, že svet skončí. Iba USA a Rusko sú schopné odpáliť v jednej sekunde viac ako tisíc balistických rakiet s jadrovými hlavicami, z ktorých každá znamená asi päťdesiat Hiroším. Proti tomu niet obrany. Z toho jednak vyplýva, že vojna medzi nimi vlastne nie je možná, a jednak to, že práve tieto dve krajiny sú skutočnými vojenskými superveľmocami. Rusi si preto predstavovali, že po nástupe demokratickej Jeľcinovej vlády budú oni a Američania akísi superpolicajti, ktorí budú zabezpečovať globálnu bezpečnosť. A že NATO bude zbytočné a treba to rozpustiť. Lenže potom prišla kríza v roku 1993, keď v Rusku vypukla krátka občianska vojna a ukázalo sa, že ich demokracia nie je až taká pevná. Takže NATO sa namiesto rozpustenia rozšírilo a nikto sa s nimi o tom reálne nebavil. Stále zostali štátom, ktorý môže rozhodnúť o konci sveta, ale napriek tomu ich svet v podstate ignoroval. A to naozaj pociťovali a dodnes pociťujú ako veľkú frustráciu.
.čiže olympiádou chcú dokázať sebe aj svetu, že sú veľkí nielen vojenskou silou, ale aj inak?
Áno, a podobne chápu aj KHL alebo majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2018. Putinovou odpoveďou na frustráciu je jeho národná idea, ktorá je veľmi eklektická: zahŕňa všetko, čo bolo dobré v cárskom Rusku aj v Sovietskom zväze. Spoločným menovateľom je veľkosť Ruska. Rusko je náboženstvo – my sme najlepší, najväčší, najschopnejší. V tom sa treba ustavične utvrdzovať a pompézna olympiáda je na to ideálnym prostriedkom.
.s tou pompéznosťou zrejme súvisí aj ďalší rekord: bude to najdrahšia olympiáda v dejinách, drahšia než letné olympiády v Pekingu a v Londýne. Jej rozpočet sa zvýšil z pôvodných necelých desať miliárd dolárov na takmer šesťdesiat miliárd. Ako sa dá finančne ustáť také strašné navýšenie rozpočtu?
A to ešte existujú odhady, že v skutočnosti to stálo viac, lenže presné číslo sa nikdy nedozvieme. V každom prípade išlo o jeden z najväčších tunelov v ruskej ekonomike za minulý rok. Predpokladá sa, že približne tretina tých peňazí skončila niekde úplne inde než v Soči. A odkiaľ sa tie peniaze vzali? Rusi majú dva veľké zdroje. Jeden je štátny zdroj, fond národného blahobytu.
.fond národného blahobytu, to je čo?
To je premenovaný stabilizačný fond, ktorý zriadil svojho času minister financií v prvej Putinovej vláde Alexej Kudrin. Keď vypukol v roku 2003 ropný boom, do Ruska začali tiecť ťažké a neočakávané peniaze. Priemerná cena ropy v 90. rokoch sa pohybovala medzi 15 až 25 dolárov za barel. Od roku 2003 začali ceny rásť a v júli 2007 sa cena vyšplhala na 147 dolárov za barel. Kudrin nastavil tvorbu štátneho rozpočtu na základe odhadu príjmov, ktoré počítali s nižšou priemernou cenou ropy. Ale reálna cena bola potom vyššia a do štátneho rozpočtu začali prichádzať nečakané peniaze z daní, ciel a rôznych poplatkov, ktoré platia ropné firmy a Gazprom. Za každý dolár, o ktorý bola reálna cena za barel vyššia, než bolo plánované, prišlo do štátneho rozpočtu navyše asi jeden a pol miliardy dolárov. Kudrin dokázal ustáť tlaky na okamžitú spotrebu týchto peňazí a vytvoril tento fond. Tým jednak uchránil krajinu pred infláciou a zabezpečil garantovanie dôchodkového fondu, a jednak umožnil veľké mimoriadne investície. Tými sú najmä nákupy štátnych dlhopisov iných krajín, ale aj investície do veľkých projektov, ako je napríklad olympiáda alebo majstrovstvá sveta vo futbale. Momentálne je v tomto fonde asi 88 miliárd dolárov. Fond by teda v princípe utiahol celú olympiádu, ale v skutočnosti išlo z neho do Soči približne len tých plánovaných desať miliárd. Zvyšok je však z druhého zdroja.
.a to je čo za zdroj?
To je niečo, čo Putin nazval sociálnou zodpovednosťou veľkého biznisu. V podstate je to výsledok jeho zdisciplinovania oligarchov. Musíme sa vrátiť do roku 1996, keď prebehla asi najdivokejšia privatizácia v celých dejinách. Pred prvým kolom prezidentských volieb, v ktorých hrozilo víťazstvo komunistu Zjuganova, sa Berezovskij a skupina začínajúcich veľkopodnikateľov dohodli s Jeľcinom, že sprivatizujú ropný priemysel. Takmer celý tento priemysel sa vtedy v priebehu dvoch mesiacov dostal do rúk ôsmich mladých perspektívnych podnikateľov, ktorí mali už predtým pozície v komsomole alebo v strane. Išlo o ľudí ako Chodorkovskij, Abramovič a ďalší.
.mimochodom, kde títo ľudia zobrali peniaze potrebné na takúto privatizáciu?
Poverenie na privatizáciu nezískali oni ako osoba, získali ich banky, ktoré si títo ľudia založili krátko predtým. Na založenie banky stačí pár desiatok tisícov dolárov a táto banka potom dekrétom prezidenta Jeľcina sprivatizuje jednu devätinu ruského ropného priemyslu. Chodorkovského banka Menatem vznikla tri mesiace pred privatizáciou v novembri roku 1995. Takto vznikli takzvaní oligarchovia. Podľa neskoršieho Berezovského vyhlásenia odvtedy osem ľudí kontrolovalo 80 percent ekonomiky. Súčasné Rusko však nemá korene ani tak v Jeľcinovej ére, ako skôr v rokoch 1998 až 2000. V auguste 1998 Rusko zbankrotovalo, v roku 1999 určil Jeľcin za svojho nástupcu Putina, a ten sa stal v máji roku 2000 prezidentom. Jeho prvou úlohou bolo povedať oligarchom: „Tak pozrite chlapci, vy ste prišli k veľkým prachom, zatiaľ čo štát zbankrotoval, tak je načase dať to nejako do poriadku.“
.čo asi neprijali s veľkým pochopením.
Samozrejme, že nie. Tým skôr, že Putina si vlastne sami vybrali. Abramovič neskôr povedal v jednom rozhovore, že si ho vybrali preto, lebo vyzeral ako taká sivá myška, vraj boli presvedčení „što on ne vzbrknet“. To je ťažko preložiteľné slovo, „vzbrkávajú“ sopky. Dovtedy naozaj vyzeral ako človek, ktorý je ochotný a schopný urobiť to, čo od neho potrebujú. Keď sa počas Primakovovej vlády koncom 90. rokov začalo vyšetrovanie asi tristo prípadov zneužitia postavenia a verejných peňazí ľuďmi z Jeľcinovej Rodiny, bolo to treba zastaviť. V prvom rade bolo treba odstaviť generálneho prokurátora Skuratova, čo bola hlavná úloha Putina ako šéfa FSB (ruská tajná služba – pozn. redakcie). Úlohu splnil, Skuratova skompromitovali nejakými fotografiami s dievčatami v saune a vyšetrovania zastavili. Lenže neskôr Putin predsa len „vzbrkol“ a exemplárne to demonštroval na prípade Chodorkovského. Ostatní rýchlo pochopili a odvtedy platí nepísaná dohoda, že keď treba financovať niečo mimo štátneho rozpočtu, tak to zatiahnu oligarchovia. Keď FIFA oznámila, že Rusko bude organizátorom Majstrovstiev sveta vo futbale 2018, tak na tlačovke dostal Putin otázku, či na to bude mať dosť peňazí. Putin ukázal na Abramoviča, ktorý sedel v hľadisku medzi novinármi a povedal: „On má dosť peňazí.“ (Smiech.)
.hovorili ste, že približne tretina z desiatok miliárd dolárov, ktoré dal na olympiádu štát a oligarchovia, nakoniec skončí niekde celkom inde. U nás je to väčšinou tak, že tunelovaný je štát a tunelujúci naši „drobní oligarchovia“. Kto tuneluje v Rusku, ak oligarchovia patria k tunelovaným?
Väčšinou ide o štátnu byrokraciu. V Rusku je dnes situácia taká, že byť napríklad vo vedení polície v nejakom väčšom meste je možno zaujímavejšie než podnikať. Kým v 90. rokoch vyberala výpalné od malých podnikateľov mafia, teraz to robí štátny aparát. Keď chcete podnikať v nejakom väčšom ruskom meste, tak musíte platiť miestnu verchušku. To sa netýka len polície, ale aj daňového úradu, požiarnikov, zdravotníkov a podobne. Týchto ľudí majú podnikatelia na výplatných listinách, hoci u nich nič nerobia. To sa považuje za úplne normálne, nikto to nerieši. My sme zvyknutí na písané zákony, na tradíciu rímskeho práva, ale v Rusku platí okrem toho aj niečo, čomu oni hovoria „žiť pa paňatiam“ – to je akési nepísané právo, právo sily alebo hierarchie. Štát potlačil mafiu, aby sa sám stal mafiou. A odhaduje sa, že takýchto nejasných peňazí, ktoré vlastne idú na úplatky, je okolo 200 miliárd dolárov ročne. Teda olympiáda z tohto hľadiska nijako zvlášť nevybočuje z normy.
.oligarchu Chodorkovského, ktorého Putin použil ako odstrašujúci príklad, teraz v rámci amnestie prepustil z väzenia. Súvisí táto amnestia s olympiádou alebo to má iné príčiny?
Asi to súvisí s olympiádou. Treba si uvedomiť, že toto už je jeho tretie prezidentské obdobie, ale len prvá amnestia. Motív je pravdepodobne naozaj v tom, aby bol zadobre so západnými lídrami a nedával dôvod na nejaké výraznejšie protesty. Tak chápem prepustenie Chodorkovského aj Pussy Riot.
.protestom sa však nevyhol, aj keď v inej súvislosti, konkrétne v súvislosti s LGBT agendou. Tam niekoľko významných zahraničných osobností oznámilo, že sa na protest proti ruskej politike v tejto otázke nezúčastnia na otváracom ceremoniáli.
Toto je pre nich citlivá téma. Jednou z pevných súčastí tej eklektickej národnej idey, o ktorej sme hovorili, je pravoslávna viera, ktorá pre nich predstavuje to dobré z cárskeho Ruska. Veci, dotýkajúce sa pravoslávia, sú preto naozaj citlivé, veď preto aj išli do väzenia Pussy Riot. No a homosexualita spadá do tejto oblasti. Paradoxné pritom je, že Rusko má vyše 140 miliónov obyvateľov, z ktorých len asi 25 miliónov je aktívne praktizujúcich pravoslávnych kresťanov. Okrem nich je tam 19 miliónov aktívne praktizujúcich moslimov a zvyšok sú v podstate ateisti. Takže ak sa pravoslávie stalo súčasťou štátnej doktríny, nevyhnutne to vyvoláva vnútorné pnutia.
.ale zdá sa, že minimálne výhrady zvonku dokázal Putin v tomto prípade ustáť. Poukazovaním na to, že Rusko je za svoju LGBT legislatívu kritizované viac, ako boli pred hrami v Pekingu kritizovaní v oblasti ľudských práv čínski komunisti, sa mu zrejme darí vyvolávať v Rusoch opäť pocit krivdy. A to je asi ďalšia voda na mlyn tej jeho národnej idey.
Jednoznačne áno. V tomto on je naozaj šikovný politik. A nielen v tomto. Napríklad pár mesiacov po olympiáde bude v Soči stretnutie G8. Takže aj keď napríklad francúzsky prezident Hollande na olympiádu nepríde, Putin ho predsa len do Soči dotiahne. Síce o tri mesiace neskôr, ale bude ho tam mať.
.vráťme sa ešte k amnestii. V jej rámci boli prepustení aj nejakí vodcovia protestného protiputinovského hnutia. Ostatných čaká súd?
To je zaujímavá vec. Po parlamentných voľbách v decembri 2011 sa začalo takzvané „balotnoje delo“, čiže séria protestov, ktoré sa začali na Balotnoj ploščadi (Blatné námestie – pozn. redakcie). Tieto masové demonštrácie v Moskve a potom aj v ďalších väčších mestách Putina prekvapili, vôbec nepočítal s tým, že by niečo také bolo možné. Bolo to prvý raz od rozpadu Sovietskeho zväzu, že stredná trieda – nová stredná trieda – vyjadrila nesúhlas s fungovaním systému. Dnes je to už prakticky ukončené, lídrov ťahajú po súdoch, rozobrali si ich tajné služby. Pôvodne ich bolo dvanásť, štyria teraz dostali amnestiu, takže sa tomu začalo hovoriť „delo vosmi“ – súdny proces s ôsmimi.
.hovoríte, že Putin bol prekvapený, ale z dnešného pohľadu tie protesty až také prekvapujúce nie sú. Ak človek sleduje ruský internet alebo twitter, tak má pocit, že Putin to už má nahnuté.
Áno, na internete to má nahnuté, tam už jednoznačne dominuje nejaká alternatíva. V sociálnych sieťach, ktoré využívajú najmä mladí ľudia, jasne vidí svoj limit. Vie, že túto časť obyvateľstva už neoslovuje a že tá časť rastie. Ale pred dvoma rokmi ho tie masové protesty zaskočili. A okrem zatýkania sa rozhodol demonštrovať silu aj akoby demokratickým spôsobom. Veľmi zaujímavé bolo, ako sa pohrali s Navaľnym, ktorý bol jednou z kľúčových osobností balotnovo dela. Tomu umožnili v rozpore s platnou legislatívou kandidovať vo voľbách na primátora Moskvy. Chceli tým jasne demonštrovať, že nie je skutočným lídrom, že vysoko prehrá. A aj prehral, získal len okolo 30 percent, aj keď to nie je príliš výpovedné číslo, pretože voľby v Rusku, to je osobitná story. Ale základné posolstvo bolo vyslané: pozrite sa, ten váš líder Navaľnyj nevie vyhrať ani v Moskve, a vy ste hovorili, že väčšina Moskvy už je proti Putinovi.
.vie sa niečo o tom, akú podporu má Putin v skutočnosti?
Podľa dlhodobých prieskumov, ktoré robí Levada-center, až 47 percent ľudí v Moskve a Petrohrade by chcelo zmenu. V celoruskom priemere má však Putin stále približne 65-percentnú podporu, čo je vysoká podpora.
.takže celé to protestné hnutie išlo vlastne dostratena?
Nie celkom. Za posledný rok-dva im vyšli trochu v ústrety, urobili akési politické reformy. Nebolo toho veľa, ale čo považujem za veľký výsledok, je zmena zákona o politických stranách a zákon o voľbách do parlamentu. Momentálne je tam monopol strany Jednotné Rusko, okrem toho sú tam komunisti a Žirinovskij, ale to je taká vrecková strana. Najbližšie parlamentné voľby v roku 2015 však zrejme oživia pravicu, ktorú pochovala Putinova reforma po Beslane (pri teroristickom útoku na základnú školu v Beslane zahynulo v septembri 2004 viac ako 300 rukojemníkov, z toho takmer 200 detí – pozn. redakcie). Vtedy bola stanovená podmienka, že každá strana musí mať aspoň tisíc členov v každom subjekte federácie, čím prakticky zlikvidoval pravicové strany so silnou podporou vo veľkých mestách. Teraz sa tie podmienky vrátili do obdobia spred roku 2004, takže tie najbližšie voľby môžu byť celkom zaujímavé. Zdá sa, že systém, ktorý vymyslel počas druhého Putinovho prezidentského obdobia jeho hlavný ideológ Surkov, sa pomaly rúca.
.to je čo za systém?
To bol systém založený na myšlienke demokracie zhora. V ňom potrebujete vládnu stranu a okrem nej ešte aj nejaké iné strany, tak ich založíte. Vládnu stranu Putin mal, tú ukradol ešte v roku 1999. Vtedy sa v parlamentných voľbách prvý raz od rozpadu Sovietskeho zväzu sformovala reálna nekremľovská silná alternatívna strana Otečestvo - Vsja Rasija. Vznikla z popudu Jevgenija Primakova, čo je dodnes nedocenený génius. No a Kremeľ túto silnú opozičnú stranu začiatkom roku 2000 jednoducho prevzal. Vynúteným zlúčením kremeľskej strany Jednota so stranou Otečestvo - Vsja Rasija vznikla strana Jednotné Rusko, ktoré má dnes pomaly ústavnú väčšinu. A k tejto strane potom Surkov vymyslel ďalšie strany, aby pokryl celé voličské spektrum. Máme tu aj pravicového voliča, tak založíme stranu Pravé Rusko. Máme tu aj ľavicového voliča, tak založíme stranu Spravodlivé Rusko. A všetko zhora. Jednoducho: „Chceš pravicovú stranu? Tu máš, na. Chceš ľavicovú? Tu máš.“ Štát pozakladá strany, čím zničí reálnych oponentov, ale ponechá zdanie existencie pravicových aj ľavicových strán, pričom vládna strana vyhlási sama seba za centristickú.
.čiže ide o systém akýchsi bábkových politických strán?
Nielen to. Iným príkladom je občianska spoločnosť a mimovládne organizácie. Po Beslane Rusi prijali zákon, ktorý viedol k zániku siedmich tisícok mimovládnych organizácií. Nezakázali ich, ale zákonom ich prinútili vyúčtovať peniaze každý štvrťrok. Okrem toho uzákonili, že na každé zasadnutie vedúceho orgánu neziskovky mohol prísť človek zo štátnej organizácie, ktorý im do toho mohol kedykoľvek zasahovať, vyžadovať rôzne dokumenty, a podobne. Jednoducho ich zničili byrokraciou. A tak Surkov vymyslel alternatívnu občiansku spoločnosť, založil totiž takzvanú Spoločenskú komoru. Prvých sedemdesiat členov tejto komory nominoval priamo Putin. Boli to mediálne známi ľudia: herci, speváci, šachisti, hokejisti, vedci a tak ďalej. Títo sedemdesiati si vybrali ďalších sedemdesiat a potom to ešte doplnili ľuďmi z regiónov. Takýmto spôsobom vznikla akási smotánková komora, ktorá mala právomoc kontrolovať štátne orgány V podstate je to akási markizácka smotánka predstavujúca občiansku spoločnosť. A na základe Putinovho dekrétu majú dokonca zákonodarnú iniciatívu, hoci ústava o ničom takom nehovorí. V Rusku môže navrhovať zákony okrem prezidenta a parlamentu ešte aj smotánka. (Smiech.)
.a toto sa teda začína nejakým spôsobom oslabovať?
V posledných dvoch rokoch badám pozitívne zmeny. Výsledkom protestov je, že časť zákonov prijatých po Beslane sa začala meniť, takže parlamentné voľby by mohli byť oveľa normálnejšie ako doteraz. Konečne existuje šanca, že do parlamentu sa dostane nejaká reálna opozičná sila. Okrem toho sa obnovili priame voľby regionálnych lídrov, čo bude mať tiež významné dôsledky.
.to všetko však platí len za predpokladu, že nepríde k nejakému ďalšiemu Beslanu, pričom práve olympiáda je z hľadiska teroristov ideálnym terčom. A nedávne teroristické útoky vo Volgograde naznačujú, že to môže byť celkom reálna hrozba.
Keď sa pozrieme na štatistiky teroristických útokov za dlhšie obdobie, čiže povedzme od druhej čečenskej vojny, ktorá sa skončila v roku 1999, tak zistíme, že ich počet klesá. V prvej polovici tohto obdobia to bolo minimálne sto teroristických aktov ročne, v druhej polovici nastal výrazný pokles. Od roku 2010 je to menej ako desať teroristických aktov ročne, v posledných dvoch rokoch menej ako päť. Teda toto sa Rusi celkom naučili zvládať. Na druhej strane celý problém Kaukazu je systémový problém, na ktorý Rusko podľa mňa nemá riešenie. V Čečensku napríklad nedokázali urobiť nič iné, než že zo siedmich klanov si vybrali jeden, ten Kadyrovov, a ten nechali vládnuť so silnou podporou Ruska. Ale to nie je skutočne stabilné riešenie, je to len vynútené akceptovanie klanového systému s večne živým princípom pomsty. A Čečensko pritom nie je ani zďaleka najväčším problémom. Horšie je to v iných oblastiach severného Kaukazu, napríklad v takom Dagestane. Ja si myslím, že výber Soči ako dejiska olympijských hier má aj z Putinovej strany veľký symbolický význam. Nie je to síce priamo severný Kaukaz, ale je to veľmi blízko, naozaj len pár kilometrov od hraníc s Gruzínskom. Organizáciou veľkolepých hier v tejto oblasti signalizuje smerom von aj smerom dovnútra, že má situáciu predsa len pod kontrolou.
.lenže veľký symbolický význam to má aj pre druhú stranu, ktorá si toho musí byť vedomá.
Samozrejme. Z hľadiska teroristov nemôže existovať nič lepšie ako symbolicky poraziť Putina v priamom prenose. Práve preto tam budú naozaj výnimočné bezpečnostné opatrenia. Problémom návštevníkov v Soči bude, že tam nebudú stačiť lístky na jednotlivé podujatia. Okrem toho budú musieť mať ešte aj passport baleľščika, čiže preukaz fanúšika. A ten bude vydávať FSB. Ak teda máte napríklad lístok na hokej, tak to ešte neznamená, že sa tam naozaj dostanete. Mnohí ľudia, ktorí pôjdu do Soči, zistia priamo na mieste, že ich čaká ešte jedna registrácia. To bude, samozrejme, znamenať dlhé fronty a je otázne, ako to organizátori zvládnu. Ale určite urobia maximum pre to, aby to bolo čo najplynulejšie a zároveň čo najbezpečnejšie.
.skúsme to teda zhrnúť: pre Putina je olympiáda v Soči niečo, ako bola pre komunistov olympiáda v Moskve, ktorú sa snažili maximálne propagandisticky využiť. Ak Putin cíti to Rusko správne, tak je to správny kalkul a mal by z toho vyjsť posilnený.
Áno, je to presne v tom duchu: my Rusi robíme veľké veci. A robíme to v oblasti severného Kaukazu, kde je v nejakom zmysle uzol našich vnútorných problémov. Tým zároveň dávame vyšší civilizačný zmysel svojej existencii – prinášame civilizáciu tam, kde ju niekedy prinášalo cárske Rusko. Kaukazu dávame to najlepšie, čo sa len dá. Všetko však záleží na tom, či sa im podarí udržať bezpečnosť. Po tom, ako Putin povedal, že bezpečnosť jednoznačne garantuje, by bol teroristický útok určite jeho osobnou prehrou. A zrejme by to malo vážne následky, najmä vnútorné. Zo zahraničia by mal, samozrejme, podporu – celý demokratický svet by bol na strane Rusov. Ale vnútorne by to bol pre neho veľký problém. Všetci však dúfame, že sa v Soči nič zlé nestane.
Alexander Duleba/
Narodil sa 5. októbra 1966 vo Svidníku. Vyštudoval Filozofickú fakultu Kyjevkej štátnej univerzity, doktorát získal na UK (PhDr) a SAV (Csc.) v Bratislave. Venuje sa medzinárodným vzťahom a zahraničnej politike SR, na Slovensku je považovaný za jedného z najväčších expertov na Rusko, Ukrajinu a krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. V súčasnosti je riaditeľom Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a lektorom v Inštitúte politológie Prešovskej univerzity.
Áno, v tom je Soči naozaj unikát, sú to totiž subtrópy. Ale to je len dole, na pobreží Čierneho mora. V neďalekých horách je zima. V Soči sa stretávajú viaceré podnebné pásma a aj keď teraz máme mimoriadne teplú zimu, v tých horách je sneh. Pričom sneh tam nie je vždy, často tam bývajú hmly, ale bez zrážok. Teda bolo tu určité riziko, že sneh nebude, no ale napadol im.
.nie je rozhodnutie MOV o pridelení hier takémuto mestu prinajmenšom pozoruhodné? Medzinárodný olympijský výbor nemá z hľadiska korupcie práve najlepšiu povesť a toto rozhodnutie vyvoláva všelijaké otázky.
Nie som odborník na tieto veci, takže to neviem posúdiť. Ale fakt je, že Putin olympiádu veľmi chcel. Je to jeho primárny politický záujem. Ruské vedenie chápe olympiádu ako prostriedok rozvíjania národnej identity a hrdosti. Ide o to, znova si dokázať, že Rusko je modernou superveľmocou.
.načo si to potrebujú dokazovať?
Po rozpade Sovietskeho zväzu zažili Rusi obrovskú frustráciu. Treba si uvedomiť, že na svete boli a sú len dva štáty, ktoré môžu rozhodnúť o tom, že svet skončí. Iba USA a Rusko sú schopné odpáliť v jednej sekunde viac ako tisíc balistických rakiet s jadrovými hlavicami, z ktorých každá znamená asi päťdesiat Hiroším. Proti tomu niet obrany. Z toho jednak vyplýva, že vojna medzi nimi vlastne nie je možná, a jednak to, že práve tieto dve krajiny sú skutočnými vojenskými superveľmocami. Rusi si preto predstavovali, že po nástupe demokratickej Jeľcinovej vlády budú oni a Američania akísi superpolicajti, ktorí budú zabezpečovať globálnu bezpečnosť. A že NATO bude zbytočné a treba to rozpustiť. Lenže potom prišla kríza v roku 1993, keď v Rusku vypukla krátka občianska vojna a ukázalo sa, že ich demokracia nie je až taká pevná. Takže NATO sa namiesto rozpustenia rozšírilo a nikto sa s nimi o tom reálne nebavil. Stále zostali štátom, ktorý môže rozhodnúť o konci sveta, ale napriek tomu ich svet v podstate ignoroval. A to naozaj pociťovali a dodnes pociťujú ako veľkú frustráciu.
.čiže olympiádou chcú dokázať sebe aj svetu, že sú veľkí nielen vojenskou silou, ale aj inak?
Áno, a podobne chápu aj KHL alebo majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2018. Putinovou odpoveďou na frustráciu je jeho národná idea, ktorá je veľmi eklektická: zahŕňa všetko, čo bolo dobré v cárskom Rusku aj v Sovietskom zväze. Spoločným menovateľom je veľkosť Ruska. Rusko je náboženstvo – my sme najlepší, najväčší, najschopnejší. V tom sa treba ustavične utvrdzovať a pompézna olympiáda je na to ideálnym prostriedkom.
.s tou pompéznosťou zrejme súvisí aj ďalší rekord: bude to najdrahšia olympiáda v dejinách, drahšia než letné olympiády v Pekingu a v Londýne. Jej rozpočet sa zvýšil z pôvodných necelých desať miliárd dolárov na takmer šesťdesiat miliárd. Ako sa dá finančne ustáť také strašné navýšenie rozpočtu?
A to ešte existujú odhady, že v skutočnosti to stálo viac, lenže presné číslo sa nikdy nedozvieme. V každom prípade išlo o jeden z najväčších tunelov v ruskej ekonomike za minulý rok. Predpokladá sa, že približne tretina tých peňazí skončila niekde úplne inde než v Soči. A odkiaľ sa tie peniaze vzali? Rusi majú dva veľké zdroje. Jeden je štátny zdroj, fond národného blahobytu.
.fond národného blahobytu, to je čo?
To je premenovaný stabilizačný fond, ktorý zriadil svojho času minister financií v prvej Putinovej vláde Alexej Kudrin. Keď vypukol v roku 2003 ropný boom, do Ruska začali tiecť ťažké a neočakávané peniaze. Priemerná cena ropy v 90. rokoch sa pohybovala medzi 15 až 25 dolárov za barel. Od roku 2003 začali ceny rásť a v júli 2007 sa cena vyšplhala na 147 dolárov za barel. Kudrin nastavil tvorbu štátneho rozpočtu na základe odhadu príjmov, ktoré počítali s nižšou priemernou cenou ropy. Ale reálna cena bola potom vyššia a do štátneho rozpočtu začali prichádzať nečakané peniaze z daní, ciel a rôznych poplatkov, ktoré platia ropné firmy a Gazprom. Za každý dolár, o ktorý bola reálna cena za barel vyššia, než bolo plánované, prišlo do štátneho rozpočtu navyše asi jeden a pol miliardy dolárov. Kudrin dokázal ustáť tlaky na okamžitú spotrebu týchto peňazí a vytvoril tento fond. Tým jednak uchránil krajinu pred infláciou a zabezpečil garantovanie dôchodkového fondu, a jednak umožnil veľké mimoriadne investície. Tými sú najmä nákupy štátnych dlhopisov iných krajín, ale aj investície do veľkých projektov, ako je napríklad olympiáda alebo majstrovstvá sveta vo futbale. Momentálne je v tomto fonde asi 88 miliárd dolárov. Fond by teda v princípe utiahol celú olympiádu, ale v skutočnosti išlo z neho do Soči približne len tých plánovaných desať miliárd. Zvyšok je však z druhého zdroja.
.a to je čo za zdroj?
To je niečo, čo Putin nazval sociálnou zodpovednosťou veľkého biznisu. V podstate je to výsledok jeho zdisciplinovania oligarchov. Musíme sa vrátiť do roku 1996, keď prebehla asi najdivokejšia privatizácia v celých dejinách. Pred prvým kolom prezidentských volieb, v ktorých hrozilo víťazstvo komunistu Zjuganova, sa Berezovskij a skupina začínajúcich veľkopodnikateľov dohodli s Jeľcinom, že sprivatizujú ropný priemysel. Takmer celý tento priemysel sa vtedy v priebehu dvoch mesiacov dostal do rúk ôsmich mladých perspektívnych podnikateľov, ktorí mali už predtým pozície v komsomole alebo v strane. Išlo o ľudí ako Chodorkovskij, Abramovič a ďalší.
.mimochodom, kde títo ľudia zobrali peniaze potrebné na takúto privatizáciu?
Poverenie na privatizáciu nezískali oni ako osoba, získali ich banky, ktoré si títo ľudia založili krátko predtým. Na založenie banky stačí pár desiatok tisícov dolárov a táto banka potom dekrétom prezidenta Jeľcina sprivatizuje jednu devätinu ruského ropného priemyslu. Chodorkovského banka Menatem vznikla tri mesiace pred privatizáciou v novembri roku 1995. Takto vznikli takzvaní oligarchovia. Podľa neskoršieho Berezovského vyhlásenia odvtedy osem ľudí kontrolovalo 80 percent ekonomiky. Súčasné Rusko však nemá korene ani tak v Jeľcinovej ére, ako skôr v rokoch 1998 až 2000. V auguste 1998 Rusko zbankrotovalo, v roku 1999 určil Jeľcin za svojho nástupcu Putina, a ten sa stal v máji roku 2000 prezidentom. Jeho prvou úlohou bolo povedať oligarchom: „Tak pozrite chlapci, vy ste prišli k veľkým prachom, zatiaľ čo štát zbankrotoval, tak je načase dať to nejako do poriadku.“
.čo asi neprijali s veľkým pochopením.
Samozrejme, že nie. Tým skôr, že Putina si vlastne sami vybrali. Abramovič neskôr povedal v jednom rozhovore, že si ho vybrali preto, lebo vyzeral ako taká sivá myška, vraj boli presvedčení „što on ne vzbrknet“. To je ťažko preložiteľné slovo, „vzbrkávajú“ sopky. Dovtedy naozaj vyzeral ako človek, ktorý je ochotný a schopný urobiť to, čo od neho potrebujú. Keď sa počas Primakovovej vlády koncom 90. rokov začalo vyšetrovanie asi tristo prípadov zneužitia postavenia a verejných peňazí ľuďmi z Jeľcinovej Rodiny, bolo to treba zastaviť. V prvom rade bolo treba odstaviť generálneho prokurátora Skuratova, čo bola hlavná úloha Putina ako šéfa FSB (ruská tajná služba – pozn. redakcie). Úlohu splnil, Skuratova skompromitovali nejakými fotografiami s dievčatami v saune a vyšetrovania zastavili. Lenže neskôr Putin predsa len „vzbrkol“ a exemplárne to demonštroval na prípade Chodorkovského. Ostatní rýchlo pochopili a odvtedy platí nepísaná dohoda, že keď treba financovať niečo mimo štátneho rozpočtu, tak to zatiahnu oligarchovia. Keď FIFA oznámila, že Rusko bude organizátorom Majstrovstiev sveta vo futbale 2018, tak na tlačovke dostal Putin otázku, či na to bude mať dosť peňazí. Putin ukázal na Abramoviča, ktorý sedel v hľadisku medzi novinármi a povedal: „On má dosť peňazí.“ (Smiech.)
.hovorili ste, že približne tretina z desiatok miliárd dolárov, ktoré dal na olympiádu štát a oligarchovia, nakoniec skončí niekde celkom inde. U nás je to väčšinou tak, že tunelovaný je štát a tunelujúci naši „drobní oligarchovia“. Kto tuneluje v Rusku, ak oligarchovia patria k tunelovaným?
Väčšinou ide o štátnu byrokraciu. V Rusku je dnes situácia taká, že byť napríklad vo vedení polície v nejakom väčšom meste je možno zaujímavejšie než podnikať. Kým v 90. rokoch vyberala výpalné od malých podnikateľov mafia, teraz to robí štátny aparát. Keď chcete podnikať v nejakom väčšom ruskom meste, tak musíte platiť miestnu verchušku. To sa netýka len polície, ale aj daňového úradu, požiarnikov, zdravotníkov a podobne. Týchto ľudí majú podnikatelia na výplatných listinách, hoci u nich nič nerobia. To sa považuje za úplne normálne, nikto to nerieši. My sme zvyknutí na písané zákony, na tradíciu rímskeho práva, ale v Rusku platí okrem toho aj niečo, čomu oni hovoria „žiť pa paňatiam“ – to je akési nepísané právo, právo sily alebo hierarchie. Štát potlačil mafiu, aby sa sám stal mafiou. A odhaduje sa, že takýchto nejasných peňazí, ktoré vlastne idú na úplatky, je okolo 200 miliárd dolárov ročne. Teda olympiáda z tohto hľadiska nijako zvlášť nevybočuje z normy.
.oligarchu Chodorkovského, ktorého Putin použil ako odstrašujúci príklad, teraz v rámci amnestie prepustil z väzenia. Súvisí táto amnestia s olympiádou alebo to má iné príčiny?
Asi to súvisí s olympiádou. Treba si uvedomiť, že toto už je jeho tretie prezidentské obdobie, ale len prvá amnestia. Motív je pravdepodobne naozaj v tom, aby bol zadobre so západnými lídrami a nedával dôvod na nejaké výraznejšie protesty. Tak chápem prepustenie Chodorkovského aj Pussy Riot.
.protestom sa však nevyhol, aj keď v inej súvislosti, konkrétne v súvislosti s LGBT agendou. Tam niekoľko významných zahraničných osobností oznámilo, že sa na protest proti ruskej politike v tejto otázke nezúčastnia na otváracom ceremoniáli.
Toto je pre nich citlivá téma. Jednou z pevných súčastí tej eklektickej národnej idey, o ktorej sme hovorili, je pravoslávna viera, ktorá pre nich predstavuje to dobré z cárskeho Ruska. Veci, dotýkajúce sa pravoslávia, sú preto naozaj citlivé, veď preto aj išli do väzenia Pussy Riot. No a homosexualita spadá do tejto oblasti. Paradoxné pritom je, že Rusko má vyše 140 miliónov obyvateľov, z ktorých len asi 25 miliónov je aktívne praktizujúcich pravoslávnych kresťanov. Okrem nich je tam 19 miliónov aktívne praktizujúcich moslimov a zvyšok sú v podstate ateisti. Takže ak sa pravoslávie stalo súčasťou štátnej doktríny, nevyhnutne to vyvoláva vnútorné pnutia.
.ale zdá sa, že minimálne výhrady zvonku dokázal Putin v tomto prípade ustáť. Poukazovaním na to, že Rusko je za svoju LGBT legislatívu kritizované viac, ako boli pred hrami v Pekingu kritizovaní v oblasti ľudských práv čínski komunisti, sa mu zrejme darí vyvolávať v Rusoch opäť pocit krivdy. A to je asi ďalšia voda na mlyn tej jeho národnej idey.
Jednoznačne áno. V tomto on je naozaj šikovný politik. A nielen v tomto. Napríklad pár mesiacov po olympiáde bude v Soči stretnutie G8. Takže aj keď napríklad francúzsky prezident Hollande na olympiádu nepríde, Putin ho predsa len do Soči dotiahne. Síce o tri mesiace neskôr, ale bude ho tam mať.
.vráťme sa ešte k amnestii. V jej rámci boli prepustení aj nejakí vodcovia protestného protiputinovského hnutia. Ostatných čaká súd?
To je zaujímavá vec. Po parlamentných voľbách v decembri 2011 sa začalo takzvané „balotnoje delo“, čiže séria protestov, ktoré sa začali na Balotnoj ploščadi (Blatné námestie – pozn. redakcie). Tieto masové demonštrácie v Moskve a potom aj v ďalších väčších mestách Putina prekvapili, vôbec nepočítal s tým, že by niečo také bolo možné. Bolo to prvý raz od rozpadu Sovietskeho zväzu, že stredná trieda – nová stredná trieda – vyjadrila nesúhlas s fungovaním systému. Dnes je to už prakticky ukončené, lídrov ťahajú po súdoch, rozobrali si ich tajné služby. Pôvodne ich bolo dvanásť, štyria teraz dostali amnestiu, takže sa tomu začalo hovoriť „delo vosmi“ – súdny proces s ôsmimi.
.hovoríte, že Putin bol prekvapený, ale z dnešného pohľadu tie protesty až také prekvapujúce nie sú. Ak človek sleduje ruský internet alebo twitter, tak má pocit, že Putin to už má nahnuté.
Áno, na internete to má nahnuté, tam už jednoznačne dominuje nejaká alternatíva. V sociálnych sieťach, ktoré využívajú najmä mladí ľudia, jasne vidí svoj limit. Vie, že túto časť obyvateľstva už neoslovuje a že tá časť rastie. Ale pred dvoma rokmi ho tie masové protesty zaskočili. A okrem zatýkania sa rozhodol demonštrovať silu aj akoby demokratickým spôsobom. Veľmi zaujímavé bolo, ako sa pohrali s Navaľnym, ktorý bol jednou z kľúčových osobností balotnovo dela. Tomu umožnili v rozpore s platnou legislatívou kandidovať vo voľbách na primátora Moskvy. Chceli tým jasne demonštrovať, že nie je skutočným lídrom, že vysoko prehrá. A aj prehral, získal len okolo 30 percent, aj keď to nie je príliš výpovedné číslo, pretože voľby v Rusku, to je osobitná story. Ale základné posolstvo bolo vyslané: pozrite sa, ten váš líder Navaľnyj nevie vyhrať ani v Moskve, a vy ste hovorili, že väčšina Moskvy už je proti Putinovi.
.vie sa niečo o tom, akú podporu má Putin v skutočnosti?
Podľa dlhodobých prieskumov, ktoré robí Levada-center, až 47 percent ľudí v Moskve a Petrohrade by chcelo zmenu. V celoruskom priemere má však Putin stále približne 65-percentnú podporu, čo je vysoká podpora.
.takže celé to protestné hnutie išlo vlastne dostratena?
Nie celkom. Za posledný rok-dva im vyšli trochu v ústrety, urobili akési politické reformy. Nebolo toho veľa, ale čo považujem za veľký výsledok, je zmena zákona o politických stranách a zákon o voľbách do parlamentu. Momentálne je tam monopol strany Jednotné Rusko, okrem toho sú tam komunisti a Žirinovskij, ale to je taká vrecková strana. Najbližšie parlamentné voľby v roku 2015 však zrejme oživia pravicu, ktorú pochovala Putinova reforma po Beslane (pri teroristickom útoku na základnú školu v Beslane zahynulo v septembri 2004 viac ako 300 rukojemníkov, z toho takmer 200 detí – pozn. redakcie). Vtedy bola stanovená podmienka, že každá strana musí mať aspoň tisíc členov v každom subjekte federácie, čím prakticky zlikvidoval pravicové strany so silnou podporou vo veľkých mestách. Teraz sa tie podmienky vrátili do obdobia spred roku 2004, takže tie najbližšie voľby môžu byť celkom zaujímavé. Zdá sa, že systém, ktorý vymyslel počas druhého Putinovho prezidentského obdobia jeho hlavný ideológ Surkov, sa pomaly rúca.
.to je čo za systém?
To bol systém založený na myšlienke demokracie zhora. V ňom potrebujete vládnu stranu a okrem nej ešte aj nejaké iné strany, tak ich založíte. Vládnu stranu Putin mal, tú ukradol ešte v roku 1999. Vtedy sa v parlamentných voľbách prvý raz od rozpadu Sovietskeho zväzu sformovala reálna nekremľovská silná alternatívna strana Otečestvo - Vsja Rasija. Vznikla z popudu Jevgenija Primakova, čo je dodnes nedocenený génius. No a Kremeľ túto silnú opozičnú stranu začiatkom roku 2000 jednoducho prevzal. Vynúteným zlúčením kremeľskej strany Jednota so stranou Otečestvo - Vsja Rasija vznikla strana Jednotné Rusko, ktoré má dnes pomaly ústavnú väčšinu. A k tejto strane potom Surkov vymyslel ďalšie strany, aby pokryl celé voličské spektrum. Máme tu aj pravicového voliča, tak založíme stranu Pravé Rusko. Máme tu aj ľavicového voliča, tak založíme stranu Spravodlivé Rusko. A všetko zhora. Jednoducho: „Chceš pravicovú stranu? Tu máš, na. Chceš ľavicovú? Tu máš.“ Štát pozakladá strany, čím zničí reálnych oponentov, ale ponechá zdanie existencie pravicových aj ľavicových strán, pričom vládna strana vyhlási sama seba za centristickú.
.čiže ide o systém akýchsi bábkových politických strán?
Nielen to. Iným príkladom je občianska spoločnosť a mimovládne organizácie. Po Beslane Rusi prijali zákon, ktorý viedol k zániku siedmich tisícok mimovládnych organizácií. Nezakázali ich, ale zákonom ich prinútili vyúčtovať peniaze každý štvrťrok. Okrem toho uzákonili, že na každé zasadnutie vedúceho orgánu neziskovky mohol prísť človek zo štátnej organizácie, ktorý im do toho mohol kedykoľvek zasahovať, vyžadovať rôzne dokumenty, a podobne. Jednoducho ich zničili byrokraciou. A tak Surkov vymyslel alternatívnu občiansku spoločnosť, založil totiž takzvanú Spoločenskú komoru. Prvých sedemdesiat členov tejto komory nominoval priamo Putin. Boli to mediálne známi ľudia: herci, speváci, šachisti, hokejisti, vedci a tak ďalej. Títo sedemdesiati si vybrali ďalších sedemdesiat a potom to ešte doplnili ľuďmi z regiónov. Takýmto spôsobom vznikla akási smotánková komora, ktorá mala právomoc kontrolovať štátne orgány V podstate je to akási markizácka smotánka predstavujúca občiansku spoločnosť. A na základe Putinovho dekrétu majú dokonca zákonodarnú iniciatívu, hoci ústava o ničom takom nehovorí. V Rusku môže navrhovať zákony okrem prezidenta a parlamentu ešte aj smotánka. (Smiech.)
.a toto sa teda začína nejakým spôsobom oslabovať?
V posledných dvoch rokoch badám pozitívne zmeny. Výsledkom protestov je, že časť zákonov prijatých po Beslane sa začala meniť, takže parlamentné voľby by mohli byť oveľa normálnejšie ako doteraz. Konečne existuje šanca, že do parlamentu sa dostane nejaká reálna opozičná sila. Okrem toho sa obnovili priame voľby regionálnych lídrov, čo bude mať tiež významné dôsledky.
.to všetko však platí len za predpokladu, že nepríde k nejakému ďalšiemu Beslanu, pričom práve olympiáda je z hľadiska teroristov ideálnym terčom. A nedávne teroristické útoky vo Volgograde naznačujú, že to môže byť celkom reálna hrozba.
Keď sa pozrieme na štatistiky teroristických útokov za dlhšie obdobie, čiže povedzme od druhej čečenskej vojny, ktorá sa skončila v roku 1999, tak zistíme, že ich počet klesá. V prvej polovici tohto obdobia to bolo minimálne sto teroristických aktov ročne, v druhej polovici nastal výrazný pokles. Od roku 2010 je to menej ako desať teroristických aktov ročne, v posledných dvoch rokoch menej ako päť. Teda toto sa Rusi celkom naučili zvládať. Na druhej strane celý problém Kaukazu je systémový problém, na ktorý Rusko podľa mňa nemá riešenie. V Čečensku napríklad nedokázali urobiť nič iné, než že zo siedmich klanov si vybrali jeden, ten Kadyrovov, a ten nechali vládnuť so silnou podporou Ruska. Ale to nie je skutočne stabilné riešenie, je to len vynútené akceptovanie klanového systému s večne živým princípom pomsty. A Čečensko pritom nie je ani zďaleka najväčším problémom. Horšie je to v iných oblastiach severného Kaukazu, napríklad v takom Dagestane. Ja si myslím, že výber Soči ako dejiska olympijských hier má aj z Putinovej strany veľký symbolický význam. Nie je to síce priamo severný Kaukaz, ale je to veľmi blízko, naozaj len pár kilometrov od hraníc s Gruzínskom. Organizáciou veľkolepých hier v tejto oblasti signalizuje smerom von aj smerom dovnútra, že má situáciu predsa len pod kontrolou.
.lenže veľký symbolický význam to má aj pre druhú stranu, ktorá si toho musí byť vedomá.
Samozrejme. Z hľadiska teroristov nemôže existovať nič lepšie ako symbolicky poraziť Putina v priamom prenose. Práve preto tam budú naozaj výnimočné bezpečnostné opatrenia. Problémom návštevníkov v Soči bude, že tam nebudú stačiť lístky na jednotlivé podujatia. Okrem toho budú musieť mať ešte aj passport baleľščika, čiže preukaz fanúšika. A ten bude vydávať FSB. Ak teda máte napríklad lístok na hokej, tak to ešte neznamená, že sa tam naozaj dostanete. Mnohí ľudia, ktorí pôjdu do Soči, zistia priamo na mieste, že ich čaká ešte jedna registrácia. To bude, samozrejme, znamenať dlhé fronty a je otázne, ako to organizátori zvládnu. Ale určite urobia maximum pre to, aby to bolo čo najplynulejšie a zároveň čo najbezpečnejšie.
.skúsme to teda zhrnúť: pre Putina je olympiáda v Soči niečo, ako bola pre komunistov olympiáda v Moskve, ktorú sa snažili maximálne propagandisticky využiť. Ak Putin cíti to Rusko správne, tak je to správny kalkul a mal by z toho vyjsť posilnený.
Áno, je to presne v tom duchu: my Rusi robíme veľké veci. A robíme to v oblasti severného Kaukazu, kde je v nejakom zmysle uzol našich vnútorných problémov. Tým zároveň dávame vyšší civilizačný zmysel svojej existencii – prinášame civilizáciu tam, kde ju niekedy prinášalo cárske Rusko. Kaukazu dávame to najlepšie, čo sa len dá. Všetko však záleží na tom, či sa im podarí udržať bezpečnosť. Po tom, ako Putin povedal, že bezpečnosť jednoznačne garantuje, by bol teroristický útok určite jeho osobnou prehrou. A zrejme by to malo vážne následky, najmä vnútorné. Zo zahraničia by mal, samozrejme, podporu – celý demokratický svet by bol na strane Rusov. Ale vnútorne by to bol pre neho veľký problém. Všetci však dúfame, že sa v Soči nič zlé nestane.
Alexander Duleba/
Narodil sa 5. októbra 1966 vo Svidníku. Vyštudoval Filozofickú fakultu Kyjevkej štátnej univerzity, doktorát získal na UK (PhDr) a SAV (Csc.) v Bratislave. Venuje sa medzinárodným vzťahom a zahraničnej politike SR, na Slovensku je považovaný za jedného z najväčších expertov na Rusko, Ukrajinu a krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. V súčasnosti je riaditeľom Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a lektorom v Inštitúte politológie Prešovskej univerzity.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.