Napríklad Jomkipurská vojna. Dňa 16. októbra 1973, desať dní po tom, čo egyptská armáda prekvapila Izraelčanov a prekročila Suezský prieplav, Šaron premenil porážku na víťazstvo – svoje jednotky previedol cez prieplav a úzku medzeru v egyptskom fronte. Izraelčania sa rozmiestnili za Egypťanmi, predstihli protiletecké batérie a zablokovali trasy pre zásobovanie a posily.
.proti logike
Do šiestich dní musel egyptský prezident Anvar Sadat žiadať o okamžité prímerie – toľko egyptských jednotiek zostalo zdecimovaných náletmi, pozemnými útokmi alebo načisto obkľúčených, že postupu Izraelčanov nemal kto zabrániť.
Egyptské najvyššie velenie bolo presvedčené, že Šaronov postup cez prieplav bol len jednorazový útok ľahkých síl. Uvažovali logicky – Izraelčania nekontrolovali ani svoju vlastnú stranu prieplavu, takže nemohli posilniť prvú vlnu niekoľkých stoviek mužov a hŕstku tankov. Egyptskí velitelia nestiahli svoje jednotky späť cez kanál a neprenasledovali útočiacich Izraelčanov, lebo sa nazdávali, že ich zajmú všetkých, keď uzavrú dvojmíľovú medzeru, ktorú využil Šaron.
Sharonovi nadriadení to brali rovnako. Prikázali Šaronovi, aby prestal posielať jednotky cez prieplav a radšej rozšíril medzeru na izraelskej strane. Šaron neposlúchol a poslal čo najviac svojich síl na druhú stranu prieplavu. Počítal s tým, že ak zaútočí na Egypťanov z tyla – zničí raketové batérie, ktoré útočili na izraelské letectvo, a prekvapí posily aj zásobovanie, vyvolá v egyptskej armáde organizačný kolaps.
Presne to sa aj stalo. No ostatní generáli sa na Šarona rozhnevali – a nie prvý ani posledný raz. V roku 1953, vo veku 25 rokov bol už raneným veteránom vojny o nezávislosť (1947 – 1949). Povolali ho späť do aktívnej služby, aby vybudoval prvú izraelskú špeciálnu jednotku. Arabskí útočníci prechádzali cez izraelské hranice, kradli dobytok, zariadenie z fariem a napádali civilistov. Stráženie izraelských hraníc by si bolo vyžiadalo dvadsaťkrát viac vojakov, než Izrael vtedy mal. Preto sa Izrael rozhodol pre trestné výpravy proti egyptským a jordánskym vojenským pozíciám a dedinám, v ktorých sa nájazdníci ukrývali.
Šaron dostal pri budovaní a cvičení jednotky voľnú ruku. Netrval na disciplíne a umožnil mužom nosiť odev, aký chceli. Nesalutovali a neabsolvovali dril. Zato vykonávali ničivé nočné prepady a utrpeli veľmi málo obetí, aj keď sa proti nim postavila jordánska Arabská légia, najlepšia vojenská jednotka arabského sveta.
Šaron vyhľadával skôr prirodzene nadaných bojovníkov než poslušných vojakov, každý útok plánoval a vždy posielal mužov aj za cieľ útoku, aby zaskočili posily. Hlavná útočná sila postupovala k cieľu za tmy, až kým ju nezbadali. Potom sa prudko vrhla vpred a pálila zo všetkých zbraní, kým delostrelectvo a guľomety zostávali vzadu a pálili len do krátkej vzdialenosti pred postupujúcich vojakov.
.geniálny manéver
Do troch rokov dostal Šaron na povel celú brigádu v sinajskej kampani v roku 1956, ktorú viedol pri rýchlom postupe cez púšť, aby sa spojili s parašutistickým bataliónom, ktorý bol vysadený hlboko v egyptskom tyle pri vstupe do mohutne bráneného priesmyku Mitla. Šaron tam mal zastať, ale nezastal. Namiesto toho vybojoval krvavú – a víťaznú – bitku o priesmyk. Priami nadriadení ho chceli vyštvať, ale vysoké velenie ho povýšilo na veliteľa divízie.
Tak sa Šaron dostal k plánovaniu mimoriadnej bitky o Umm Katef vo vojne v júni 1967. Bitka trvala len jednu noc, ale bola jedinečná. Egyptská obrana zablokovala centrálnu dopravnú tepnu Sinaja opevneným stanoviskom, v ktorom bolo silné delostrelectvo a vyše stovka tankov, vpredu ju chránili tri paralelné línie zákopov a v nich tisícky pešiakov, to všetko ukotvené na oboch koncoch v piesočných dunách a na vysokom teréne.
Šaron poslal svoje jednotky, aby prešplhali cez duny, vošli do zákopov z ich horného konca a zaútočili po celej ich dĺžke – prostý manéver, ktorý by boli Egypťania odrazili, keby ich zároveň nebola držala v šachu paľba delostrelectva a izraelských tankov. Izraelskí pešiaci si k prilbám prilepili baterky, takže tankoví strelci mohli mieriť na Egypťanov, ktorých mali pred sebou.
Egyptské delostrelectvo bolo lepšie a malo tanky strieľajúce do zákopov aspoň umlčať. Lenže parašutisti, ktorých priviezli helikoptéry, prepadli egyptských strelcov, a tí nemali v boji zblízka šancu.
Egyptské tanky mohli skúsiť protiútok, no zamestnával ich izraelský tankový batalión, ktorý sa vynoril spoza zákopových línií – úspešne prešiel cez údajne nepriechodné pieskové duny. Izraelské tanky, ktoré strieľali do zákopov, ich vzápätí prešli a dorazili odpor Egypťanov. Cesta cez Umm Katef bola otvorená. Šaron opäť porušil základné pravidlá vojenstva, a získal totálne víťazstvo.
.príliš výstredný aj v nekonvenčnej armáde
Šaron bol aj na nekonvenčnú izraelskú armádu príliš výstredný. Keď ho preskočili pri povýšení na veliteľa hlavného štábu a opustil aktívnu službu (svoju úchvatnú bitku v roku 1973 vybojoval už ako záložník), jeden múdry izraelský generál varoval kolegov, že sa vráti ako minister obrany a ak o ten post príde – ako sa aj stalo po libanonskej vojne v roku 1982 – vráti sa ako premiér.
Až teraz stretol Šaron nepriateľa, ktorého nemohol nijako preľstiť.
Autor je vojenský stratég a konzultant, pôsobí v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone.
.proti logike
Do šiestich dní musel egyptský prezident Anvar Sadat žiadať o okamžité prímerie – toľko egyptských jednotiek zostalo zdecimovaných náletmi, pozemnými útokmi alebo načisto obkľúčených, že postupu Izraelčanov nemal kto zabrániť.
Egyptské najvyššie velenie bolo presvedčené, že Šaronov postup cez prieplav bol len jednorazový útok ľahkých síl. Uvažovali logicky – Izraelčania nekontrolovali ani svoju vlastnú stranu prieplavu, takže nemohli posilniť prvú vlnu niekoľkých stoviek mužov a hŕstku tankov. Egyptskí velitelia nestiahli svoje jednotky späť cez kanál a neprenasledovali útočiacich Izraelčanov, lebo sa nazdávali, že ich zajmú všetkých, keď uzavrú dvojmíľovú medzeru, ktorú využil Šaron.
Sharonovi nadriadení to brali rovnako. Prikázali Šaronovi, aby prestal posielať jednotky cez prieplav a radšej rozšíril medzeru na izraelskej strane. Šaron neposlúchol a poslal čo najviac svojich síl na druhú stranu prieplavu. Počítal s tým, že ak zaútočí na Egypťanov z tyla – zničí raketové batérie, ktoré útočili na izraelské letectvo, a prekvapí posily aj zásobovanie, vyvolá v egyptskej armáde organizačný kolaps.
Presne to sa aj stalo. No ostatní generáli sa na Šarona rozhnevali – a nie prvý ani posledný raz. V roku 1953, vo veku 25 rokov bol už raneným veteránom vojny o nezávislosť (1947 – 1949). Povolali ho späť do aktívnej služby, aby vybudoval prvú izraelskú špeciálnu jednotku. Arabskí útočníci prechádzali cez izraelské hranice, kradli dobytok, zariadenie z fariem a napádali civilistov. Stráženie izraelských hraníc by si bolo vyžiadalo dvadsaťkrát viac vojakov, než Izrael vtedy mal. Preto sa Izrael rozhodol pre trestné výpravy proti egyptským a jordánskym vojenským pozíciám a dedinám, v ktorých sa nájazdníci ukrývali.
Šaron dostal pri budovaní a cvičení jednotky voľnú ruku. Netrval na disciplíne a umožnil mužom nosiť odev, aký chceli. Nesalutovali a neabsolvovali dril. Zato vykonávali ničivé nočné prepady a utrpeli veľmi málo obetí, aj keď sa proti nim postavila jordánska Arabská légia, najlepšia vojenská jednotka arabského sveta.
Šaron vyhľadával skôr prirodzene nadaných bojovníkov než poslušných vojakov, každý útok plánoval a vždy posielal mužov aj za cieľ útoku, aby zaskočili posily. Hlavná útočná sila postupovala k cieľu za tmy, až kým ju nezbadali. Potom sa prudko vrhla vpred a pálila zo všetkých zbraní, kým delostrelectvo a guľomety zostávali vzadu a pálili len do krátkej vzdialenosti pred postupujúcich vojakov.
.geniálny manéver
Do troch rokov dostal Šaron na povel celú brigádu v sinajskej kampani v roku 1956, ktorú viedol pri rýchlom postupe cez púšť, aby sa spojili s parašutistickým bataliónom, ktorý bol vysadený hlboko v egyptskom tyle pri vstupe do mohutne bráneného priesmyku Mitla. Šaron tam mal zastať, ale nezastal. Namiesto toho vybojoval krvavú – a víťaznú – bitku o priesmyk. Priami nadriadení ho chceli vyštvať, ale vysoké velenie ho povýšilo na veliteľa divízie.
Tak sa Šaron dostal k plánovaniu mimoriadnej bitky o Umm Katef vo vojne v júni 1967. Bitka trvala len jednu noc, ale bola jedinečná. Egyptská obrana zablokovala centrálnu dopravnú tepnu Sinaja opevneným stanoviskom, v ktorom bolo silné delostrelectvo a vyše stovka tankov, vpredu ju chránili tri paralelné línie zákopov a v nich tisícky pešiakov, to všetko ukotvené na oboch koncoch v piesočných dunách a na vysokom teréne.
Šaron poslal svoje jednotky, aby prešplhali cez duny, vošli do zákopov z ich horného konca a zaútočili po celej ich dĺžke – prostý manéver, ktorý by boli Egypťania odrazili, keby ich zároveň nebola držala v šachu paľba delostrelectva a izraelských tankov. Izraelskí pešiaci si k prilbám prilepili baterky, takže tankoví strelci mohli mieriť na Egypťanov, ktorých mali pred sebou.
Egyptské delostrelectvo bolo lepšie a malo tanky strieľajúce do zákopov aspoň umlčať. Lenže parašutisti, ktorých priviezli helikoptéry, prepadli egyptských strelcov, a tí nemali v boji zblízka šancu.
Egyptské tanky mohli skúsiť protiútok, no zamestnával ich izraelský tankový batalión, ktorý sa vynoril spoza zákopových línií – úspešne prešiel cez údajne nepriechodné pieskové duny. Izraelské tanky, ktoré strieľali do zákopov, ich vzápätí prešli a dorazili odpor Egypťanov. Cesta cez Umm Katef bola otvorená. Šaron opäť porušil základné pravidlá vojenstva, a získal totálne víťazstvo.
.príliš výstredný aj v nekonvenčnej armáde
Šaron bol aj na nekonvenčnú izraelskú armádu príliš výstredný. Keď ho preskočili pri povýšení na veliteľa hlavného štábu a opustil aktívnu službu (svoju úchvatnú bitku v roku 1973 vybojoval už ako záložník), jeden múdry izraelský generál varoval kolegov, že sa vráti ako minister obrany a ak o ten post príde – ako sa aj stalo po libanonskej vojne v roku 1982 – vráti sa ako premiér.
Až teraz stretol Šaron nepriateľa, ktorého nemohol nijako preľstiť.
Autor je vojenský stratég a konzultant, pôsobí v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.