A tento pocit bol hneď dvojnásobný. V prvom rade mi dochádzalo, že zvrhlým imperatívom začína vlastne byť heslo „zožeň si svojho Keňana a zachrániš svet“. Druhý pocit trápnosti prichádzal vtedy, keď som mal potom kdekoľvek priznať, že som do aktivít tohto druhu sám zapojený. No tak túto trápnosť priznávam celkom verejne – stojím pred výzvou založiť a rozbehnúť v kenskej pobrežnej oblasti Kwale pár materských škôl a podnietiť tam rozvoj predškolského vzdelávania. A nie som si celkom istý, ako mám s touto výzvou naložiť.
.je náš Západ pre Afriku?
V predškolskom vzdelávaní nie som žiadny začiatočník, ani na medzinárodnej scéne nie. Poznám a viem celkom dobre posúdiť a porovnať kvalitu materských škôl európskych krajín i tých amerických. Viem, čo pasuje a je ušité na mieru detí v našich podmienkach. No neviem sa spoľahlivo vyrovnať s otázkou, akou mierou nastaviť predškolskú výchovu detí pre podmienky, ktoré sú od tých našich na míle vzdialené. Tuším len, že preniesť náš obraz materskej školy do týchto podmienok by bolo asi najjednoduchšie a najrýchlejšie riešenie, no bolo by súčasne päsťou na oko. Či už pre samotné prostredie, v ktorom by tieto škôlky vyrástli, a možno aj pre deti, ktoré by do nich chodili.
Nemám pochýb o tom, že kenská strana by na ponuku vybudovať „západnú“ škôlku pristala. Veď napokon prvé škôlky v Keni postavili Briti pre svoje deti a v tejto tradícii sa dodnes nesie obraz dobre fungujúcej a kvalitnej škôlky. V porovnaní s tými v odľahlých kútoch Kene sú škôlky založené na tejto tradícii na prvý pohľad luxusnejšie a materiálne dobre zabezpečené. Takže akákoľvek pomoc pri budovaní škôlok je dobrá v situácii, kde na také niečo neexistujú takmer žiadne finančné zdroje. Príležitosť k lepšej vybavenosti je vždy atraktívna. No o primeranosti a vhodnosti výborného vybavenia miestnym deťom sa takmer neuvažuje. Vhodnosť sa považuje za samozrejmú a za niečo, čo automaticky vyplýva z kvalitnej materiálnej podstaty predškolských zariadení podľa západného obrazu.
Nutkanie na materiálnu podporu na vás dolieha najmä v situácii, ak navštívite existujúce materské školy. Ja som mal možnosť navštíviť tie, ktoré patria do siete Madrassa, lebo vlastne len tie v danej oblasti fungujú. Z nášho pohľadu vyzerajú biedne a máte pocit, že mnohé vzdelávacie aktivity tam nemožno nijakým spôsobom podnietiť. Navyše, do škôlok tohto typu vstupujete veľmi obozretne, pretože ste zo západných médií upozorňovaní, že celá školská sieť Madrassa slúži prostredníctvom výchovy k podpore terorizmu a odmietaniu hodnôt západnej civilizácie. Madrassa školy sú totiž školy, ktoré vybudovala moslimská komunita a vyučuje sa na nich islamské náboženstvo. Budované sú práve v chudobných lokalitách, kde štát nie je schopný zabezpečiť riadnu podporu vzdelávania. Kwale je práve takáto oblasť. Domáci svorne tvrdia, že sú radi, že tu moslimské škôlky fungujú, lebo sú to jediné inštitúcie, ktoré sa usilujú cez predškolské vzdelávanie udržať a posilniť tradície miestnej komunity.
.čo vyplaví oceán
Okrem toho, že ma pri návštevách škôlok Madrassa sprevádza nezvyčajný dohľad miestnej mužskej úderky – reprezentantov lokálnej moslimskej samosprávy, mi však samotné škôlky neprišli nijako podozrivé. Naopak, všade som nachádzal veľmi spokojné deti, často schopné už vo svojich piatich rokoch čítať swahilské i anglické jednoduché texty. Nachádzal som tiež veľmi zanietené a profesii odovzdané učiteľky, ktoré dobre rozumeli svojej práci a zodpovedne chápali jej zmysel. Nijako zásadne sa nesťažovali na podmienky, v akých pracujú. Naopak, cenili si, že štát pre škôlky nedávno pripravil centrálny program, jediné, čo im chýba, je viac pomôcok. Keď som sám neveriaco namietal, že predsa mnohé aktivity plánované v centrálnom programe nemožno bez istého vybavenia urobiť, ony neveriaco pozerali na mňa: veď stačí nájsť to, čo ponúka okolie a vyplaví blízky oceán. O nič zvláštnejšie a závratne lepšie nepôsobila jediná privátna škôlka, ktorá tu bola k dispozícii. Len dievčatá bez typických moslimských šatiek a o málo bohatšie vybavenie triedy prezrádzali, že nejde o škôlku Madrassa.
Áno, všetko to boli škôlky na minimálnom okraji materiálnej výbavy, do ktorých by ste okamžite dali čokoľvek použiteľné. Na druhej strane však zapadali do svojho prostredia a zjavne vyhovovali deťom i ich rodičom, ktorí do nich vkladajú veľkú dôveru. Neviem, ako by povedľa nich vyzerali škôlky podľa našich predstáv. Vizuálne, materiálne i prístupom. Tak ako na suchom severe Kene svoj účel plnia improvizované „škôlky pod stromami“, v Kwale celkom spoľahlivo fungujú komunitné Madrassy. Nie sú v nich všetky deti z danej lokality. O tých, ktoré tam nie sú, však vieme veľmi málo, okrem toho, že nie je zriedkavé, ak zápasia o život. To je však taktiež málo na to, aby sme si mohli myslieť, že im pomôžeme predškolským vzdelávaním podľa nášho obrazu.
Autor je profesor pedagogiky, pôsobí na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity.
.je náš Západ pre Afriku?
V predškolskom vzdelávaní nie som žiadny začiatočník, ani na medzinárodnej scéne nie. Poznám a viem celkom dobre posúdiť a porovnať kvalitu materských škôl európskych krajín i tých amerických. Viem, čo pasuje a je ušité na mieru detí v našich podmienkach. No neviem sa spoľahlivo vyrovnať s otázkou, akou mierou nastaviť predškolskú výchovu detí pre podmienky, ktoré sú od tých našich na míle vzdialené. Tuším len, že preniesť náš obraz materskej školy do týchto podmienok by bolo asi najjednoduchšie a najrýchlejšie riešenie, no bolo by súčasne päsťou na oko. Či už pre samotné prostredie, v ktorom by tieto škôlky vyrástli, a možno aj pre deti, ktoré by do nich chodili.
Nemám pochýb o tom, že kenská strana by na ponuku vybudovať „západnú“ škôlku pristala. Veď napokon prvé škôlky v Keni postavili Briti pre svoje deti a v tejto tradícii sa dodnes nesie obraz dobre fungujúcej a kvalitnej škôlky. V porovnaní s tými v odľahlých kútoch Kene sú škôlky založené na tejto tradícii na prvý pohľad luxusnejšie a materiálne dobre zabezpečené. Takže akákoľvek pomoc pri budovaní škôlok je dobrá v situácii, kde na také niečo neexistujú takmer žiadne finančné zdroje. Príležitosť k lepšej vybavenosti je vždy atraktívna. No o primeranosti a vhodnosti výborného vybavenia miestnym deťom sa takmer neuvažuje. Vhodnosť sa považuje za samozrejmú a za niečo, čo automaticky vyplýva z kvalitnej materiálnej podstaty predškolských zariadení podľa západného obrazu.
Nutkanie na materiálnu podporu na vás dolieha najmä v situácii, ak navštívite existujúce materské školy. Ja som mal možnosť navštíviť tie, ktoré patria do siete Madrassa, lebo vlastne len tie v danej oblasti fungujú. Z nášho pohľadu vyzerajú biedne a máte pocit, že mnohé vzdelávacie aktivity tam nemožno nijakým spôsobom podnietiť. Navyše, do škôlok tohto typu vstupujete veľmi obozretne, pretože ste zo západných médií upozorňovaní, že celá školská sieť Madrassa slúži prostredníctvom výchovy k podpore terorizmu a odmietaniu hodnôt západnej civilizácie. Madrassa školy sú totiž školy, ktoré vybudovala moslimská komunita a vyučuje sa na nich islamské náboženstvo. Budované sú práve v chudobných lokalitách, kde štát nie je schopný zabezpečiť riadnu podporu vzdelávania. Kwale je práve takáto oblasť. Domáci svorne tvrdia, že sú radi, že tu moslimské škôlky fungujú, lebo sú to jediné inštitúcie, ktoré sa usilujú cez predškolské vzdelávanie udržať a posilniť tradície miestnej komunity.
.čo vyplaví oceán
Okrem toho, že ma pri návštevách škôlok Madrassa sprevádza nezvyčajný dohľad miestnej mužskej úderky – reprezentantov lokálnej moslimskej samosprávy, mi však samotné škôlky neprišli nijako podozrivé. Naopak, všade som nachádzal veľmi spokojné deti, často schopné už vo svojich piatich rokoch čítať swahilské i anglické jednoduché texty. Nachádzal som tiež veľmi zanietené a profesii odovzdané učiteľky, ktoré dobre rozumeli svojej práci a zodpovedne chápali jej zmysel. Nijako zásadne sa nesťažovali na podmienky, v akých pracujú. Naopak, cenili si, že štát pre škôlky nedávno pripravil centrálny program, jediné, čo im chýba, je viac pomôcok. Keď som sám neveriaco namietal, že predsa mnohé aktivity plánované v centrálnom programe nemožno bez istého vybavenia urobiť, ony neveriaco pozerali na mňa: veď stačí nájsť to, čo ponúka okolie a vyplaví blízky oceán. O nič zvláštnejšie a závratne lepšie nepôsobila jediná privátna škôlka, ktorá tu bola k dispozícii. Len dievčatá bez typických moslimských šatiek a o málo bohatšie vybavenie triedy prezrádzali, že nejde o škôlku Madrassa.
Áno, všetko to boli škôlky na minimálnom okraji materiálnej výbavy, do ktorých by ste okamžite dali čokoľvek použiteľné. Na druhej strane však zapadali do svojho prostredia a zjavne vyhovovali deťom i ich rodičom, ktorí do nich vkladajú veľkú dôveru. Neviem, ako by povedľa nich vyzerali škôlky podľa našich predstáv. Vizuálne, materiálne i prístupom. Tak ako na suchom severe Kene svoj účel plnia improvizované „škôlky pod stromami“, v Kwale celkom spoľahlivo fungujú komunitné Madrassy. Nie sú v nich všetky deti z danej lokality. O tých, ktoré tam nie sú, však vieme veľmi málo, okrem toho, že nie je zriedkavé, ak zápasia o život. To je však taktiež málo na to, aby sme si mohli myslieť, že im pomôžeme predškolským vzdelávaním podľa nášho obrazu.
Autor je profesor pedagogiky, pôsobí na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.