Začnime otázkou, k akému druhu mravcov patril Ferdo? Pomôžme si konkrétnym textom z knihy: „Pod smrekom stálo vysoké, vysokánske mravenisko, skoro vyššie ako chlapec.“ To síce nekorešponduje s priloženým obrázkom, kde mravenisko siaha chlapcovi iba do pol pása, ale nevadí. Isté je, že takéto veľké stavby z ihličia a drobných vetvičiek si u nás robia len mravce rodu Formica. Aj keď sa to môže niekomu zdať prehnané, výška kopy môže dosiahnuť jeden a pol metra, ale je to skôr výnimka. Ďalšou malou nepresnosťou je, že mravce tohto rodu nie sú celé čierne, ale čierno-červené, to však možno Sekora naznačil povestnou Ferdovou šatkou.
.Ferdo bol samička a Truhlík ani to
Vieme, že mravce sú sociálny hmyz a žijú v spoločenstvách podobne ako včely. Základom je matka-kráľovná a jej dcéry-robotnice. Zatiaľ čo kráľovná môže žiť až 30 rokov, robotnice sa liahnu neustále a po pár mesiacoch, maximálne do dvoch až troch rokov, hynú. A ako je to s chlapmi? Samce, ale aj budúce kráľovné, se v hniezde liahnu len raz do roka a v mravenisku sa zdržia maximálne pár týždňov, aby sa po odlete mohli páriť. Mladé oplodnené kráľovné zakladajú nové hniezda a samce hynú. To znamená, že každý bežný neokrídlený mravec je dcéra kráľovnej, teda samička, a to vrátane takzvaných vojakov s nezvyčajne veľkými hryzadlami. Z toho vyplýva, že Ferdo bola v skutočnosti samička-robotnica.
Z knihy vieme, že mama chrobáka Truhlíka nakládla vajíčka do stromu, ktorý neskôr drevorubači zoťali a vyrobili z neho zábradlie balkónu kina Osveta. Tam sa Truhlík narodil a prečkal larválne štádium. Všetky múdrosti pobral z filmov, ktoré videl na filmovom plátne. Po vyliahnutí z kukly vyletel do polí a nerobil nič iné, iba každého oblažoval tým, čo videl v rodnom kine.
Je jasné, že Truhlík patril medzi dendrofilné chrobáky, čiže také, ktorých život a vývoj je spätý s drevom. Keď si prezrieme obrázky desiatok, možno aj stovák chrobákov, čo kladú vajíčka do dreva, najviac sa mu podobá fuzáč vŕbový (Lamia textor). Problém však naznačuje jeho slovenské druhové meno – vŕbový. Vyplýva z neho, že samičky tohto druhu kladú vajíčka do dreva vŕb, ibaže to je mäkké, a preto nevhodné na výrobu zábradlia. Okrem toho Truhlík, tak ako takmer každý chrobák, by po stretnutí s mravcami dopadol rovnako – zožrali by ho. Výnimkou sú niektoré druhy miniatúrnych chrobáčikov zo skupiny drobčíkov, ktoré mravce chránia a doslova rozmaznávajú. Nie je to zadarmo. Chrobáky vylučujú sekrét, ktorému mravce nedokážu odolať. Nič z toho sa však netýka Truhlíka, takže je, na rozdiel od ostatnej hávede z knižky, úplne vymyslený druh.
.svižník a lienka
Plno hmyzu sa zhŕklo okolo Ferda vtedy, keď si postavil z polovice lieskového orieška kočiarik, do ktorého zapriahol slimáka (s istotou ide o slimáka záhradného – Helix pomatia). Ferdo jazdil na kočiariku tak rýchlo, že mu nestačil ani chrobák svižník, a že to je dáky bežec! Bohužiaľ, pravda, ktorú môžete deťom tajiť, je to, že ak by chcel svižník Ferda uloviť, nemal by s tým vôbec problém. Svižníky patria k najrýchlejším chrobákom a pri útoku na korisť vedia bežať rýchlosťou až šesťdesiat centimetrov za sekundu. Kto má rád za vlasy pritiahnuté prirovnania, nech si pamätá, že ak by sme to prepočítali na hmotnosť, závodný kôň by musel bežať rýchlosťou 400 kilometrov za hodinu. Pre detailistov možno dodať, že Sekoru ku kresbe zjavne inšpiroval svižník lesný (Cicindela silvicola).
Kočiarik a rýchla jazda mali jediný účel – Ferdo chcel takto na seba strhnúť pozornosť slečny Lienky. V knižke je vykreslená ako jemnocitná, mierne hysterická fiflena so zjavnou narcistickou poruchou osobnosti. Lienky vyvolávajú v ľudoch romantické a trochu infantilné predstavy o priateľskom a milom chrobáčikovi. Lenže v skutočnosti sú to tvrdé, pragmatické a nekompromisné amazonky, nemilosrdné lovkyne vošiek, schopné vyplieniť počas dvoch dní aj stohlavé stádo tohto hmyzu. O nič mierumilovnejšie nie sú ani ich deti – teda larvy. Tie bývajú dokonca pahltnejšie ako ich rodičia.
.ťuťulinko
Časť knihy, ktorej som sa ako dieťa najviac bál, bola kapitola o strašnom hmyzom netvorovi, ktorý mal za otecka neviniatko. Otec-neviniatko bol okrídlený dospelec mravcoleva a hmyzí netvor bola jeho dravá larva. Larvy tohto hmyzu žijú takmer neviditeľne zahrabané pod vrstvičkou sypkého materiálu, najmä piesku, v ktorom si vytvárajú lievikovité pasce. Sypké strany pasce im pomáhajú pri love a zabraňujú drobnému hmyzu, aby z nich unikol. Keď sa obeť, a najčastejšie je to práve mravec, dostane na takéto miesto, nechtiac zosunie do stredu lievika prúd piesku. Tým upozorní netvora, že hlavné menu je na dosah. Netvor začne na neboráka vrhať piesok, ten sa zrúti do stredu pasce, kde ho dravec chytí a vycicia. V knižke o Ferdovi je fúra ďalších zaujímavých živočíchov, možno sa k nim ešte niekedy vrátime. Nabudúce sa však dočítate o tom, ako komunisti zneužívali Ferda v rámci politickej propagandy.
Autor je zoológ.
.Ferdo bol samička a Truhlík ani to
Vieme, že mravce sú sociálny hmyz a žijú v spoločenstvách podobne ako včely. Základom je matka-kráľovná a jej dcéry-robotnice. Zatiaľ čo kráľovná môže žiť až 30 rokov, robotnice sa liahnu neustále a po pár mesiacoch, maximálne do dvoch až troch rokov, hynú. A ako je to s chlapmi? Samce, ale aj budúce kráľovné, se v hniezde liahnu len raz do roka a v mravenisku sa zdržia maximálne pár týždňov, aby sa po odlete mohli páriť. Mladé oplodnené kráľovné zakladajú nové hniezda a samce hynú. To znamená, že každý bežný neokrídlený mravec je dcéra kráľovnej, teda samička, a to vrátane takzvaných vojakov s nezvyčajne veľkými hryzadlami. Z toho vyplýva, že Ferdo bola v skutočnosti samička-robotnica.
Z knihy vieme, že mama chrobáka Truhlíka nakládla vajíčka do stromu, ktorý neskôr drevorubači zoťali a vyrobili z neho zábradlie balkónu kina Osveta. Tam sa Truhlík narodil a prečkal larválne štádium. Všetky múdrosti pobral z filmov, ktoré videl na filmovom plátne. Po vyliahnutí z kukly vyletel do polí a nerobil nič iné, iba každého oblažoval tým, čo videl v rodnom kine.
Je jasné, že Truhlík patril medzi dendrofilné chrobáky, čiže také, ktorých život a vývoj je spätý s drevom. Keď si prezrieme obrázky desiatok, možno aj stovák chrobákov, čo kladú vajíčka do dreva, najviac sa mu podobá fuzáč vŕbový (Lamia textor). Problém však naznačuje jeho slovenské druhové meno – vŕbový. Vyplýva z neho, že samičky tohto druhu kladú vajíčka do dreva vŕb, ibaže to je mäkké, a preto nevhodné na výrobu zábradlia. Okrem toho Truhlík, tak ako takmer každý chrobák, by po stretnutí s mravcami dopadol rovnako – zožrali by ho. Výnimkou sú niektoré druhy miniatúrnych chrobáčikov zo skupiny drobčíkov, ktoré mravce chránia a doslova rozmaznávajú. Nie je to zadarmo. Chrobáky vylučujú sekrét, ktorému mravce nedokážu odolať. Nič z toho sa však netýka Truhlíka, takže je, na rozdiel od ostatnej hávede z knižky, úplne vymyslený druh.
.svižník a lienka
Plno hmyzu sa zhŕklo okolo Ferda vtedy, keď si postavil z polovice lieskového orieška kočiarik, do ktorého zapriahol slimáka (s istotou ide o slimáka záhradného – Helix pomatia). Ferdo jazdil na kočiariku tak rýchlo, že mu nestačil ani chrobák svižník, a že to je dáky bežec! Bohužiaľ, pravda, ktorú môžete deťom tajiť, je to, že ak by chcel svižník Ferda uloviť, nemal by s tým vôbec problém. Svižníky patria k najrýchlejším chrobákom a pri útoku na korisť vedia bežať rýchlosťou až šesťdesiat centimetrov za sekundu. Kto má rád za vlasy pritiahnuté prirovnania, nech si pamätá, že ak by sme to prepočítali na hmotnosť, závodný kôň by musel bežať rýchlosťou 400 kilometrov za hodinu. Pre detailistov možno dodať, že Sekoru ku kresbe zjavne inšpiroval svižník lesný (Cicindela silvicola).
Kočiarik a rýchla jazda mali jediný účel – Ferdo chcel takto na seba strhnúť pozornosť slečny Lienky. V knižke je vykreslená ako jemnocitná, mierne hysterická fiflena so zjavnou narcistickou poruchou osobnosti. Lienky vyvolávajú v ľudoch romantické a trochu infantilné predstavy o priateľskom a milom chrobáčikovi. Lenže v skutočnosti sú to tvrdé, pragmatické a nekompromisné amazonky, nemilosrdné lovkyne vošiek, schopné vyplieniť počas dvoch dní aj stohlavé stádo tohto hmyzu. O nič mierumilovnejšie nie sú ani ich deti – teda larvy. Tie bývajú dokonca pahltnejšie ako ich rodičia.
.ťuťulinko
Časť knihy, ktorej som sa ako dieťa najviac bál, bola kapitola o strašnom hmyzom netvorovi, ktorý mal za otecka neviniatko. Otec-neviniatko bol okrídlený dospelec mravcoleva a hmyzí netvor bola jeho dravá larva. Larvy tohto hmyzu žijú takmer neviditeľne zahrabané pod vrstvičkou sypkého materiálu, najmä piesku, v ktorom si vytvárajú lievikovité pasce. Sypké strany pasce im pomáhajú pri love a zabraňujú drobnému hmyzu, aby z nich unikol. Keď sa obeť, a najčastejšie je to práve mravec, dostane na takéto miesto, nechtiac zosunie do stredu lievika prúd piesku. Tým upozorní netvora, že hlavné menu je na dosah. Netvor začne na neboráka vrhať piesok, ten sa zrúti do stredu pasce, kde ho dravec chytí a vycicia. V knižke o Ferdovi je fúra ďalších zaujímavých živočíchov, možno sa k nim ešte niekedy vrátime. Nabudúce sa však dočítate o tom, ako komunisti zneužívali Ferda v rámci politickej propagandy.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.