Prezidentský ťah SMK, ktorý musel šokovať Bélu Bugára, sa naozaj podaril: strana stavia do volieb Gyulu Bárdosa, umierneného politika, za akého bude s pokojným svedomím hlasovať aj veľká časť maďarských voličov strany Most-Híd. A do toho ešte tá symbolika: prvé kolo prezidentských volieb sa koná 15. marca, teda v deň najväčšieho maďarského národného sviatku, keď aj liberálnejší Budapešťania premávajú po uliciach s trikolórou v národných farbách. Mnohí slovenskí Maďari si tento deň uctia patrične dôstojne, prvýkrát dajú v priamej prezidentskej voľbe hlas jednému z nich.
Dnes už Béla Bugár tuší, že to nemal dopustiť – na Bárdosa útočiť nemôže, a rovnako ani nemôže očakávať od svojich ľudí v Moste, že budú obchádzať juh Slovenska s úsmevným heslom, že onen Pál Hrušovský je pre Maďarov tou ozaj najlepšou voľbou.
.predpoludnie s Bárdosom
Sedíme v centrále SMK, v salóniku pre novinárov, kde nás obslúžia s typickou maďarskou zdvorilosťou. Gyula Bárdos opakovane zdôrazňuje, ako si váži záujem slovenského média o jeho kandidatúru. Dosiaľ mal vraj skôr horšie skúsenosti, pritom on nechce byť vnímaný ako akýsi etnický kandidát, ale ako muž zastupujúci všetkých obyvateľov slovenského juhu. „Je predsa faktom, že peniaze sa viac investujú smerom na sever. Len si zoberte, keby išla diaľnica z Bratislavy do Košíc juhom, už by bola dávno hotová. Tu na juhu máme zanedbanú infraštruktúru, v niektorých regiónoch zas hrozivú nezamestnanosť, no kto na to myslí?“
Ale, samozrejme, Bárdos nás dlho nepresviedča, že ráta s masovou podporou Slovákov z juhu, vie, že ako Maďar oslovuje predovšetkým tunajších Maďarov: „Ako Maďari chceme dať jasný dôkaz, že nechceme byť druhoradými občanmi Slovenska. Prečo by niekto z našich radov nemohol kandidovať?“
Bárdos nám veľa hovorí o svojom pôvodnom povolaní, novinárčine, a neskôr o svojom vstupe do politiky, keď na začiatku 90. rokov stál pri Bélovi Bugárovi najskôr ako jeho tlačový tajomník. Mladý a charizmatický Bugár, vtedy ešte šéf MKDH, postupne vyrastal na najpopulárnejšieho maďarského politika. A keď sa v roku 1998 tri maďarské strany spojili do SMK, bolo už jasné, že tón bude udávať Bugár, a nie radikálnejší Miklós Duray. Na umiernenej tvári SMK mal svoju zásluhu aj samotný Bárdos. Ten patril k dlhodobým Bugárovým spojencom, podporoval ho aj v roku 2007, ktorý priniesol bratovražedný boj medzi Bugárom a Csákym. Favorit nečakane prehral, začalo sa štiepenie a mnohých prekvapilo, že Bárdos sa nepridal k Bugárovi. Ostal v SMK pri Csákym a zrejme nebol veľmi nadšený, keď jeho stranícky šéf vyostril jazyk a bugárovcov vyhlasoval za zradcov maďarskej veci.
Radikalizácia sa však SMK nevyplatila. Odstrašila časť Maďarov, strana sa dvakrát nedostala do parlamentu a vnútri pochopili, že potrebujú nový prístup.
Aj vďaka tomu sa teraz dostal do popredia Bárdos, ktorý je súčasne aj predsedom Csemadoku, najväčšieho kultúrneho zväzu Maďarov. Jeho umiernenosť vyplýva z jeho povahy a zrejme aj z prostredia, v ktorom sa prirodzene pohybuje. Bárdos je zo Senca, vzdialeného od Bratislavy asi 25 kilometrov, ktoré však ani necítiť, pretože diaľnica spravila zo 17-tisícového mesta predmestie hlavného mesta.
Bárdos žije v tej časti mesta, kde maďarčinu nepočuť. Pamätá si ešte časy, keď maďarský jazyk a kultúra v Senci dominovali, to je už však dávno minulosťou. Práve na Senci možno pozorovať silu asimilácie, ktorej čelia slovenskí Maďari. Ešte za prvej ČSR sa tu hlásilo k maďarskej národnosti takmer 60 percent obyvateľov mestečka. Po druhej svetovej vojne sa však táto oblasť výrazne slovakizovala – aj vďaka výmene obyvateľstva, ale podiel Slovákov neustále zvyšovali mestská výstavba Senca a blízkosť Bratislavy. Asimilačne pôsobil aj kapitalizmus posledných 25 rokov – skvele položenému Sencu sa darilo, prichádzali ďalšie vlny prisťahovalcov, výsledkom však bolo, že podiel Maďarov v meste klesol pod 15 percent.
Bárdos nedáva najavo nostalgiu za maďarským Sencom, berie ju ako fakt a vyzdvihuje, že petičné hárky s podpismi mu priniesli aj seneckí Slováci, ktorí si ho vážia.
Ale vie aj to, že Maďarov ubúda a tento trend bude pokračovať. Varuje, že to nie je dobré pre nikoho, ani pre Slovákov, ktorí by nemali robiť večného strašiaka z maďarských požiadaviek. On sám nepoužíva slovo autonómia, ale zdôrazňuje, že menšiny potrebujú vo viacerých oblastiach samosprávu. „Táto téma jednoducho nemôže byť tabu. Ja sám na nej nebudem stavať svoju kampaň, ale ak sa ma niekto opýta, tak jasne poviem svoj názor.“
Už teraz je jasné, že prezidentský ťah SMK zafungoval. Na prelome decembra a januára sa na podporu kandidatúry vyzbieralo okolo 46-tisíc podpisov, čo Bárdosovi pridáva na sebavedomí.
Keď sa ho pýtame, či si uvedomuje, že pri roztrieštenosti kandidátov z tábora pravice môže teoreticky prekĺznuť do druhého kola, zo spokojného výrazu jeho tváre cítiť, že mu to už napadlo: „Áno, môže prísť aj prekvapenie. Ale ja s týmto nekalkulujem. Jeden novinár výstižne napísal, že Bárdos nemôže vyhrať, ale chce zvíťaziť. Je samozrejmé, že prezidentské voľby nevyhrám, ale mojím víťazstvom bude to, ak sa začne hovoriť o témach slovenského juhu.“
.prenosené dieťa
Hoci Gyula Bárdos je prvým maďarským prezidentským kandidátom, úvahy o vlastnom kandidátovi, Maďarovi, sú staršieho dáta. Keď Mikuláš Dzurinda v roku 2004 ohlásil bez dohody s koaličnými partnermi z KDH a SMK nomináciu Eduarda Kukana, spoliehal sa na to, že ostatným neostane nič iné, len ho podporiť. Ale urazené SMK už nechcelo hrať Dzurindovi do noty. Viacerí stranícki kolegovia vtedy nabádali Bélu Bugára, aby do prezidentského súboja išiel aj on. Ten to však odmietol, nechcelo sa mu ísť do vopred prehratého zápasu. Ale zrejme bol v tom aj kus jeho povestnej pohodlnosti, ktorá sa prejavila aj po parlamentných voľbách v roku 2002. Bugár vtedy odmietol post predsedu parlamentu, na ktorý mala SMK neodškriepiteľný nárok.
V prezidentských voľbách roku 2004 nakoniec maďarskí politici oficiálne podporili Františka Mikloška z KDH, hlasy maďarských voličov však získal aj nezávislý kandidát Martin Bútora. Lenže Maďari sa k volebným urnám vlastne ani neunúvali, okresy Dunajská Streda či Komárno zaznamenali len okolo 20-percentnú účasť voličov v prvom kole a druhé kolo medzi Mečiarom a Gašparovičom takmer úplne ignorovali.
O päť rokov neskôr, pred prezidentskými voľbami v roku 2009, opäť viacerí nahovárali Bélu Bugára, vtedy už zosadeného z čela SMK, aby išiel do prezidentského súboja. „V tom čase som sa vôbec netajil tým, že Bugár by mal kandidovať, aj som to verejne hovoril. Podľa mňa vtedy do toho nešiel preto, že nemá rád prehry. Lenže ak maďarský kandidát získa osem alebo deväť percent, tak to nie je prehra. Navyše, v druhom kole s týmto výsledkom môže nejako naložiť,“ hovorí maďarský liberálny intelektuál Kálmán Petőcz, ktorý bude v najbližších eurovoľbách kandidovať za SaS. Podľa neho je téma maďarského prezidentského kandidáta už prenoseným dieťaťom a udalosťou, nad ktorou by sa nemal nikto pozastavovať. „Slovensko je národnostne zmiešaná krajina, preto nie je nič čudné na tom, ak z pätnástich kandidátov je jeden Maďar,“ myslí si Petőcz.
V roku 2009 napokon stavilo SMK na Ivetu Radičovú. A keďže najmä SNS, podporujúca Ivana Gašparoviča, vniesla do kampane tupý protimaďarský tón, slovenskí Maďari sa nebývalo zmobilizovali: volebná účasť v okrese Dunajská Streda dosiahla 65 percent, suverénne najviac na Slovensku, Radičová tu dosiahla 95 percent. A tak prezidentské voľby 2009 opäť nadhodili v maďarskej komunite otázku, či nie je načase prísť s vlastným kandidátom.
.bugárove chyby
O tom, že SMK sa tentoraz na to odhodlá, sa v tunajších maďarských kuloároch južného Slovenska šuškalo už dlhšie. Politikov tejto strany na to navádzali nielen predstavitelia Fideszu, ale aj maďarskí menšinoví politici z Rumunska a zo Srbska. Radili im, aby si vybrali kandidáta, ktorý bude lojálny, aby si ho politickí protivníci nedokázali kúpiť a nebude príliš starý, aby sa jeho prípadný úspech dal v budúcnosti politicky zužitkovať.
A čo Béla Bugár? Kým v SMK diskusia dozrievala, líder Mostu a najpopulárnejší Maďar sa témou príliš nezaoberal. A tak sa dopustil veľkej politickej chyby: KDH ho tlačilo do podpory Hrušovského, Most zas potreboval pomoc KDH pri etablovaní v európskych štruktúrach. Najskôr vyzeralo všetko v poriadku. KDH bolo spokojné – Bugár v septembri 2013 podporil Hrušovského. Spokojný bol aj Bugár – o dva mesiace nato bol Most prijatý do Európskej ľudovej strany, napriek odporu Orbánovho Fideszu aj SMK.
Bugár však podcenil situáciu. SMK nabrala druhý dych, keď dosiahla v župných voľbách značne lepší výsledok než Most.V Trnavskom kraji sa dostal do druhého kola predseda SMK József Berényi, čo stranu natoľko povzbudilo, že sa definitívne rozhodla postaviť vlastného prezidentského kandidáta. Chvíľu sa zdalo, že sa ním stane Berényi, ten však nakoniec uprednostnil vidinu vicežupanského kresla v Trnave, a strana tak siahla po konsenzuálnom Bárdosovi. Bugárovi už teraz neostáva nič iné, než dúfať, že Bárdosa bude voliť čo najmenej sympatizantov Mostu. Inak mu v jeho niekdajšom tlačovom tajomníkovi vyrastie nový Maďar-zjednotiteľ.
.maďari volia Maďarov
Ale ako sa vlastne 15. marca zachovajú voliči Mostu? Navštívili sme Dunajskú Stredu, 22-tisícové mesto, v ktorom o moc súperia iba dve strany, SMK a Most.
Štyridsiatnik Roland Kálmán je miestny podnikateľ, ktorý kvôli biznisu často cestuje po Slovensku, ale aj po Maďarsku. Na svet sa pozerá s otvorenými očami slovenského Maďara, ktorý síce ľutoval, že sa rozpadla SMK, ale potom neváhal a zaradil sa k voličom Mostu. „To rozdelenie nás Maďarov poškodilo, ale súčasne mi bol projekt maďarsko-slovenskej spolupráce od začiatku sympatický. Napokon, takto žijem, ľudí vnímam podľa ich kvalít, nie podľa toho, či sú Slovákmi, alebo Maďarmi.“ Vidí aj rozdiely medzi Maďarmi, ktorí volia Most a ktorí ostali pri SMK, tí sú podľa neho až prehnane hrdými Maďarmi. Bude teda voliť Hrušovského, ktorého oficiálne odporúča Most? „Nie, budem voliť Bárdosa. Pre mňa je to vec identity, ako príslušník menšiny si ju chcem udržať. Jednoducho, Maďari budú voliť Maďarov. Na druhej strane, nevolil by som akéhokoľvek Maďara, napríklad Miklósa Duraya by som nemohol podporiť. Gyula Bárdos je však dobrým kandidátom.“ Kálmán hovorí, že medzi tunajšími Maďarmi to zatiaľ nie je žiadna veľká téma. „Ale to platí všeobecne, na Slovensku sa vôbec medzi ľuďmi príliš nepolitizuje. Keď som v Maďarsku so známymi, je politika neustále na pretrase. Pre Maďarov je totiž politika asi takou bežnou témou, ako pre Angličanov počasie. U nás to tak nie je, preto si myslím, že mnoho ľudí spomedzi našich Maďarov ostane doma.“
.my Bárdosa nevolíme
Povzdychnutím nad tým, aká je to škoda, že nekandiduje Béla Bugár,sa začína v dunajskostredskej kaviarni ďalší rozhovor. Marián Ravasz je architekt, ktorý bol ešte pred novembrom 1989 členom Maďarskej nezávislej iniciatívy, dnes je šéfom poslaneckej frakcie Mostu v mestskom zastupiteľstve.
Ravasz nechce prezradiť, komu dá v prvom kole hlas, ale jasne hovorí, že Gyula Bárdos to nebude. SMK vyčíta, že robí politiku výlučne na etnickom základe.
Jeho hlavný argument proti Bárdosovi je však skôr taktický. „Pravicových kandidátov je tak veľa, že sa voliči môžu roztrieštiť. Keby sa Bárdos dostal do druhého kola, proti Ficovi je bez šance.“ Na protiargument, že to isté by hrozilo aj v prípade Bugárovej kandidatúry, odpovedá, že predseda Mostu by mal predsa len väčšie šance. Ravasz zároveň pripúšťa, že tak ako on budú uvažovať len tí voliči, ktorí o politike intenzívne rozmýšľajú. Pravdaže, aj on si uvedomuje, že značná časť podporovateľov Mostu bude voliť Bárdosa.
Podobne ako Ravasz uvažuje aj Bálint Barak, zakladateľ spravodajského servera v maďarčine Parameter.sk. Tiež je voličom Mostu, hoci hneď dodáva, že túto stranu nevolí automaticky. Vprezidentských voľbách sa chystá podporiť Pavla Hrušovského. „Pre mňa ako pre Maďara nepredstavuje samotný fakt, že máme maďarského kandidáta, žiadnu pridanú hodnotu. Chcem, aby Fico nebol prezidentom, a teraz je to tak rozdelené, že je istá šanca, že Bárdos postúpi do druhého kola a Fico bez problémov vyhrá. Bárdos navyše nikdy nič zaujímavé nepovedal a jeho jedinou kampaňou bude to, že je Maďar. Mne to však už nestačí,“ hovorí Barak. Zároveň však aj on s nevôľou pripúšťa, že mnohým voličom Mostu to stačiť bude.
Ravasz či Barak nie sú priemernou vzorkou ľudí blízkych Mostu – je skôr pravdepodobné, že 15. marca budú vo svojej komunite volebnými disidentmi.
.bugár v problémoch
V Bárdosov prospech bude hrať aj podpora médií z Maďarska, z ktorých väčšina je dnes v rukách Fideszu a ktoré sú pre slovenských Maďarov hlavným zdrojom informácií o politike. Už dnes sa napríklad Bárdos pomerne často objavuje vo verejnoprávnom rádiu Kossuth. Môže sa tiež spoľahnúť na pomoc Csemadoku, ktorý má vplyv najmä na staršiu generáciu na východe krajiny.
Doteraz platilo, že Most aj SMK majú v maďarskej komunite približne vyrovnanú podporu, Bugárova strana však oslovovala aj slovenských voličov, čo ju posúvalo do parlamentu. SMK uchránili pred politickou katastrofou najmä funkcionárske zázemie na vidieku a výdatná pomoc z Budapešti. Nie je žiadnym tajomstvom, že projekty typu Most sú v kruhoch vládnuceho Fideszu považované za nástroj asimilácie. Aj preto sa SMK môže ďalej spoliehať na podporu Viktora Orbána, ktorý v aprílových voľbách v Maďarsku zrejme opäť zvíťazí.
Už župné voľby naznačili, že SMK napriek mimoparlamentnej existencii neoslabuje a je pripravená využiť každé zaváhanie Mostu na to, aby si z koláča maďarských voličov odkrojila ten väčší, rozhodujúci kus. Tomuto cieľu slúži aj šikovná kandidatúra Gyulu Bárdosa, ktorý sa vyhne agresívnej kampani v štýle Pála Csákyho z roku 2010. Stávka na umiernenosť sa môže bohato vyplatiť a ak Bárdos získa v prvom kole osem až desať percent, SMK môže z toho ťažiť aj v májových eurovoľbách. Pre Bélu Bugára a jeho stranu sa tak začínajú ťažké časy. Ak Bugár túto skúšku nezvládne, slovenská pravica, ktorá v ňom mala dve desaťročia stabilného spojenca, zažije ďalší šok.
Dnes už Béla Bugár tuší, že to nemal dopustiť – na Bárdosa útočiť nemôže, a rovnako ani nemôže očakávať od svojich ľudí v Moste, že budú obchádzať juh Slovenska s úsmevným heslom, že onen Pál Hrušovský je pre Maďarov tou ozaj najlepšou voľbou.
.predpoludnie s Bárdosom
Sedíme v centrále SMK, v salóniku pre novinárov, kde nás obslúžia s typickou maďarskou zdvorilosťou. Gyula Bárdos opakovane zdôrazňuje, ako si váži záujem slovenského média o jeho kandidatúru. Dosiaľ mal vraj skôr horšie skúsenosti, pritom on nechce byť vnímaný ako akýsi etnický kandidát, ale ako muž zastupujúci všetkých obyvateľov slovenského juhu. „Je predsa faktom, že peniaze sa viac investujú smerom na sever. Len si zoberte, keby išla diaľnica z Bratislavy do Košíc juhom, už by bola dávno hotová. Tu na juhu máme zanedbanú infraštruktúru, v niektorých regiónoch zas hrozivú nezamestnanosť, no kto na to myslí?“
Ale, samozrejme, Bárdos nás dlho nepresviedča, že ráta s masovou podporou Slovákov z juhu, vie, že ako Maďar oslovuje predovšetkým tunajších Maďarov: „Ako Maďari chceme dať jasný dôkaz, že nechceme byť druhoradými občanmi Slovenska. Prečo by niekto z našich radov nemohol kandidovať?“
Bárdos nám veľa hovorí o svojom pôvodnom povolaní, novinárčine, a neskôr o svojom vstupe do politiky, keď na začiatku 90. rokov stál pri Bélovi Bugárovi najskôr ako jeho tlačový tajomník. Mladý a charizmatický Bugár, vtedy ešte šéf MKDH, postupne vyrastal na najpopulárnejšieho maďarského politika. A keď sa v roku 1998 tri maďarské strany spojili do SMK, bolo už jasné, že tón bude udávať Bugár, a nie radikálnejší Miklós Duray. Na umiernenej tvári SMK mal svoju zásluhu aj samotný Bárdos. Ten patril k dlhodobým Bugárovým spojencom, podporoval ho aj v roku 2007, ktorý priniesol bratovražedný boj medzi Bugárom a Csákym. Favorit nečakane prehral, začalo sa štiepenie a mnohých prekvapilo, že Bárdos sa nepridal k Bugárovi. Ostal v SMK pri Csákym a zrejme nebol veľmi nadšený, keď jeho stranícky šéf vyostril jazyk a bugárovcov vyhlasoval za zradcov maďarskej veci.
Radikalizácia sa však SMK nevyplatila. Odstrašila časť Maďarov, strana sa dvakrát nedostala do parlamentu a vnútri pochopili, že potrebujú nový prístup.
Aj vďaka tomu sa teraz dostal do popredia Bárdos, ktorý je súčasne aj predsedom Csemadoku, najväčšieho kultúrneho zväzu Maďarov. Jeho umiernenosť vyplýva z jeho povahy a zrejme aj z prostredia, v ktorom sa prirodzene pohybuje. Bárdos je zo Senca, vzdialeného od Bratislavy asi 25 kilometrov, ktoré však ani necítiť, pretože diaľnica spravila zo 17-tisícového mesta predmestie hlavného mesta.
Bárdos žije v tej časti mesta, kde maďarčinu nepočuť. Pamätá si ešte časy, keď maďarský jazyk a kultúra v Senci dominovali, to je už však dávno minulosťou. Práve na Senci možno pozorovať silu asimilácie, ktorej čelia slovenskí Maďari. Ešte za prvej ČSR sa tu hlásilo k maďarskej národnosti takmer 60 percent obyvateľov mestečka. Po druhej svetovej vojne sa však táto oblasť výrazne slovakizovala – aj vďaka výmene obyvateľstva, ale podiel Slovákov neustále zvyšovali mestská výstavba Senca a blízkosť Bratislavy. Asimilačne pôsobil aj kapitalizmus posledných 25 rokov – skvele položenému Sencu sa darilo, prichádzali ďalšie vlny prisťahovalcov, výsledkom však bolo, že podiel Maďarov v meste klesol pod 15 percent.
Bárdos nedáva najavo nostalgiu za maďarským Sencom, berie ju ako fakt a vyzdvihuje, že petičné hárky s podpismi mu priniesli aj seneckí Slováci, ktorí si ho vážia.
Ale vie aj to, že Maďarov ubúda a tento trend bude pokračovať. Varuje, že to nie je dobré pre nikoho, ani pre Slovákov, ktorí by nemali robiť večného strašiaka z maďarských požiadaviek. On sám nepoužíva slovo autonómia, ale zdôrazňuje, že menšiny potrebujú vo viacerých oblastiach samosprávu. „Táto téma jednoducho nemôže byť tabu. Ja sám na nej nebudem stavať svoju kampaň, ale ak sa ma niekto opýta, tak jasne poviem svoj názor.“
Už teraz je jasné, že prezidentský ťah SMK zafungoval. Na prelome decembra a januára sa na podporu kandidatúry vyzbieralo okolo 46-tisíc podpisov, čo Bárdosovi pridáva na sebavedomí.
Keď sa ho pýtame, či si uvedomuje, že pri roztrieštenosti kandidátov z tábora pravice môže teoreticky prekĺznuť do druhého kola, zo spokojného výrazu jeho tváre cítiť, že mu to už napadlo: „Áno, môže prísť aj prekvapenie. Ale ja s týmto nekalkulujem. Jeden novinár výstižne napísal, že Bárdos nemôže vyhrať, ale chce zvíťaziť. Je samozrejmé, že prezidentské voľby nevyhrám, ale mojím víťazstvom bude to, ak sa začne hovoriť o témach slovenského juhu.“
.prenosené dieťa
Hoci Gyula Bárdos je prvým maďarským prezidentským kandidátom, úvahy o vlastnom kandidátovi, Maďarovi, sú staršieho dáta. Keď Mikuláš Dzurinda v roku 2004 ohlásil bez dohody s koaličnými partnermi z KDH a SMK nomináciu Eduarda Kukana, spoliehal sa na to, že ostatným neostane nič iné, len ho podporiť. Ale urazené SMK už nechcelo hrať Dzurindovi do noty. Viacerí stranícki kolegovia vtedy nabádali Bélu Bugára, aby do prezidentského súboja išiel aj on. Ten to však odmietol, nechcelo sa mu ísť do vopred prehratého zápasu. Ale zrejme bol v tom aj kus jeho povestnej pohodlnosti, ktorá sa prejavila aj po parlamentných voľbách v roku 2002. Bugár vtedy odmietol post predsedu parlamentu, na ktorý mala SMK neodškriepiteľný nárok.
V prezidentských voľbách roku 2004 nakoniec maďarskí politici oficiálne podporili Františka Mikloška z KDH, hlasy maďarských voličov však získal aj nezávislý kandidát Martin Bútora. Lenže Maďari sa k volebným urnám vlastne ani neunúvali, okresy Dunajská Streda či Komárno zaznamenali len okolo 20-percentnú účasť voličov v prvom kole a druhé kolo medzi Mečiarom a Gašparovičom takmer úplne ignorovali.
O päť rokov neskôr, pred prezidentskými voľbami v roku 2009, opäť viacerí nahovárali Bélu Bugára, vtedy už zosadeného z čela SMK, aby išiel do prezidentského súboja. „V tom čase som sa vôbec netajil tým, že Bugár by mal kandidovať, aj som to verejne hovoril. Podľa mňa vtedy do toho nešiel preto, že nemá rád prehry. Lenže ak maďarský kandidát získa osem alebo deväť percent, tak to nie je prehra. Navyše, v druhom kole s týmto výsledkom môže nejako naložiť,“ hovorí maďarský liberálny intelektuál Kálmán Petőcz, ktorý bude v najbližších eurovoľbách kandidovať za SaS. Podľa neho je téma maďarského prezidentského kandidáta už prenoseným dieťaťom a udalosťou, nad ktorou by sa nemal nikto pozastavovať. „Slovensko je národnostne zmiešaná krajina, preto nie je nič čudné na tom, ak z pätnástich kandidátov je jeden Maďar,“ myslí si Petőcz.
V roku 2009 napokon stavilo SMK na Ivetu Radičovú. A keďže najmä SNS, podporujúca Ivana Gašparoviča, vniesla do kampane tupý protimaďarský tón, slovenskí Maďari sa nebývalo zmobilizovali: volebná účasť v okrese Dunajská Streda dosiahla 65 percent, suverénne najviac na Slovensku, Radičová tu dosiahla 95 percent. A tak prezidentské voľby 2009 opäť nadhodili v maďarskej komunite otázku, či nie je načase prísť s vlastným kandidátom.
.bugárove chyby
O tom, že SMK sa tentoraz na to odhodlá, sa v tunajších maďarských kuloároch južného Slovenska šuškalo už dlhšie. Politikov tejto strany na to navádzali nielen predstavitelia Fideszu, ale aj maďarskí menšinoví politici z Rumunska a zo Srbska. Radili im, aby si vybrali kandidáta, ktorý bude lojálny, aby si ho politickí protivníci nedokázali kúpiť a nebude príliš starý, aby sa jeho prípadný úspech dal v budúcnosti politicky zužitkovať.
A čo Béla Bugár? Kým v SMK diskusia dozrievala, líder Mostu a najpopulárnejší Maďar sa témou príliš nezaoberal. A tak sa dopustil veľkej politickej chyby: KDH ho tlačilo do podpory Hrušovského, Most zas potreboval pomoc KDH pri etablovaní v európskych štruktúrach. Najskôr vyzeralo všetko v poriadku. KDH bolo spokojné – Bugár v septembri 2013 podporil Hrušovského. Spokojný bol aj Bugár – o dva mesiace nato bol Most prijatý do Európskej ľudovej strany, napriek odporu Orbánovho Fideszu aj SMK.
Bugár však podcenil situáciu. SMK nabrala druhý dych, keď dosiahla v župných voľbách značne lepší výsledok než Most.V Trnavskom kraji sa dostal do druhého kola predseda SMK József Berényi, čo stranu natoľko povzbudilo, že sa definitívne rozhodla postaviť vlastného prezidentského kandidáta. Chvíľu sa zdalo, že sa ním stane Berényi, ten však nakoniec uprednostnil vidinu vicežupanského kresla v Trnave, a strana tak siahla po konsenzuálnom Bárdosovi. Bugárovi už teraz neostáva nič iné, než dúfať, že Bárdosa bude voliť čo najmenej sympatizantov Mostu. Inak mu v jeho niekdajšom tlačovom tajomníkovi vyrastie nový Maďar-zjednotiteľ.
.maďari volia Maďarov
Ale ako sa vlastne 15. marca zachovajú voliči Mostu? Navštívili sme Dunajskú Stredu, 22-tisícové mesto, v ktorom o moc súperia iba dve strany, SMK a Most.
Štyridsiatnik Roland Kálmán je miestny podnikateľ, ktorý kvôli biznisu často cestuje po Slovensku, ale aj po Maďarsku. Na svet sa pozerá s otvorenými očami slovenského Maďara, ktorý síce ľutoval, že sa rozpadla SMK, ale potom neváhal a zaradil sa k voličom Mostu. „To rozdelenie nás Maďarov poškodilo, ale súčasne mi bol projekt maďarsko-slovenskej spolupráce od začiatku sympatický. Napokon, takto žijem, ľudí vnímam podľa ich kvalít, nie podľa toho, či sú Slovákmi, alebo Maďarmi.“ Vidí aj rozdiely medzi Maďarmi, ktorí volia Most a ktorí ostali pri SMK, tí sú podľa neho až prehnane hrdými Maďarmi. Bude teda voliť Hrušovského, ktorého oficiálne odporúča Most? „Nie, budem voliť Bárdosa. Pre mňa je to vec identity, ako príslušník menšiny si ju chcem udržať. Jednoducho, Maďari budú voliť Maďarov. Na druhej strane, nevolil by som akéhokoľvek Maďara, napríklad Miklósa Duraya by som nemohol podporiť. Gyula Bárdos je však dobrým kandidátom.“ Kálmán hovorí, že medzi tunajšími Maďarmi to zatiaľ nie je žiadna veľká téma. „Ale to platí všeobecne, na Slovensku sa vôbec medzi ľuďmi príliš nepolitizuje. Keď som v Maďarsku so známymi, je politika neustále na pretrase. Pre Maďarov je totiž politika asi takou bežnou témou, ako pre Angličanov počasie. U nás to tak nie je, preto si myslím, že mnoho ľudí spomedzi našich Maďarov ostane doma.“
.my Bárdosa nevolíme
Povzdychnutím nad tým, aká je to škoda, že nekandiduje Béla Bugár,sa začína v dunajskostredskej kaviarni ďalší rozhovor. Marián Ravasz je architekt, ktorý bol ešte pred novembrom 1989 členom Maďarskej nezávislej iniciatívy, dnes je šéfom poslaneckej frakcie Mostu v mestskom zastupiteľstve.
Ravasz nechce prezradiť, komu dá v prvom kole hlas, ale jasne hovorí, že Gyula Bárdos to nebude. SMK vyčíta, že robí politiku výlučne na etnickom základe.
Jeho hlavný argument proti Bárdosovi je však skôr taktický. „Pravicových kandidátov je tak veľa, že sa voliči môžu roztrieštiť. Keby sa Bárdos dostal do druhého kola, proti Ficovi je bez šance.“ Na protiargument, že to isté by hrozilo aj v prípade Bugárovej kandidatúry, odpovedá, že predseda Mostu by mal predsa len väčšie šance. Ravasz zároveň pripúšťa, že tak ako on budú uvažovať len tí voliči, ktorí o politike intenzívne rozmýšľajú. Pravdaže, aj on si uvedomuje, že značná časť podporovateľov Mostu bude voliť Bárdosa.
Podobne ako Ravasz uvažuje aj Bálint Barak, zakladateľ spravodajského servera v maďarčine Parameter.sk. Tiež je voličom Mostu, hoci hneď dodáva, že túto stranu nevolí automaticky. Vprezidentských voľbách sa chystá podporiť Pavla Hrušovského. „Pre mňa ako pre Maďara nepredstavuje samotný fakt, že máme maďarského kandidáta, žiadnu pridanú hodnotu. Chcem, aby Fico nebol prezidentom, a teraz je to tak rozdelené, že je istá šanca, že Bárdos postúpi do druhého kola a Fico bez problémov vyhrá. Bárdos navyše nikdy nič zaujímavé nepovedal a jeho jedinou kampaňou bude to, že je Maďar. Mne to však už nestačí,“ hovorí Barak. Zároveň však aj on s nevôľou pripúšťa, že mnohým voličom Mostu to stačiť bude.
Ravasz či Barak nie sú priemernou vzorkou ľudí blízkych Mostu – je skôr pravdepodobné, že 15. marca budú vo svojej komunite volebnými disidentmi.
.bugár v problémoch
V Bárdosov prospech bude hrať aj podpora médií z Maďarska, z ktorých väčšina je dnes v rukách Fideszu a ktoré sú pre slovenských Maďarov hlavným zdrojom informácií o politike. Už dnes sa napríklad Bárdos pomerne často objavuje vo verejnoprávnom rádiu Kossuth. Môže sa tiež spoľahnúť na pomoc Csemadoku, ktorý má vplyv najmä na staršiu generáciu na východe krajiny.
Doteraz platilo, že Most aj SMK majú v maďarskej komunite približne vyrovnanú podporu, Bugárova strana však oslovovala aj slovenských voličov, čo ju posúvalo do parlamentu. SMK uchránili pred politickou katastrofou najmä funkcionárske zázemie na vidieku a výdatná pomoc z Budapešti. Nie je žiadnym tajomstvom, že projekty typu Most sú v kruhoch vládnuceho Fideszu považované za nástroj asimilácie. Aj preto sa SMK môže ďalej spoliehať na podporu Viktora Orbána, ktorý v aprílových voľbách v Maďarsku zrejme opäť zvíťazí.
Už župné voľby naznačili, že SMK napriek mimoparlamentnej existencii neoslabuje a je pripravená využiť každé zaváhanie Mostu na to, aby si z koláča maďarských voličov odkrojila ten väčší, rozhodujúci kus. Tomuto cieľu slúži aj šikovná kandidatúra Gyulu Bárdosa, ktorý sa vyhne agresívnej kampani v štýle Pála Csákyho z roku 2010. Stávka na umiernenosť sa môže bohato vyplatiť a ak Bárdos získa v prvom kole osem až desať percent, SMK môže z toho ťažiť aj v májových eurovoľbách. Pre Bélu Bugára a jeho stranu sa tak začínajú ťažké časy. Ak Bugár túto skúšku nezvládne, slovenská pravica, ktorá v ňom mala dve desaťročia stabilného spojenca, zažije ďalší šok.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.