Ale to všetko je len malá časť, nepatrný zlomok reality. Svojou dramatickosťou ovláda televízne obrazovky, internetové servery a noviny po celom svete. To, že o niekoľko stoviek metrov ďalej sa vlastne nič nedeje a 99, dobre, možno 98 percent Kyjeva žije stále relatívne normálnym životom, tam však už nenapíšu ani nenatočia.
Prišli správy o prvých štyroch mŕtvych, zábery neslýchanej policajnej brutality, ktoré obleteli svet. Na jednom videu policajti takmer na smrť dobili zraneného mladíka. Na inom nechali donaha vyzliecť a ponižovať zatknutého aktivistu. Len do piatka zranili štyri desiatky novinárov, mnohých veľmi ťažko, policajní ťažkoodenci útočili na zdravotníkov.
To všetko sú veci, ktoré v civilizovanom svete len tak nevidieť. Rovnako zriedka vidieť horiacich policajtov, ktorých práve zasiahol Molotovov koktail. Sotva však nájdete inú krajinu, kde by policajti nevybuchnuté Molotovove koktaily zapaľovali a hádzali späť na demonštrantov. Pritom to celé pôsobilo ako nejaké ochotnícke predstavenie, ktorému dokonca nechýbali prvky tragikomiky. Predstavenie pre kamery a fotoaparáty, v ktorom brutalita na oboch stranách vlastne znamená bezmocnosť zmeniť už dva mesiace trvajúci patový stav.
.na západe už Janukovyč nevládne
Pravda je taká, že na Ukrajine sa naozaj deje niečo veľmi závažné. To niečo však v centre Kyjeva neuvidíte, aj keby ste stáli na tom najlepšom mieste a mali ten najlepší teleobjektív. Začalo sa to pred týždňom ako bitka tisícov radikálnych demonštrantov z Majdanu proti tisícom plne vyzbrojeným policajtom. Po niekoľkých dňoch, stovkách ranených na oboch stranách a niekoľkých mŕtvych na strane demonštrantov proti vládnej moci prezidenta Viktora Janukovyča, sa Ukrajina ako štát dostala na pokraj svojej existencie
Na západnej Ukrajine sa na rozdiel od Kyjeva, kde sa za pomoci tisícov čoraz unavenejších policajtov darilo držať mocenský pat, situácia vláde a prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi načisto vymkla spod kontroly. Kyjev tam prakticky prestal vládnuť. O to agresívnejšie začal proti opozícii, ktorá sa snaží v Kyjeve vytvoriť paralelné mocenské štruktúry, vystupovať autonómny Krym, kde moc v rukách pevne držia promoskovskí politici. Východ Ukrajiny aj napriek rozpačitým pokusom opozície zostáva mimo „revolúcie“, ktorá sa odohráva na kyjevskom Majdane, a Janukovyč so svojou Stranou regiónov tam má situáciu pevne pod kontrolou. A možno ešte pevnejšie ju tam kontroluje ruská FSB a ľudia, ktorí koketujú s myšlienkou odtrhnutia a pripojenia k Moskve.
Janukovyč sa síce pohráva s nápadom zaviesť „mäkkú diktatúru“ ruského alebo bieloruského typu, no viditeľne na to nemá dosť síl, rozhodnosti a podpory ukrajinských oligarchov. Tým by sa tak mohol dočasne zrútiť sen o pohodlnom živote svetoobčanov, čo majú výnosný biznis na Ukrajine. USA už sankcie a víza pre vládnucich Ukrajincov zaviedli a EÚ k tomu nemá ďaleko.
Opozícia síce už mesiace vydáva rázne vyhlásenia, že treba zvrhnúť Viktora Janukovyča, nahradiť vládu Miykolu Azarova a usporiadať predčasné voľby. Ale na prevzatie moci na celej Ukrajine v súčasnosti nie je pripravená. A vyhlásenie paralelnej vlády a parlamentu po dvoch mesiacoch protestov v polovici minulého týždňa nebolo nič viac než gesto.
Lídri opozície nie sú schopní hrať s Janukovyčovým okolím vyrovnanú partiu a v posledných dňoch hrozí, že stratia podporu „detí revolúcie“, najradikálnejšej časti demonštrantov v Kyjeve. Na Majdan, ako sa celosvetovo ujal zľudovený názov kyjevského Námestia nezávislosti, síce trojica Vitalij Klyčko, Oleh Tjahnybok a Arsenij Jaceňuk stále priťahujú státisíce Ukrajincov, ale ich „revolučná moc“ nemala zatiaľ väčší rozsah, ako je plocha tých úplne najmenších štátikov sveta.
Ak teda neberieme do úvahy revolučnú situáciu v západoukrajinských regiónoch. Predovšetkým Ľvov, Ivano-Frankovsk alebo Rovno či Ternopoľ sú v podstate „opozičné mestá“ a päť oblastí na západe krajiny tvorí akýsi zárodok nezávislej protivládnej moci. Je to, samozrejme, „len“ päť oblastí z dvadsiatich štyroch, čo dalo premiérovi Azarovovi zámienku, aby sa opozičným požiadavkám na prevzatie moci vysmial.
No na smiech to veľmi nie je. Napríklad v Ľvove sa totiž stalo to, čo sa opozícii v Kyjeve nepodarilo. Dav sa dostal do sídla administrácie a donútil šéfa oblasti Oleha Sala, ktorého menoval Janukovyč, podpísať demisiu. Blokované, väčšinou niekoľkými tisíckami demonštrantov, boli budovy štátnej správy v ďalších najmenej piatich oblastiach. Väčšinou však išlo o západ krajiny.
.keď opozícia prepásla šancu
Vráťme sa na koniec novembra. Vo Vilniuse sa chystá summit Východného partnerstva, kde má Ukrajina podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou. Dohodu, ktorá by síce ešte mala do členstva tejto takmer 50-miliónovej krajiny ďaleko, ale neumožnila by Kyjevu vstúpiť do postsovietskej únie, ktorú vytvára Putinovo Rusko. Kým sa rokovanie celé mesiace točilo okolo prepustenia Julie Tymošenkovej, ukrajinský prezident počítal, koľko mu asociačná dohoda hodí. Ukrajina sa totiž, už druhý raz za posledných päť rokov, ocitla na pokraji finančného bankrotu, a Janukovyč potreboval na prežitie nasledujúceho roku najmenej niekoľko miliárd dolárov. Keď zistil, že od Únie ich ako bianko šek nedostane, tresol vo Vilniuse dverami a podpísal dohodu o 10-miliardovom úvere a znížení ceny ruského plynu s Vladimírom Putinom.
Pred summitom aj počas jeho konania už v Kyjeve prebiehali demonštrácie desiatok tisícov prevažne mladých ľudí na podporu európskej integrácie. Len čo sa Janukovyč z Vilniusu vrátil, v noci z piatka na sobotu 30. novembra, polícia sa pokúsila brutálne rozohnať stovky študentov, ktorí na Námestí nezávislosti zostali cez noc. Dovtedy nevídaná agresia polície dostala v nedeľu do ulíc Kyjeva až milión ľudí. Najradikálnejšia časť demonštrantov sa pokúsila obsadiť sídlo prezidenta, ktoré stojí na kopci len zopár stoviek metrov od námestia. Mnoho pozorovateľov dnes hovorí, že ukrajinská opozícia vtedy prepásla kľúčový moment, keď sa mohla pokúsiť prevziať moc. „Zrejme by sa to nebolo obišlo bez násilností a možno aj krviprelievania, ale bola tam istá reálna šanca,“ hovorí ukrajinista Bohdan Kopčák.
O reálnosti takého scenára svedčilo to, s akou ľahkosťou dav obsadil budovu kyjevskej radnice, ktorú, podobne ako najužšie okolie Námestia nezávislosti, teda Majdanu, držali opoziční aktivisti celé dva mesiace pod svojou kontrolou.
Opozícia síce bola schopná vytvoriť triumvirát Klyčko, Jaceňuk, Tjahnybok, postaviť stanové mesto, zaistiť podmienky pre niekoľkotisícové jadro demonštrantov, ale to bolo všetko. Neúspechom sa skončil pokus o vyjadrenie nedôvery vláde Mykolu Azarova, kde malo k opozícii prejsť niekoľko desiatok provládnych poslancov.
Janukovyč odcestoval do Moskvy podpísať s Putinom spomínané dohody, ktoré síce neznamenajú automatický vstup do Eurázijského zväzu, no prinajmenšom tam Kyjev priblížili. Do Kyjeva sa vrátil s úverom a dobrou správou o plyne a zrejme dúfal, že protesty na Majdane vyšumia, ako sa to už stalo niekoľkokrát.
Tentoraz to však bolo inak. Desiatky tisícov demonštrantov chodili na protivládne demonštrácie aj počas novoročných sviatkov. Janukovyč pripravil ďalší ťah: balík zákonov, ktorý je pokusom o likvidáciu v podstate plnej demokracie, akú na Ukrajinu priniesla Oranžová revolúcia pred deviatimi rokmi. Zákony, brutálne pretlačené Stranou regiónov bez parlamentnej diskusie a začiatkom minulého týždňa podpísané Janukovyčom, na Ukrajine v podstate likvidujú slobodu zhromažďovania a zavádzajú cenzúru. Všetko pod drakonickými trestmi – už za nepovolenú blokádu vládnych budov hrozí 10 či 15 rokov väzenia. Za investigatívnu žurnalistiku o korupcii vládnych úradníkov niekoľkoročný trest za mrežami.
.idú arktické mrazy
Prišla však reakcia, ktorú asi vládna moc nečakala. Počas ďalšej mohutnej demonštrácie na Majdane, z ktorej boli prvý raz pre svoju nerozhodnosť vypískaní opoziční lídri, sa niekoľko tisícov najradikálnejších účastníkov pokúsilo o to, čo sa možno malo spraviť už na prelome novembra a decembra. Vzali útokom vládnu štvrť. Tam však narazili na stovky policajných ťažkoodencov. S plnou výzbrojou a pripravených použiť ju. Pokus o dobytie prezidentského úradu a vládnej štvrte sa skončil neúspechom, no brutalita bojov so stovkami vážne zranených, najmä na strane demonštrantov, ale aj policajtov, zrejme zaskočila aj Janukovyča. Ten sa zišiel z utorka na stredu medzi štyrmi očami s Klyčkom. Klyčko mu povedal len toľko, že musí odstúpiť – on aj vláda.
Kým sa okolo štadiónu Dynama Kyjev a na ďalších miestach v centre dni a noci regulárne bojovalo a za podivných okolností boli zastrelení najmenej traja demonštranti, konal sa v stredu večer prvý okrúhly stôl opozície a vládnej moci na čele s Janukovyčom. Vo v štvrtok bol druhý. V noci na piatok sa dokonca uzavrelo prímerie medzi políciou a radikálmi, ktoré sprostredkoval Klyčko. Janukovyč prejavil ochotu dať odvolať Azarovovu vládu. Pripustil, že balík protidemokratických zákonov môže byť zrušený alebo obmedzený. Opozičný triumvirát prišiel vo štvrtok pred polnocou oznámiť, že Janukovyč sľúbil za ukončenie bojov s políciou prepustiť zatknutých, ale dav ho vypískal. Nato opozícia oznámila, že ďalšie vyjednávanie s Janukovyčom nebude. Demonštrujúci na Majdane v piatok nadránom obsadili ďalšiu vládnu budovu a ukrajinská armáda dala opäť najavo, že sa do politického konfliktu v krajine nezamieša. Janukovyč však odvolal niektorých generálov, ktorí boli považovaní za príliš opozičných. Pokus opozície, obsadiť budovu administrácie oblasti v Čerkasoch na centrálnej Ukrajine, sa skončil neúspechom a 60 aktivistov bolo zatknutých. Na Ukrajinu prichádzala vlna arktických mrazov.
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín
Prišli správy o prvých štyroch mŕtvych, zábery neslýchanej policajnej brutality, ktoré obleteli svet. Na jednom videu policajti takmer na smrť dobili zraneného mladíka. Na inom nechali donaha vyzliecť a ponižovať zatknutého aktivistu. Len do piatka zranili štyri desiatky novinárov, mnohých veľmi ťažko, policajní ťažkoodenci útočili na zdravotníkov.
To všetko sú veci, ktoré v civilizovanom svete len tak nevidieť. Rovnako zriedka vidieť horiacich policajtov, ktorých práve zasiahol Molotovov koktail. Sotva však nájdete inú krajinu, kde by policajti nevybuchnuté Molotovove koktaily zapaľovali a hádzali späť na demonštrantov. Pritom to celé pôsobilo ako nejaké ochotnícke predstavenie, ktorému dokonca nechýbali prvky tragikomiky. Predstavenie pre kamery a fotoaparáty, v ktorom brutalita na oboch stranách vlastne znamená bezmocnosť zmeniť už dva mesiace trvajúci patový stav.
.na západe už Janukovyč nevládne
Pravda je taká, že na Ukrajine sa naozaj deje niečo veľmi závažné. To niečo však v centre Kyjeva neuvidíte, aj keby ste stáli na tom najlepšom mieste a mali ten najlepší teleobjektív. Začalo sa to pred týždňom ako bitka tisícov radikálnych demonštrantov z Majdanu proti tisícom plne vyzbrojeným policajtom. Po niekoľkých dňoch, stovkách ranených na oboch stranách a niekoľkých mŕtvych na strane demonštrantov proti vládnej moci prezidenta Viktora Janukovyča, sa Ukrajina ako štát dostala na pokraj svojej existencie
Na západnej Ukrajine sa na rozdiel od Kyjeva, kde sa za pomoci tisícov čoraz unavenejších policajtov darilo držať mocenský pat, situácia vláde a prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi načisto vymkla spod kontroly. Kyjev tam prakticky prestal vládnuť. O to agresívnejšie začal proti opozícii, ktorá sa snaží v Kyjeve vytvoriť paralelné mocenské štruktúry, vystupovať autonómny Krym, kde moc v rukách pevne držia promoskovskí politici. Východ Ukrajiny aj napriek rozpačitým pokusom opozície zostáva mimo „revolúcie“, ktorá sa odohráva na kyjevskom Majdane, a Janukovyč so svojou Stranou regiónov tam má situáciu pevne pod kontrolou. A možno ešte pevnejšie ju tam kontroluje ruská FSB a ľudia, ktorí koketujú s myšlienkou odtrhnutia a pripojenia k Moskve.
Janukovyč sa síce pohráva s nápadom zaviesť „mäkkú diktatúru“ ruského alebo bieloruského typu, no viditeľne na to nemá dosť síl, rozhodnosti a podpory ukrajinských oligarchov. Tým by sa tak mohol dočasne zrútiť sen o pohodlnom živote svetoobčanov, čo majú výnosný biznis na Ukrajine. USA už sankcie a víza pre vládnucich Ukrajincov zaviedli a EÚ k tomu nemá ďaleko.
Opozícia síce už mesiace vydáva rázne vyhlásenia, že treba zvrhnúť Viktora Janukovyča, nahradiť vládu Miykolu Azarova a usporiadať predčasné voľby. Ale na prevzatie moci na celej Ukrajine v súčasnosti nie je pripravená. A vyhlásenie paralelnej vlády a parlamentu po dvoch mesiacoch protestov v polovici minulého týždňa nebolo nič viac než gesto.
Lídri opozície nie sú schopní hrať s Janukovyčovým okolím vyrovnanú partiu a v posledných dňoch hrozí, že stratia podporu „detí revolúcie“, najradikálnejšej časti demonštrantov v Kyjeve. Na Majdan, ako sa celosvetovo ujal zľudovený názov kyjevského Námestia nezávislosti, síce trojica Vitalij Klyčko, Oleh Tjahnybok a Arsenij Jaceňuk stále priťahujú státisíce Ukrajincov, ale ich „revolučná moc“ nemala zatiaľ väčší rozsah, ako je plocha tých úplne najmenších štátikov sveta.
Ak teda neberieme do úvahy revolučnú situáciu v západoukrajinských regiónoch. Predovšetkým Ľvov, Ivano-Frankovsk alebo Rovno či Ternopoľ sú v podstate „opozičné mestá“ a päť oblastí na západe krajiny tvorí akýsi zárodok nezávislej protivládnej moci. Je to, samozrejme, „len“ päť oblastí z dvadsiatich štyroch, čo dalo premiérovi Azarovovi zámienku, aby sa opozičným požiadavkám na prevzatie moci vysmial.
No na smiech to veľmi nie je. Napríklad v Ľvove sa totiž stalo to, čo sa opozícii v Kyjeve nepodarilo. Dav sa dostal do sídla administrácie a donútil šéfa oblasti Oleha Sala, ktorého menoval Janukovyč, podpísať demisiu. Blokované, väčšinou niekoľkými tisíckami demonštrantov, boli budovy štátnej správy v ďalších najmenej piatich oblastiach. Väčšinou však išlo o západ krajiny.
.keď opozícia prepásla šancu
Vráťme sa na koniec novembra. Vo Vilniuse sa chystá summit Východného partnerstva, kde má Ukrajina podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou. Dohodu, ktorá by síce ešte mala do členstva tejto takmer 50-miliónovej krajiny ďaleko, ale neumožnila by Kyjevu vstúpiť do postsovietskej únie, ktorú vytvára Putinovo Rusko. Kým sa rokovanie celé mesiace točilo okolo prepustenia Julie Tymošenkovej, ukrajinský prezident počítal, koľko mu asociačná dohoda hodí. Ukrajina sa totiž, už druhý raz za posledných päť rokov, ocitla na pokraji finančného bankrotu, a Janukovyč potreboval na prežitie nasledujúceho roku najmenej niekoľko miliárd dolárov. Keď zistil, že od Únie ich ako bianko šek nedostane, tresol vo Vilniuse dverami a podpísal dohodu o 10-miliardovom úvere a znížení ceny ruského plynu s Vladimírom Putinom.
Pred summitom aj počas jeho konania už v Kyjeve prebiehali demonštrácie desiatok tisícov prevažne mladých ľudí na podporu európskej integrácie. Len čo sa Janukovyč z Vilniusu vrátil, v noci z piatka na sobotu 30. novembra, polícia sa pokúsila brutálne rozohnať stovky študentov, ktorí na Námestí nezávislosti zostali cez noc. Dovtedy nevídaná agresia polície dostala v nedeľu do ulíc Kyjeva až milión ľudí. Najradikálnejšia časť demonštrantov sa pokúsila obsadiť sídlo prezidenta, ktoré stojí na kopci len zopár stoviek metrov od námestia. Mnoho pozorovateľov dnes hovorí, že ukrajinská opozícia vtedy prepásla kľúčový moment, keď sa mohla pokúsiť prevziať moc. „Zrejme by sa to nebolo obišlo bez násilností a možno aj krviprelievania, ale bola tam istá reálna šanca,“ hovorí ukrajinista Bohdan Kopčák.
O reálnosti takého scenára svedčilo to, s akou ľahkosťou dav obsadil budovu kyjevskej radnice, ktorú, podobne ako najužšie okolie Námestia nezávislosti, teda Majdanu, držali opoziční aktivisti celé dva mesiace pod svojou kontrolou.
Opozícia síce bola schopná vytvoriť triumvirát Klyčko, Jaceňuk, Tjahnybok, postaviť stanové mesto, zaistiť podmienky pre niekoľkotisícové jadro demonštrantov, ale to bolo všetko. Neúspechom sa skončil pokus o vyjadrenie nedôvery vláde Mykolu Azarova, kde malo k opozícii prejsť niekoľko desiatok provládnych poslancov.
Janukovyč odcestoval do Moskvy podpísať s Putinom spomínané dohody, ktoré síce neznamenajú automatický vstup do Eurázijského zväzu, no prinajmenšom tam Kyjev priblížili. Do Kyjeva sa vrátil s úverom a dobrou správou o plyne a zrejme dúfal, že protesty na Majdane vyšumia, ako sa to už stalo niekoľkokrát.
Tentoraz to však bolo inak. Desiatky tisícov demonštrantov chodili na protivládne demonštrácie aj počas novoročných sviatkov. Janukovyč pripravil ďalší ťah: balík zákonov, ktorý je pokusom o likvidáciu v podstate plnej demokracie, akú na Ukrajinu priniesla Oranžová revolúcia pred deviatimi rokmi. Zákony, brutálne pretlačené Stranou regiónov bez parlamentnej diskusie a začiatkom minulého týždňa podpísané Janukovyčom, na Ukrajine v podstate likvidujú slobodu zhromažďovania a zavádzajú cenzúru. Všetko pod drakonickými trestmi – už za nepovolenú blokádu vládnych budov hrozí 10 či 15 rokov väzenia. Za investigatívnu žurnalistiku o korupcii vládnych úradníkov niekoľkoročný trest za mrežami.
.idú arktické mrazy
Prišla však reakcia, ktorú asi vládna moc nečakala. Počas ďalšej mohutnej demonštrácie na Majdane, z ktorej boli prvý raz pre svoju nerozhodnosť vypískaní opoziční lídri, sa niekoľko tisícov najradikálnejších účastníkov pokúsilo o to, čo sa možno malo spraviť už na prelome novembra a decembra. Vzali útokom vládnu štvrť. Tam však narazili na stovky policajných ťažkoodencov. S plnou výzbrojou a pripravených použiť ju. Pokus o dobytie prezidentského úradu a vládnej štvrte sa skončil neúspechom, no brutalita bojov so stovkami vážne zranených, najmä na strane demonštrantov, ale aj policajtov, zrejme zaskočila aj Janukovyča. Ten sa zišiel z utorka na stredu medzi štyrmi očami s Klyčkom. Klyčko mu povedal len toľko, že musí odstúpiť – on aj vláda.
Kým sa okolo štadiónu Dynama Kyjev a na ďalších miestach v centre dni a noci regulárne bojovalo a za podivných okolností boli zastrelení najmenej traja demonštranti, konal sa v stredu večer prvý okrúhly stôl opozície a vládnej moci na čele s Janukovyčom. Vo v štvrtok bol druhý. V noci na piatok sa dokonca uzavrelo prímerie medzi políciou a radikálmi, ktoré sprostredkoval Klyčko. Janukovyč prejavil ochotu dať odvolať Azarovovu vládu. Pripustil, že balík protidemokratických zákonov môže byť zrušený alebo obmedzený. Opozičný triumvirát prišiel vo štvrtok pred polnocou oznámiť, že Janukovyč sľúbil za ukončenie bojov s políciou prepustiť zatknutých, ale dav ho vypískal. Nato opozícia oznámila, že ďalšie vyjednávanie s Janukovyčom nebude. Demonštrujúci na Majdane v piatok nadránom obsadili ďalšiu vládnu budovu a ukrajinská armáda dala opäť najavo, že sa do politického konfliktu v krajine nezamieša. Janukovyč však odvolal niektorých generálov, ktorí boli považovaní za príliš opozičných. Pokus opozície, obsadiť budovu administrácie oblasti v Čerkasoch na centrálnej Ukrajine, sa skončil neúspechom a 60 aktivistov bolo zatknutých. Na Ukrajinu prichádzala vlna arktických mrazov.
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.