.súčasné formy vŕtania k rezervoárom ropy, zemného plynu či k zásobám geotermálnej energie majú jeden vážny problém: čím sú hlbšie, tým tvrdšej hornine vrtáky čelia. V obrovských hĺbkach sa obrusujú či dokonca lámu, musia sa preto často vytiahnuť a vymeniť. Proces vŕtania sa každým kilometrom exponenciálne predlžuje a predražuje.
Slovenská firma GA Drilling vyvíja inováciu, ktorá môže základný zdroj tohto zdržovania odstrániť. „Chceme priniesť metódu vŕtania, kde celý vrt zvládneme na jedenkrát,“ vraví šéf firmy Igor Kočiš. Spolu s otcom Ivanom, bratom Dušanom a kamarátom Tomášom Krištofičom sa pred piatimi rokmi naplno pustili do vývoja myšlienky, ktorá sa zrodila práve v hlave Ivana Kočiša: vyvinúť systém, ako sa k vytúženému ložisku dobyť rýchlo, lacno a bez výmeny vrtáka.
.inovatívna deštrukcia
Princíp, ktorým to chcú dosiahnuť, je termálne ovplyvňovanie tvrdých hornín. Zamerali sa na elektrickú plazmu s teplotou niekoľko tisíc Kelvinov. Vyžarovaním ohromného tepla na cípe vrtáka sa hornina taví, deštruuje až odparuje a vrták sa plynulo posúva hlbšie, aj keď vo veľkej hĺbke narazí na tvrdšie horniny ako žula či kvarcit. „Takmer všetky horniny majú bod tavenia medzi 1 200 až 1 600 stupňami Celzia,“ vysvetľuje Kočiš. „Tým, že my ideme nad desaťtisíc stupňov, všetky horniny sa rozrušujú takmer rovnakou rýchlosťou.“
Plasmabit, ako sa táto technológia nazýva, je zložený z viacerých nadväzujúcich systémov: plazmatron „roztopí“ skalu a kĺžuci oblúk chráni systém v extrémnych podmienkach. Zjednodušene si túto zložitú hlavicu môžeme predstaviť ako húsenicu, ktorá sa typickým posuvným mechanizmom – sťahovaním a naťahovaním – ryje do hĺbky.
Väčšina zo 46 zamestnancov tejto firmy dnes pracuje vo výskumných halách vo Vápenke za Bratislavou. Pod strmým svahom stoja piliere testovacej vrtnej súpravy, ktorá pripomína miniatúrnu kópiu vrtných veží. Na železných pilieroch je pripravených niekoľko obrovitých balvanov, do ktorých by sa mala plazma „zahryznúť“ pri demonštračných vrtoch. Technológia, zavesená na modrých pilieroch, visí nad jamou, v ktorej sú osadené koľajnice – na nich sa budú balvany posúvať. Celý proces ovláda niekoľko informatikov z povedľa stojacich riadiacich kontajnerov.
GA Drilling sa po štyroch rokoch výskumu v laboratóriách prebojovala k skúšobným vrtom, keď navŕtali prvé centimetre a dokázali, že technológia funguje. V hale je ukrytý aj demonštračný vrták, z ktorého trčí niekoľko káblov. Cez ne mu bude do veľkých hĺbok dodávaná energia a budú tiež zabezpečovať komunikáciu so systémami na povrchu. Bez spolupráce s mamutími spoločnosťami z ropného priemyslu by však finalizácia technológie a jej integrácia so súčasnými systémami nebola možná. Budúca vízia prevratných možností, našťastie, dokázala prilákať obrov, schopných podieľať sa na drahom vývoji. Medzi svojimi partnermi má GA Drilling aj globálne korporácie, ktorých mená zatiaľ nemôžu zverejniť.
Šéfovia tejto spoločnosti nemali a nemajú nízke ciele – chcú sa stať s vrtnými technológiami novej generácie globálnym lídrom. No nepestujú si ilúziu, že by bol koniec cesty už za rohom. „Štandardný životný cyklus od vývoja technológie do jej nasadenia v tomto priemysle je 8 až 10 rokov. Dnes sme niekde za polovicou,“ vraví Kočiš. Vstup do tohto biznisu bol veľmi riskantný. „Prvé roky sme pre všetkých boli úplní šialenci.“ Štyria zakladatelia do projektu spočiatku vložili vlastné zdroje – niekoľko stotisíc eur – ktoré naakumulovali z predošlých podnikateľských aktivít. Dnes to však nikto z nich neľutuje. „Teraz už vieme, že princíp funguje a my ho dokážeme zostrojiť.“ Náklady, ktoré vývoj doteraz zhltol, Kočiš odhaduje na minimálne osem miliónov eur. Vyše polovicu získali cez štrukturálne fondy určené na výskum. Z rozprávania Igora Kočiša je zrejmé, že byrokracia im vzala veľa síl.
Posledný rok, keď sa už financujú najnáročnejšie etapy, prenášajú ťažisko financovania na súkromný kapitál a partnerstvá s ťažobnými firmami. „Nerobia to za podiely vo firme, ale získavajú preferenčné právo prístupu k technológii, čo je veľmi dôležité. My si tak zároveň zaväzujeme budúcich zákazníkov.“ Partnerstvá im tiež dodávajú kredibilitu. Nové technológie pritom budú dôležité aj z iného dôvodu: čoraz vyčerpanejšie plytké rezervoáre ropy nútia hľadať čierne zlato na čoraz ťažšie prístupných miestach a v náročnejších podmienkach.
.zastaraný priemysel
Pre nesmierne konzervatívny ťažobný priemysel môže byť Plasmabit revolúciou. Podľa Kočiša v ňom chýbajú technológie, ktoré dnes výrazne menia iné segmenty, ako sú nanotechnológie či IT. „Na svetových konferenciách cítime bezradnosť. Dnes sa viac-menej používajú len vylepšené technológie z dvadsiatych rokov.“ GA Drilling sa preto profiluje ako firma, ktorá chce tieto výdobytky vniesť aj do ťažobného priemyslu.
Neboja sa, že ich v podobnej myšlienke ktosi predbehne? „Nie, pretože problém nie je v tom, že by takáto jednoduchá myšlienka nikomu nenapadla. Kľúč je v tom, že zatiaľ nikto nedokázal zmanažovať jej náročný vývoj,“ vysvetľuje Kočiš. Skoro každá súčiastka ich testovacích zariadení je špecifická a ohromne drahá, keďže si ich musia nechať na mieru vyrábať špecializovanými firmami, ktoré nezriedka sídlia na opačnej strane zemegule. Náročné bolo tiež postaviť pre takýto multidisciplinárny vývoj pracovný tím. „Myšlienka je jedno percento,“ uzatvára Kočiš „99 percent je krv a pot.“
Slovenská firma GA Drilling vyvíja inováciu, ktorá môže základný zdroj tohto zdržovania odstrániť. „Chceme priniesť metódu vŕtania, kde celý vrt zvládneme na jedenkrát,“ vraví šéf firmy Igor Kočiš. Spolu s otcom Ivanom, bratom Dušanom a kamarátom Tomášom Krištofičom sa pred piatimi rokmi naplno pustili do vývoja myšlienky, ktorá sa zrodila práve v hlave Ivana Kočiša: vyvinúť systém, ako sa k vytúženému ložisku dobyť rýchlo, lacno a bez výmeny vrtáka.
.inovatívna deštrukcia
Princíp, ktorým to chcú dosiahnuť, je termálne ovplyvňovanie tvrdých hornín. Zamerali sa na elektrickú plazmu s teplotou niekoľko tisíc Kelvinov. Vyžarovaním ohromného tepla na cípe vrtáka sa hornina taví, deštruuje až odparuje a vrták sa plynulo posúva hlbšie, aj keď vo veľkej hĺbke narazí na tvrdšie horniny ako žula či kvarcit. „Takmer všetky horniny majú bod tavenia medzi 1 200 až 1 600 stupňami Celzia,“ vysvetľuje Kočiš. „Tým, že my ideme nad desaťtisíc stupňov, všetky horniny sa rozrušujú takmer rovnakou rýchlosťou.“
Plasmabit, ako sa táto technológia nazýva, je zložený z viacerých nadväzujúcich systémov: plazmatron „roztopí“ skalu a kĺžuci oblúk chráni systém v extrémnych podmienkach. Zjednodušene si túto zložitú hlavicu môžeme predstaviť ako húsenicu, ktorá sa typickým posuvným mechanizmom – sťahovaním a naťahovaním – ryje do hĺbky.
Väčšina zo 46 zamestnancov tejto firmy dnes pracuje vo výskumných halách vo Vápenke za Bratislavou. Pod strmým svahom stoja piliere testovacej vrtnej súpravy, ktorá pripomína miniatúrnu kópiu vrtných veží. Na železných pilieroch je pripravených niekoľko obrovitých balvanov, do ktorých by sa mala plazma „zahryznúť“ pri demonštračných vrtoch. Technológia, zavesená na modrých pilieroch, visí nad jamou, v ktorej sú osadené koľajnice – na nich sa budú balvany posúvať. Celý proces ovláda niekoľko informatikov z povedľa stojacich riadiacich kontajnerov.
GA Drilling sa po štyroch rokoch výskumu v laboratóriách prebojovala k skúšobným vrtom, keď navŕtali prvé centimetre a dokázali, že technológia funguje. V hale je ukrytý aj demonštračný vrták, z ktorého trčí niekoľko káblov. Cez ne mu bude do veľkých hĺbok dodávaná energia a budú tiež zabezpečovať komunikáciu so systémami na povrchu. Bez spolupráce s mamutími spoločnosťami z ropného priemyslu by však finalizácia technológie a jej integrácia so súčasnými systémami nebola možná. Budúca vízia prevratných možností, našťastie, dokázala prilákať obrov, schopných podieľať sa na drahom vývoji. Medzi svojimi partnermi má GA Drilling aj globálne korporácie, ktorých mená zatiaľ nemôžu zverejniť.
Šéfovia tejto spoločnosti nemali a nemajú nízke ciele – chcú sa stať s vrtnými technológiami novej generácie globálnym lídrom. No nepestujú si ilúziu, že by bol koniec cesty už za rohom. „Štandardný životný cyklus od vývoja technológie do jej nasadenia v tomto priemysle je 8 až 10 rokov. Dnes sme niekde za polovicou,“ vraví Kočiš. Vstup do tohto biznisu bol veľmi riskantný. „Prvé roky sme pre všetkých boli úplní šialenci.“ Štyria zakladatelia do projektu spočiatku vložili vlastné zdroje – niekoľko stotisíc eur – ktoré naakumulovali z predošlých podnikateľských aktivít. Dnes to však nikto z nich neľutuje. „Teraz už vieme, že princíp funguje a my ho dokážeme zostrojiť.“ Náklady, ktoré vývoj doteraz zhltol, Kočiš odhaduje na minimálne osem miliónov eur. Vyše polovicu získali cez štrukturálne fondy určené na výskum. Z rozprávania Igora Kočiša je zrejmé, že byrokracia im vzala veľa síl.
Posledný rok, keď sa už financujú najnáročnejšie etapy, prenášajú ťažisko financovania na súkromný kapitál a partnerstvá s ťažobnými firmami. „Nerobia to za podiely vo firme, ale získavajú preferenčné právo prístupu k technológii, čo je veľmi dôležité. My si tak zároveň zaväzujeme budúcich zákazníkov.“ Partnerstvá im tiež dodávajú kredibilitu. Nové technológie pritom budú dôležité aj z iného dôvodu: čoraz vyčerpanejšie plytké rezervoáre ropy nútia hľadať čierne zlato na čoraz ťažšie prístupných miestach a v náročnejších podmienkach.
.zastaraný priemysel
Pre nesmierne konzervatívny ťažobný priemysel môže byť Plasmabit revolúciou. Podľa Kočiša v ňom chýbajú technológie, ktoré dnes výrazne menia iné segmenty, ako sú nanotechnológie či IT. „Na svetových konferenciách cítime bezradnosť. Dnes sa viac-menej používajú len vylepšené technológie z dvadsiatych rokov.“ GA Drilling sa preto profiluje ako firma, ktorá chce tieto výdobytky vniesť aj do ťažobného priemyslu.
Neboja sa, že ich v podobnej myšlienke ktosi predbehne? „Nie, pretože problém nie je v tom, že by takáto jednoduchá myšlienka nikomu nenapadla. Kľúč je v tom, že zatiaľ nikto nedokázal zmanažovať jej náročný vývoj,“ vysvetľuje Kočiš. Skoro každá súčiastka ich testovacích zariadení je špecifická a ohromne drahá, keďže si ich musia nechať na mieru vyrábať špecializovanými firmami, ktoré nezriedka sídlia na opačnej strane zemegule. Náročné bolo tiež postaviť pre takýto multidisciplinárny vývoj pracovný tím. „Myšlienka je jedno percento,“ uzatvára Kočiš „99 percent je krv a pot.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.