Skupina AIR, ktorú tvoria dvaja plachí milovníci krásy z Versailles, nie je veľmi vzrušujúca. Pesničky s príjemným zvukom, vystavané okolo melodických refrénov, nikoho neurážajú, ľahučko vojdú do hlavy, aby z nej už nikdy celkom neodišli. Ideálne pestrenie hlučnej, extatickej atmosféry letného hudobného festivalu.
Asi tak to malo byť v júni na Pohode. Ku koncertu najznámejšej kapely z celého programu však nakoniec nedošlo. Na vine bola nekvalitná nafta v nádrži kamiónu s aparatúrou, ubíjajúca horúčava na diaľnici pod Budapešťou, problémy v komunikácii... A možno aj únava z vyhrávania na festivaloch a z nej vyplývajúca nechuť hľadať riešenie bežných prevádzkových problémov.
Jean-Benouit Dunckel a Nicolas Godin si však svoj podiel zodpovednosti nielen uvedomovali, ale boli ochotní urobiť aj ústretový krok. A tak počas voľného víkendu, ktorý mali pôvodne stráviť s rodinami (Jean-Benouit má doma dvojtýždňového syna), prišli odohrať náhradný koncert do Bratislavy. Koncert sa veľmi rýchlo vypredal a pred starým, no stále dobrým PKO boli v nedeľu už dlho pred siedmou stovky ľudí.
Na dverách však visel zlovestný oznam, že AIR začnú hrať až o deviatej. „Jean Benouit zmeškal ranné lietadlo, ďalší spoj zrušili, až v tejto chvíli by mal pristávať na viedenskom letisku,“ povedala nám usmievavá členka štábu Veronika a dodala, že AIR je asi zakliaty. Pri vchode do vestibulu napriek tomu každého diváka osobne vítal jeden z mladých pomocníkov Agentúry Pohoda (žiaden plecnatý ochrankár či unudený zriadenec).
Čas pred koncertom sme trávili rozhovormi a konzumáciou mandarínok, ktoré sú v takmer neobmedzenom množstve k dispozícii návštevníkom. Zadarmo, nesamozrejme. K tomu sa dala kúpiť tvarohová štrúdľa, káva, pohár vína, piva či miešaného longdrinku. V chodbe pred sálou predával tričká a šiltovky Pohody ich autor Žltý, hneď pri ňom maľovala Mária Slováková obraz, ktorý nakoniec dostal vyžrebovaný návštevník. Okolo ôsmej beží dokument Pohoda 007, potom ešte pohárik a potom už AIR. Hodina príjemnej hudby v príjemnom prostredí, po nej prvý a po dlhom potlesku druhý prídavok. AIR sa z chronického problému predsa len zmenil na radostný zážitok.
V PKO sme už zažili objavnejšiu hudbu a strhujúcejšie výkony. Pamätáme sa na nekonečné standing ovation aj na koncerty, keď celá sála tancovala. Nikdy tu však nebolo takto príjemne.
Už aby tu bolo leto. A trenčianske letisko. A Pohoda.
Asi tak to malo byť v júni na Pohode. Ku koncertu najznámejšej kapely z celého programu však nakoniec nedošlo. Na vine bola nekvalitná nafta v nádrži kamiónu s aparatúrou, ubíjajúca horúčava na diaľnici pod Budapešťou, problémy v komunikácii... A možno aj únava z vyhrávania na festivaloch a z nej vyplývajúca nechuť hľadať riešenie bežných prevádzkových problémov.
Jean-Benouit Dunckel a Nicolas Godin si však svoj podiel zodpovednosti nielen uvedomovali, ale boli ochotní urobiť aj ústretový krok. A tak počas voľného víkendu, ktorý mali pôvodne stráviť s rodinami (Jean-Benouit má doma dvojtýždňového syna), prišli odohrať náhradný koncert do Bratislavy. Koncert sa veľmi rýchlo vypredal a pred starým, no stále dobrým PKO boli v nedeľu už dlho pred siedmou stovky ľudí.
Na dverách však visel zlovestný oznam, že AIR začnú hrať až o deviatej. „Jean Benouit zmeškal ranné lietadlo, ďalší spoj zrušili, až v tejto chvíli by mal pristávať na viedenskom letisku,“ povedala nám usmievavá členka štábu Veronika a dodala, že AIR je asi zakliaty. Pri vchode do vestibulu napriek tomu každého diváka osobne vítal jeden z mladých pomocníkov Agentúry Pohoda (žiaden plecnatý ochrankár či unudený zriadenec).
Čas pred koncertom sme trávili rozhovormi a konzumáciou mandarínok, ktoré sú v takmer neobmedzenom množstve k dispozícii návštevníkom. Zadarmo, nesamozrejme. K tomu sa dala kúpiť tvarohová štrúdľa, káva, pohár vína, piva či miešaného longdrinku. V chodbe pred sálou predával tričká a šiltovky Pohody ich autor Žltý, hneď pri ňom maľovala Mária Slováková obraz, ktorý nakoniec dostal vyžrebovaný návštevník. Okolo ôsmej beží dokument Pohoda 007, potom ešte pohárik a potom už AIR. Hodina príjemnej hudby v príjemnom prostredí, po nej prvý a po dlhom potlesku druhý prídavok. AIR sa z chronického problému predsa len zmenil na radostný zážitok.
V PKO sme už zažili objavnejšiu hudbu a strhujúcejšie výkony. Pamätáme sa na nekonečné standing ovation aj na koncerty, keď celá sála tancovala. Nikdy tu však nebolo takto príjemne.
Už aby tu bolo leto. A trenčianske letisko. A Pohoda.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.