Vlk z Wall Street je životopisný film. To, že ho zároveň môžeme pokladať aj za komediálnu krimi drámu, znamená, že jeho hrdina viedol mimoriadne bizarný život. Alebo neviedol, iba sa nám to tak zdá vďaka filmu, ale toto riešiť nebudeme. V každom prípade, akýsi Jordan Belfort nielen čosi prežil, ale aj o tom napísal knižku a Martin Scorsese túto knižku sfilmoval s tým, že do hlavnej úlohy obsadil Leonarda DiCapria. Podarilo sa mu pritom nielen vyrozprávať Belfortov príbeh, ale aj vytvoriť, ukázať, pomenovať čosi zásadnejšie. Čo presne?
V najbanálnejšej rovine je Vlk z Wall Street príbehom extrémne šikovného človeka, obchodníka s akciami, ktorý zarába veľmi veľké peniaze a adekvátne si ich užíva – nie kvôli nejakému vyššiemu cieľu, ale preto, že ho to jednoducho baví a je v tom výborný. Najprv pracuje na Wall Street, na samom sklonku osemdesiatych rokov (odtiaľ ten yuppie – young urban profesional, ako sa vtedy vravelo) pre niekoho iného, potom, po krachu firmy, pre ktorú pracoval, z Wall Street odchádza, začne pracovať pre inú, menšiu firmu, tam sa ukáže, aký je dobrý, takže založí firmu vlastnú, na Wall Street sa vráti, aj sa mu darí, aj to nakoniec dopadne, ako to dopadnúť musí. Nie v realite, ale v príbehu, aby vôbec bolo o čom rozprávať. Taká moralita, oslava či obžaloba finančného sveta, podľa toho, kto a z akého uhla pohľadu sa díva. Ďalšia z variácií Ikarovho príbehu.
Na filme samotnom je výborné, keď funguje aj v prípade, ak si potenciálny divák toho Ikara z predchádzajúcej vety spojil nie s Daidalovým synom, ale s tým vydavateľstvom či maďarským autobusom. Je totiž vystavaný tak, aby komunikoval s divákom čo najuniverzálnejšie, bez ohľadu na to, kto sa díva a ako hlboko je ochotný nahliadnuť.
A práve toto sa mi zdá na Vlkovi z Wall Street najzaujímavejšie, najlepšie, najzmysluplnejšie. Trojhodinové kino, v ktorom nie je žiadny robot, nič z vesmíru, nič nevybuchuje, niet v ňom ničoho, čo by laik na prvý pohľad identifikoval ako náročnú trikovú scénu, v ktorej exhibujú predovšetkým tvorcovia špeciálnych efektov, a predsa kino buráca smiechom, nadšením, zadúša sa od napätia, spoluprežíva s hrdinami ich načisto nemorálny príbeh, jednoducho sa baví, celkom bez výčitiek svedomia, že drží palce ničomníkovi.
Úžasné. Filmársky úžasné, až takým trocha povrchným, gýčovitým spôsobom, v ktorom je človeku ľúto, ako sa plytvá nápadmi v príbehu, ktorý vlastne nepotrebuje vidieť. Čosi ako temný Forrest Gump, tam kde bol Forrest pomalý, ale dobrák, je tento Jordan rýchly, ale sviniar.
Ako moralistovi by mi malo vadiť, že sa dívam na príbeh človeka, ktorý sa mi zdá zlý. Tak obyčajne priamočiaro hlúpo zlý, zlý ako šmejd, ktorý je ochotný donútiť dôchodcu kúpiť si hrnce za tisícku, hoci stoja stovku. Je jedno, aký je ten, komu sa predáva, tu sa ukazuje ten, kto predáva a to je sviňa chlap. Chamtivý, povrchný, hedonista a rozkošník, merajúci kvalitu života dĺžkami vyšnupaných linajok kokaínu. Vo filme sa radujem s ním, v živote by som ho nikdy nechcel spoznať. A tu sa dostávame k tajomstvu Scorseseho filmu. Ten film totiž, ak čosi oslavuje, tak spôsob života, v ktorom niet miesta pre relativizmus. A polovičatosť, a kompromisy, a hľadanie zlatej strednej cesty a politickú korektnosť a vôbec, všetko to, čo nám navráva, že máme byť kýmsi iným, ako sme. Oslava bezbrehého individualizmu? To zase nie. Skôr portrétovanie ukazujúce tak pôvab, ako aj nebezpečenstvá a hrozby takého prístupu k životu, v ktorom sme si métou iba my sami.
Vlk z Wall Street je okato dobrý film, hollywoodsky dobrý, teda mainstream, v našich kinách čoraz intenzívnejšie vytláčaný filmami – atrakciami. Film, čo spomedzi svojich divákov automaticky nevylučuje tých, ktorých nebaví dívať sa na apriori nemožné, či nejestvujúce, fantazijné veci. Trikov v ňom je síce plno, drahých, náročných, ale nevidno ich. Nie sú totiž efektné, ale efektívne. Pomáhajú režisérovi ukázať, čo chce ukázať a nechávajú priestor hereckým výkonom. Podfarbujú ich, a dolaďujú, namiesto toho, aby sa ich snažili nahradiť. DiCaprio predvádza svoj štandard, je teda vynikajúci, veľký dramatický herec svojej generácie. Vo Vlkovi z Wall Street však nie je DiCapriov výkon tým najzásadnejším, hoci je najviac na očiach. Lebo to, čo predvádza Jonah Hill na oveľa menšej ploche, je pre výsledný dramatický efekt filmu omnoho dôležitejšie. Vlk z Wall Street je aj vďaka jeho výkonu ešte viac DiCapriovým filmom. A Scorseseovým, samozrejme, obaja sú dnes v takej forme, že sa jednoducho oplatia vidieť.
Aj tie Oscary budú, majú byť za čo.
The Wolf of Wall Street (USA, 2013)
Réžia: Martin Scorsese. Scenár: Terence Winter, Jordan Belfort (kniha). Kamera: Rodrigo Prieto. Hrajú: Leonardo DiCaprio, Jonah Hill, Margot Robbie, Kyle Chandler
V najbanálnejšej rovine je Vlk z Wall Street príbehom extrémne šikovného človeka, obchodníka s akciami, ktorý zarába veľmi veľké peniaze a adekvátne si ich užíva – nie kvôli nejakému vyššiemu cieľu, ale preto, že ho to jednoducho baví a je v tom výborný. Najprv pracuje na Wall Street, na samom sklonku osemdesiatych rokov (odtiaľ ten yuppie – young urban profesional, ako sa vtedy vravelo) pre niekoho iného, potom, po krachu firmy, pre ktorú pracoval, z Wall Street odchádza, začne pracovať pre inú, menšiu firmu, tam sa ukáže, aký je dobrý, takže založí firmu vlastnú, na Wall Street sa vráti, aj sa mu darí, aj to nakoniec dopadne, ako to dopadnúť musí. Nie v realite, ale v príbehu, aby vôbec bolo o čom rozprávať. Taká moralita, oslava či obžaloba finančného sveta, podľa toho, kto a z akého uhla pohľadu sa díva. Ďalšia z variácií Ikarovho príbehu.
Na filme samotnom je výborné, keď funguje aj v prípade, ak si potenciálny divák toho Ikara z predchádzajúcej vety spojil nie s Daidalovým synom, ale s tým vydavateľstvom či maďarským autobusom. Je totiž vystavaný tak, aby komunikoval s divákom čo najuniverzálnejšie, bez ohľadu na to, kto sa díva a ako hlboko je ochotný nahliadnuť.
A práve toto sa mi zdá na Vlkovi z Wall Street najzaujímavejšie, najlepšie, najzmysluplnejšie. Trojhodinové kino, v ktorom nie je žiadny robot, nič z vesmíru, nič nevybuchuje, niet v ňom ničoho, čo by laik na prvý pohľad identifikoval ako náročnú trikovú scénu, v ktorej exhibujú predovšetkým tvorcovia špeciálnych efektov, a predsa kino buráca smiechom, nadšením, zadúša sa od napätia, spoluprežíva s hrdinami ich načisto nemorálny príbeh, jednoducho sa baví, celkom bez výčitiek svedomia, že drží palce ničomníkovi.
Úžasné. Filmársky úžasné, až takým trocha povrchným, gýčovitým spôsobom, v ktorom je človeku ľúto, ako sa plytvá nápadmi v príbehu, ktorý vlastne nepotrebuje vidieť. Čosi ako temný Forrest Gump, tam kde bol Forrest pomalý, ale dobrák, je tento Jordan rýchly, ale sviniar.
Ako moralistovi by mi malo vadiť, že sa dívam na príbeh človeka, ktorý sa mi zdá zlý. Tak obyčajne priamočiaro hlúpo zlý, zlý ako šmejd, ktorý je ochotný donútiť dôchodcu kúpiť si hrnce za tisícku, hoci stoja stovku. Je jedno, aký je ten, komu sa predáva, tu sa ukazuje ten, kto predáva a to je sviňa chlap. Chamtivý, povrchný, hedonista a rozkošník, merajúci kvalitu života dĺžkami vyšnupaných linajok kokaínu. Vo filme sa radujem s ním, v živote by som ho nikdy nechcel spoznať. A tu sa dostávame k tajomstvu Scorseseho filmu. Ten film totiž, ak čosi oslavuje, tak spôsob života, v ktorom niet miesta pre relativizmus. A polovičatosť, a kompromisy, a hľadanie zlatej strednej cesty a politickú korektnosť a vôbec, všetko to, čo nám navráva, že máme byť kýmsi iným, ako sme. Oslava bezbrehého individualizmu? To zase nie. Skôr portrétovanie ukazujúce tak pôvab, ako aj nebezpečenstvá a hrozby takého prístupu k životu, v ktorom sme si métou iba my sami.
Vlk z Wall Street je okato dobrý film, hollywoodsky dobrý, teda mainstream, v našich kinách čoraz intenzívnejšie vytláčaný filmami – atrakciami. Film, čo spomedzi svojich divákov automaticky nevylučuje tých, ktorých nebaví dívať sa na apriori nemožné, či nejestvujúce, fantazijné veci. Trikov v ňom je síce plno, drahých, náročných, ale nevidno ich. Nie sú totiž efektné, ale efektívne. Pomáhajú režisérovi ukázať, čo chce ukázať a nechávajú priestor hereckým výkonom. Podfarbujú ich, a dolaďujú, namiesto toho, aby sa ich snažili nahradiť. DiCaprio predvádza svoj štandard, je teda vynikajúci, veľký dramatický herec svojej generácie. Vo Vlkovi z Wall Street však nie je DiCapriov výkon tým najzásadnejším, hoci je najviac na očiach. Lebo to, čo predvádza Jonah Hill na oveľa menšej ploche, je pre výsledný dramatický efekt filmu omnoho dôležitejšie. Vlk z Wall Street je aj vďaka jeho výkonu ešte viac DiCapriovým filmom. A Scorseseovým, samozrejme, obaja sú dnes v takej forme, že sa jednoducho oplatia vidieť.
Aj tie Oscary budú, majú byť za čo.
The Wolf of Wall Street (USA, 2013)
Réžia: Martin Scorsese. Scenár: Terence Winter, Jordan Belfort (kniha). Kamera: Rodrigo Prieto. Hrajú: Leonardo DiCaprio, Jonah Hill, Margot Robbie, Kyle Chandler
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.