„Nič sa nemení na Nový rok,“ spieva Bono z U2 a ja spokojne pritakávam. Púšťať sa do veľkých zmien v období tmavých dní, doznievajúcich sviatkov a relaxu, keď za dverami už klope januárový zhon, je to isté, akoby sme sa rovno naprogramovali na neúspech. Elena Akácsová na predošlej strane vysvetľuje, ako zvyky fungujú a ako ich úspešne zmeniť. Ale zaujímavé je, že kým všetci sa zväčša sústreďujeme na veľké veci – schudnúť, cvičiť, zbohatnúť, nájsť si novú prácu alebo partnera, sú to práve drobné zvyky, ktoré môžu priniesť ozajstnú a udržateľnú zmenu v živote. Najbližší mesiac sa zameriame na vďačnosť.
.ďakovaním ku šťastiu a zdraviu
S príchodom tohto roka sa profesor psychológie Thomas G. Plante na portáli psychologytoday.com zamyslel, či by nebolo lepšie oslobodiť sa od predsavzatí a radšej sa tešiť, že sme to dotiahli až sem. Odporúča jediné, vniesť do života viac vďačnosti. Hovorí: „Byť vďační za to, čo máte a kým môžete byť, je lepšia stratégia ako ubíjať sa pre to, čo by ste mali zmeniť.“
Odborníci sa zhodujú, že ak v každodennom živote prejavujeme vďačnosť, má to na nás pozitívny vplyv. Olivia Rosewood, autorka kníh o meditácii a žiačka Eckharta Tolleho sa odvoláva na štúdie univerzít v Miami a Kalifornii a pre portál The Huffington Post uvádza, že vďační ľudia sú optimistickejší, zažívajú menej bolesti a chorôb, lepšie spia, majú jasné ciele, ktoré ľahšie dosahujú. Deti, vedené k vďačnosti, sú entuziastické, rozhodné, pozorné a majú viac energie.
Jednoduchý návod a odôvodnenie, prečo a ako vniesť vďačnosť do života prináša Leo Babauta, minimalista a autor kníh, na svojom blogu zenhabits.net. Leo píše, že prejavovaním vďačnosti si nielen pripomíname pekné veci v živote, ale nás to naučí aj poďakovať sa druhým a vážiť si ich, zrovnať si priority a uvedomiť si, čo je dôležité. Asi ťažko budeme dokola omieľať o odretom nárazníku, ak sme sa práve poďakovali za zdravie v rodine. Babauta nás vyzýva, aby sme boli vďační aj za ťažšie chvíle. Vďaka nám pomôže vidieť niečo dobré aj na prvý pohľad v zlej situácii. Problémy môžeme vidieť ako výzvy a ako spôsob naučiť sa nové veci. Prestaneme frflať na prácu, ale uvedomíme si, že máme to šťastie, že prácu vôbec máme. To, že starí rodičia naše deti rozmaznávajú veľmi ľahko opomenieme, ak budeme vďační, že sú tu ešte stále s nami a vitálni.
Ako však cielene začleniť vďačnosť do života? Ja začnem poďakovaním za darčeky. Vždy po sviatkoch ma prekvapuje, ako rýchlo vyprší nadšenie z darčekov, ako snahy zohnať ten správny upadnú do zabudnutia. Až keď nám na darčeky nevychádza, uvedomíme si, aké máme šťastie, keď môžeme niečo darovať a dostať. Každého darcu poteší neočakávaná sms, krátky email alebo telefonát o tom, že knihu ste prečítali, dieťa si rado skladá nové lego a tie uteráky sú aj po opraní mäkučké a výborne vám sadnú do interiéru.
.denníky a listy vďačnosti
Odborníci odporúčajú písať si denník vďačnosti a minimálne trikrát do týždňa si zapísať, za čo sme v ten deň alebo týždeň vďační. To sa môže stať aj príjemným večerným rituálom spolu s deťmi. Denník bude dôkazom, že aj keď sa často cítime zavalení ťažkosťami a problémami, deň je plný milých okamihov, ktoré si treba vychutnať. Olivia Rosewood odporúča spísať si zoznam vecí, za ktoré sme vďační. Leo Babauta navrhuje s vďačnosťou vstupovať do nového dňa a dve-tri minúty v tichosti poďakovať. Ak si v rámci toho na niekoho spomenieme, Leo radí zavolať mu hneď alebo napísať krátku správu s poďakovaním za to, čo pre nás spravil a vysvetliť, prečo to tak veľa znamená. Znie to jednoducho, ale koľkokrát takéto správy len píšeme v hlave a nikdy neodošleme alebo nepovieme?
Jeden zo spôsobov ako vyjadriť vďaku, opisuje vo svojej knihe Starring at the Sun (v kníhkupectvách ju nájdete v českom preklade pod názvom Pohled do slunce) psychoanalytik Irvin D. Yalom. Na seminári pozitívnej psychológie, ktorý absolvoval, dostal spolu s ďalšími účastníkmi za úlohu myslieť na človeka, ku ktorému cíti veľkú vďačnosť, ale nikdy mu to nepovedal. Tomu mal v časovom limite 10 minút napísať ďakovný list. Svoje ďakovné listy si účastníci semináru navzájom vo dvojiciach prečítali. Záverečná úloha bola najťažšia. Ísť na návštevu k adresátovi a list mu osobne prečítať a odovzdať. Yalom svoj list adresoval bývalému vedúcemu katedry, ktorý už bol na dôchodku. Ten pri čítaní celý žiaril, napriek tomu, že mal pracovňu oblepenú diplomami a oficiálnymi oceneniami.
„Ak jediná modlitba, ktorú si v živote povedal, bola „ďakujem“, úplne to stačí,“ povedal stredoveký nemecký teológ a filozof Majster Eckhart. Ak jediná nová emócia, ktorú tento rok prinesiete do svojho života, bude vďačnosť, máte vyhrané.
Autorka je spolupracovníčka .týždňa.
.ďakovaním ku šťastiu a zdraviu
S príchodom tohto roka sa profesor psychológie Thomas G. Plante na portáli psychologytoday.com zamyslel, či by nebolo lepšie oslobodiť sa od predsavzatí a radšej sa tešiť, že sme to dotiahli až sem. Odporúča jediné, vniesť do života viac vďačnosti. Hovorí: „Byť vďační za to, čo máte a kým môžete byť, je lepšia stratégia ako ubíjať sa pre to, čo by ste mali zmeniť.“
Odborníci sa zhodujú, že ak v každodennom živote prejavujeme vďačnosť, má to na nás pozitívny vplyv. Olivia Rosewood, autorka kníh o meditácii a žiačka Eckharta Tolleho sa odvoláva na štúdie univerzít v Miami a Kalifornii a pre portál The Huffington Post uvádza, že vďační ľudia sú optimistickejší, zažívajú menej bolesti a chorôb, lepšie spia, majú jasné ciele, ktoré ľahšie dosahujú. Deti, vedené k vďačnosti, sú entuziastické, rozhodné, pozorné a majú viac energie.
Jednoduchý návod a odôvodnenie, prečo a ako vniesť vďačnosť do života prináša Leo Babauta, minimalista a autor kníh, na svojom blogu zenhabits.net. Leo píše, že prejavovaním vďačnosti si nielen pripomíname pekné veci v živote, ale nás to naučí aj poďakovať sa druhým a vážiť si ich, zrovnať si priority a uvedomiť si, čo je dôležité. Asi ťažko budeme dokola omieľať o odretom nárazníku, ak sme sa práve poďakovali za zdravie v rodine. Babauta nás vyzýva, aby sme boli vďační aj za ťažšie chvíle. Vďaka nám pomôže vidieť niečo dobré aj na prvý pohľad v zlej situácii. Problémy môžeme vidieť ako výzvy a ako spôsob naučiť sa nové veci. Prestaneme frflať na prácu, ale uvedomíme si, že máme to šťastie, že prácu vôbec máme. To, že starí rodičia naše deti rozmaznávajú veľmi ľahko opomenieme, ak budeme vďační, že sú tu ešte stále s nami a vitálni.
Ako však cielene začleniť vďačnosť do života? Ja začnem poďakovaním za darčeky. Vždy po sviatkoch ma prekvapuje, ako rýchlo vyprší nadšenie z darčekov, ako snahy zohnať ten správny upadnú do zabudnutia. Až keď nám na darčeky nevychádza, uvedomíme si, aké máme šťastie, keď môžeme niečo darovať a dostať. Každého darcu poteší neočakávaná sms, krátky email alebo telefonát o tom, že knihu ste prečítali, dieťa si rado skladá nové lego a tie uteráky sú aj po opraní mäkučké a výborne vám sadnú do interiéru.
.denníky a listy vďačnosti
Odborníci odporúčajú písať si denník vďačnosti a minimálne trikrát do týždňa si zapísať, za čo sme v ten deň alebo týždeň vďační. To sa môže stať aj príjemným večerným rituálom spolu s deťmi. Denník bude dôkazom, že aj keď sa často cítime zavalení ťažkosťami a problémami, deň je plný milých okamihov, ktoré si treba vychutnať. Olivia Rosewood odporúča spísať si zoznam vecí, za ktoré sme vďační. Leo Babauta navrhuje s vďačnosťou vstupovať do nového dňa a dve-tri minúty v tichosti poďakovať. Ak si v rámci toho na niekoho spomenieme, Leo radí zavolať mu hneď alebo napísať krátku správu s poďakovaním za to, čo pre nás spravil a vysvetliť, prečo to tak veľa znamená. Znie to jednoducho, ale koľkokrát takéto správy len píšeme v hlave a nikdy neodošleme alebo nepovieme?
Jeden zo spôsobov ako vyjadriť vďaku, opisuje vo svojej knihe Starring at the Sun (v kníhkupectvách ju nájdete v českom preklade pod názvom Pohled do slunce) psychoanalytik Irvin D. Yalom. Na seminári pozitívnej psychológie, ktorý absolvoval, dostal spolu s ďalšími účastníkmi za úlohu myslieť na človeka, ku ktorému cíti veľkú vďačnosť, ale nikdy mu to nepovedal. Tomu mal v časovom limite 10 minút napísať ďakovný list. Svoje ďakovné listy si účastníci semináru navzájom vo dvojiciach prečítali. Záverečná úloha bola najťažšia. Ísť na návštevu k adresátovi a list mu osobne prečítať a odovzdať. Yalom svoj list adresoval bývalému vedúcemu katedry, ktorý už bol na dôchodku. Ten pri čítaní celý žiaril, napriek tomu, že mal pracovňu oblepenú diplomami a oficiálnymi oceneniami.
„Ak jediná modlitba, ktorú si v živote povedal, bola „ďakujem“, úplne to stačí,“ povedal stredoveký nemecký teológ a filozof Majster Eckhart. Ak jediná nová emócia, ktorú tento rok prinesiete do svojho života, bude vďačnosť, máte vyhrané.
Autorka je spolupracovníčka .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.