A práve tento termín úplne výstižne definuje úspech Dominiky Cibulkovej na prvom grandslamovom turnaji novej tenisovej sezóny. Ešte nikdy nebola slovenská tenistka vo finále dvojhry jedného zo štyroch každoročne najdôležitejších turnajov. Žiadna. Až v sobotu 25. januára 2014 dostala slovenskú vlajočku a skratku SVK na televízne titulky počas priameho prenosu vyvrcholenia Australian Open v Melbourne 24-ročná Bratislavčanka.
Namiesto všeobecne očakávaného súboja dvojnásobnej obhajkyne trofeje Bielorusky Azarenkovej s najdominantnejšou hráčkou súčasnosti Serenou Williamsovou sa na modrý hard court, rozpálený letným slnkom, prebojovala okrem Slovenky skúsená Číňanka Na Li.
.finále rozhodli skúsenosti
Finále sa, žiaľ, pre našu reprezentantku, rozhodlo v závere prvého setu. Bol vyrovnaný, a hoci Cibulková nehrala tenis ako v prvých šiestich zápasoch, držala so súperkou krok. Najmä bojovnosťou, ktorou je dávno preslávená a ktorou pripomína Dominika Hrbatého.
V skrátenej hre prvého setu využila čínska hráčka skúsenosti, zís kané v troch predchádzajúcich finále grandslamových turnajov (jeden vyhrala). Po zisku tajbrejku sa uvoľnila a v druhom už hrala strojovo presný tenis. Dominika sa často len bezmocne prizerala a pod tlakom robila chyby, ktoré jednoducho v zápasoch pred finále nerobila.
Na dokonalý výsledok Dominika nedosiahla, druhý set dokonca prehrala kruto na nulu. Aj tak ale so slzami v očiach po zápase ďakovala za najkrajšie dva týždne svojho športového života.
Cestu za životným úspechom pritom pred začiatkom otváracieho grandslamu sezóny predpovedal málokto. Cibulková na dvoch turnajoch pred Melbourne neohúrila. Porazila hráčky, ktoré poraziť mala, prehrala s dvoma, ktoré boli v rebríčku nad ňou. Nemke Kerberovej vo vyrovnanom zápase v Sydney ani Serene Williamsovej vo štvrťfinále v Brisbane nevzala ani set.
Ani minulý rok sa jej ktovieako nevydaril, s novým trénerom Matejom Liptákom sa len zžívala. Lipták trénuje aj slovenský Fed Cupový tím, aj preto ho tenistka – po trénerskom rozchode s Krajanom a menej skúseným Miklušičákom – oslovila na spoluprácu. Po dvoch rokoch v TOP 20 z nej síce tesne, ale vypadla. Pred Melbourne sa zďaleka nezdalo, že je na spadnutie životný turnaj.
Vlani totiž na grandslamoch prvýkrát od roku 2008 nepostúpila ani raz do štvrťfinále, vyhrala na nich za celý rok len štyri zápasy a iba vo Wimbledone viac ako jeden (dva). Na taký výrazný výsledok, aký dosiahla, nepomýšľali asi ani najväčší fanúšikovia.
.skvelá forma, prajné okolnosti
Na dosiahnutie najvyššej méty v tenise je potrebné okrem formy a zdravého sebavedomia aj to, aby všetky okolnosti, ktoré sa dobre skončiť môžu, sa aj dobre skončili. Turnaj je dlhý, za dva týždne je potrebné vyhrať šesť zápasov na postup do finále.
Prvé tri zvládla Dominika hravo, ako-tak vyrovnaný zápas hrala len proti skúsenej Talianke Schiavoneovej hneď v prvom zápase, no i ten vyhrala hladko bez straty setu. Ďalším dvom súperkám dovolila vyhrať len po jednej hre, forma a s ňou spojené herné sebavedomie rástli po každom zápase.
Mária Šarapovová, ktorú Dominika legendárne porazila pred takmer piatimi rokmi vo štvrťfinále French open, pred zápasom povedala, že sa jej na kurt proti rozbehnutej hráčke ani veľmi nechce. Zlé tušenie hlučnej Rusky sa na horúcom kurte (teploty počas turnaja dosahovali 40 stupňov a niekoľkokrát museli organizátori zápasy prerušovať) potvrdilo. Vyhrala síce prvý set, ale Slovenka zápas otočila a v rozhodujúcom sete dominovala.
Prajné okolnosti chceli, že štvrťfinálovou súperkou bola Rumunka Halepová. Síce je v rebríčku vyššie postavenou hráčkou, z cesty pavúkom však odstránila dobre hrajúcu Srbku Jelenu Jankovičovú. Dominika si na ňu verila, odpor zlomila ešte v prvom sete. Druhý vyhrala na nulu, Halepová sa stala treťou tenistkou na turnaji, ktorej Cibulková dopriala najpotupnejšiu tenisovú prehru.
Na ceste do finále stála posledná prekážka pre dvadsiatu nasadenú Bratislavčanku: Agnieszka Radwanska, rovesníčka z Poľska. Navyše dobrá známa z druhej strany siete – pred rokom vo finále jedného z turnajov v Austrálii porazila Dominiku dvakrát 6:0. Odveta sa našej tenistke podarila ešte vlani. Jediný turnajový titul roku 2013 sa Cibulkovej podaril v americkom Stanforde, finálovou súperkou bola práve Aga. Nebolo to dvakrát na nulu, pre potreby grandslamového semifinále vo štvrtok skoro ráno to však bolo kľúčové víťazstvo.
Radwanska bola navyše ďalšou hráčkou, ktorá Dominike odstránila z cesty nepríjemnejšiu prekážku. Vo štvrťfinále premohla Victoriu Azarenkovú, ktorá, ako sme spomínali skôr, posledné dva ročníky turnaja v Melbourne vyhrala. Po prekvapivej prehre Sereny Williamsovej s Anou Ivanovičovou bola suverénne najväčšou favoritkou na víťazstvo, tretie v rade.
Ani v semifinále sa skvelé výkony Cibulkovej neskončili. Napriek tlaku, ktorý bol najväčší, aký na kurte za posledné roky zažila. Medzi poslednými štyrmi hráčkami na grandslamovom turnaji bola len raz, pred piatimi rokmi v Paríži, ešte ako tínedžerka. Rozdiel pri pohľade na hru Radwanskej a Cibulkovej bol enormný. Dominika sebavedomo rozdeľovala víťazné údery, spoľahlivo podávala a nerobila chyby. Poľka stála na základnej čiare a snažila sa odvracať, čo na ňu z druhej strany lietalo.
Do očí však najviac bila reč tela oboch tenistiek. Poľka sa hýbala lenivo, až unavene, s tomu primeraným výrazom v obličaji. Oproti nej pobehovala, skackala po kurte energiou nabitá a vierou vo vlastné schopnosti posmelená malá Slovenka. Rozhodujúca hra zápasu sa odohrala v podstate v jeho úvode. Vo štvrtej hre prvého setu mala Radwanska päť brejkbolov na vyrovnanie stavu na 2:2. Vyhrávala 40:0 a Cibulková trikrát pokazila prvé podanie. Všetky tri brejkboly však odvrátila, po nich ďalšie dva a hru silou vôle získala pre seba.
Poľka zostala zlomená, prehrala ďalších šesť hier za sebou. Rozbehnutú súperku už nedokázala zastaviť, na obrat v zápase nemala najmä psychické, a ako neskôr priznala, ani fyzické sily. Po Milošovi Mečířovi, ktorý v rokoch 1986 a 1989 prehral vo finále grandslamov s Ivanom Lendlom, sa prvou Slovenkou vo finále stala Cibulková.
.zlepšila podanie a herné sebavedomie
Popri dobrej forme, zvýšenom sebavedomí a priaznivých okolnostiach hľadajú najmä novinári, no aj fanúšikovia, čosi viac za kariérnym prelomom, ktorý sme práve všetci z druhej strany sveta sledovali. Po tenisovej stránke je okrem sebavedomia najväčšou zmenou odstránenie doterajšej slabiny – podania.
Pri výške 160 centimetrov (Cibulkovú promujú ako najnižšiu hráčku najlepšej svetovej päťdesiatky) nebude nikdy podávať ako ktorákoľvek sestra Williamsová. Ale na podaní oproti predchádzajúcim rokom zapracovala tak, že sa naň mohla v kombinácii s aktívnou hrou spoľahnúť.
Čísla niekedy neklamú. Vyše 65 % úspešnosť fiftínov, hraných po prvom podaní vo všetkých zápasoch, okrem toho so Šarapovovou, a najmenej 50 % vyhraných lôpt po druhom servise, to sú štatistiky, na ktoré sme pri postavou drobnej Cibulkovej neboli zvyknutí. Navyše na ne existovala výhovorka – je nízka, nemôže podávať s razanciou, ako jej vyššie a často silovo neporovnateľne lepšie vybavené súperky.
Len podanie by však na takú dlhú cestu turnajom nestačilo. Viditeľný bol počas celých dvoch týždňov mentálny náskok, ktorý v porovnaní s protivníčkami Dominika mala. Ako keby bola v každej chvíli o krok pred nimi. Žiadna situácia ju nezaskočila, na všetky bola pripravená. Presne vedela, čo a kedy môže každá súperka pokaziť a sústredila sa na to, aby ich do takých polôh vohnala čo najskôr vo výmene.
A pridala víťazné údery. Najmä bekhend po čiare, ktorým vo štvrťfinále znechutila zápas Halepovej a pomáhala si ním v kľúčových momentoch semifinále, bol silnou zbraňou, na ktorú sa mohla spoľahnúť. A ktorú súperky nečakali.
Na rozdiel od nie takej dávnej minulosti, keď Dominika fyzický hendikep chcela premôcť agresívnou hrou na hranici rizika takmer za každú cenu, ako keby teraz na kurte zmúdrela. Ako keby nasala pokoj, ktorý sála z každého pohľadu na trénera Mateja Liptáka a z každého jeho slova a transformovala ho do herného sebavedomia. A práve pokojná viera vo vlastné sily a trpezlivosť, ktorú sa musela naučiť, urobili z Cibulkovej miláčika turnaja v Melbourne.
.ženský tenis sa mení
Ešte nie tak dávno boli na tenisovom vrchole mladé hráčky. Skoro sa zdalo, že čím mladšia, tým vyššie. Martina Hingisová sa stala jednotkou v rebríčku ako šestnásťročná v roku 1997. Prvá stovka bola preplnená mladými talentovanými hráčkami. Štúdia ESPN.com ukazuje, že sa odvtedy časy zmenili.
Dnes sú v TOP 100 len tri tínedžerky. Naopak, Serena Williamsová je historicky najstaršou svetovou jednotkou a okolo päťdesiateho miesta je Japonka Kimiko Dateová-Krummová, ktorá má 43 rokov. Celá štvrtina hráčok spomedzi 200 najlepších na svete má po tridsiatke. Číňanka Na Li je jednou z nich, stala sa najstaršou víťazkou Australian Open.
Ženský tenis sa stal hrou, na ktorú treba dozrieť. Nestačí vedieť prudko podávať. Sila úderov zo základnej čiary a pohyb sú aj vďaka lepším raketám a pomalším povrchom dôležitejšie, ako servis. Aj preto nie je Cibulkovej úspech náhodným. Skôr je potvrdením faktu, že hoci ešte pred desiatimi-pätnástimi rokmi boli 25-ročné tenistky takmer za zenitom výkonnosti, dnes majú čoraz lepšiu šancu na úspešnú tenisovú dlhovekosť.
Aj preto môže byť dosiaľ životný úspech na Australian Open pre Cibulkovú opakovateľným. Získané skúsenosti sa dajú pri súčasnom dobrom nastavení zázemia a tenisovom dospievaní zúročiť už na najbližších veľkých turnajoch. Dokáže hrať na každom povrchu, aj preto sa môže zaradiť do najlepšej svetovej desiatky. A môže ešte dlho spôsobovať slovenským tenisovým fanúšikom bezsenné noci pri priamych prenosoch z dôležitých zápasov.
Autor je šéfredaktor takurcitee.sk
Namiesto všeobecne očakávaného súboja dvojnásobnej obhajkyne trofeje Bielorusky Azarenkovej s najdominantnejšou hráčkou súčasnosti Serenou Williamsovou sa na modrý hard court, rozpálený letným slnkom, prebojovala okrem Slovenky skúsená Číňanka Na Li.
.finále rozhodli skúsenosti
Finále sa, žiaľ, pre našu reprezentantku, rozhodlo v závere prvého setu. Bol vyrovnaný, a hoci Cibulková nehrala tenis ako v prvých šiestich zápasoch, držala so súperkou krok. Najmä bojovnosťou, ktorou je dávno preslávená a ktorou pripomína Dominika Hrbatého.
V skrátenej hre prvého setu využila čínska hráčka skúsenosti, zís kané v troch predchádzajúcich finále grandslamových turnajov (jeden vyhrala). Po zisku tajbrejku sa uvoľnila a v druhom už hrala strojovo presný tenis. Dominika sa často len bezmocne prizerala a pod tlakom robila chyby, ktoré jednoducho v zápasoch pred finále nerobila.
Na dokonalý výsledok Dominika nedosiahla, druhý set dokonca prehrala kruto na nulu. Aj tak ale so slzami v očiach po zápase ďakovala za najkrajšie dva týždne svojho športového života.
Cestu za životným úspechom pritom pred začiatkom otváracieho grandslamu sezóny predpovedal málokto. Cibulková na dvoch turnajoch pred Melbourne neohúrila. Porazila hráčky, ktoré poraziť mala, prehrala s dvoma, ktoré boli v rebríčku nad ňou. Nemke Kerberovej vo vyrovnanom zápase v Sydney ani Serene Williamsovej vo štvrťfinále v Brisbane nevzala ani set.
Ani minulý rok sa jej ktovieako nevydaril, s novým trénerom Matejom Liptákom sa len zžívala. Lipták trénuje aj slovenský Fed Cupový tím, aj preto ho tenistka – po trénerskom rozchode s Krajanom a menej skúseným Miklušičákom – oslovila na spoluprácu. Po dvoch rokoch v TOP 20 z nej síce tesne, ale vypadla. Pred Melbourne sa zďaleka nezdalo, že je na spadnutie životný turnaj.
Vlani totiž na grandslamoch prvýkrát od roku 2008 nepostúpila ani raz do štvrťfinále, vyhrala na nich za celý rok len štyri zápasy a iba vo Wimbledone viac ako jeden (dva). Na taký výrazný výsledok, aký dosiahla, nepomýšľali asi ani najväčší fanúšikovia.
.skvelá forma, prajné okolnosti
Na dosiahnutie najvyššej méty v tenise je potrebné okrem formy a zdravého sebavedomia aj to, aby všetky okolnosti, ktoré sa dobre skončiť môžu, sa aj dobre skončili. Turnaj je dlhý, za dva týždne je potrebné vyhrať šesť zápasov na postup do finále.
Prvé tri zvládla Dominika hravo, ako-tak vyrovnaný zápas hrala len proti skúsenej Talianke Schiavoneovej hneď v prvom zápase, no i ten vyhrala hladko bez straty setu. Ďalším dvom súperkám dovolila vyhrať len po jednej hre, forma a s ňou spojené herné sebavedomie rástli po každom zápase.
Mária Šarapovová, ktorú Dominika legendárne porazila pred takmer piatimi rokmi vo štvrťfinále French open, pred zápasom povedala, že sa jej na kurt proti rozbehnutej hráčke ani veľmi nechce. Zlé tušenie hlučnej Rusky sa na horúcom kurte (teploty počas turnaja dosahovali 40 stupňov a niekoľkokrát museli organizátori zápasy prerušovať) potvrdilo. Vyhrala síce prvý set, ale Slovenka zápas otočila a v rozhodujúcom sete dominovala.
Prajné okolnosti chceli, že štvrťfinálovou súperkou bola Rumunka Halepová. Síce je v rebríčku vyššie postavenou hráčkou, z cesty pavúkom však odstránila dobre hrajúcu Srbku Jelenu Jankovičovú. Dominika si na ňu verila, odpor zlomila ešte v prvom sete. Druhý vyhrala na nulu, Halepová sa stala treťou tenistkou na turnaji, ktorej Cibulková dopriala najpotupnejšiu tenisovú prehru.
Na ceste do finále stála posledná prekážka pre dvadsiatu nasadenú Bratislavčanku: Agnieszka Radwanska, rovesníčka z Poľska. Navyše dobrá známa z druhej strany siete – pred rokom vo finále jedného z turnajov v Austrálii porazila Dominiku dvakrát 6:0. Odveta sa našej tenistke podarila ešte vlani. Jediný turnajový titul roku 2013 sa Cibulkovej podaril v americkom Stanforde, finálovou súperkou bola práve Aga. Nebolo to dvakrát na nulu, pre potreby grandslamového semifinále vo štvrtok skoro ráno to však bolo kľúčové víťazstvo.
Radwanska bola navyše ďalšou hráčkou, ktorá Dominike odstránila z cesty nepríjemnejšiu prekážku. Vo štvrťfinále premohla Victoriu Azarenkovú, ktorá, ako sme spomínali skôr, posledné dva ročníky turnaja v Melbourne vyhrala. Po prekvapivej prehre Sereny Williamsovej s Anou Ivanovičovou bola suverénne najväčšou favoritkou na víťazstvo, tretie v rade.
Ani v semifinále sa skvelé výkony Cibulkovej neskončili. Napriek tlaku, ktorý bol najväčší, aký na kurte za posledné roky zažila. Medzi poslednými štyrmi hráčkami na grandslamovom turnaji bola len raz, pred piatimi rokmi v Paríži, ešte ako tínedžerka. Rozdiel pri pohľade na hru Radwanskej a Cibulkovej bol enormný. Dominika sebavedomo rozdeľovala víťazné údery, spoľahlivo podávala a nerobila chyby. Poľka stála na základnej čiare a snažila sa odvracať, čo na ňu z druhej strany lietalo.
Do očí však najviac bila reč tela oboch tenistiek. Poľka sa hýbala lenivo, až unavene, s tomu primeraným výrazom v obličaji. Oproti nej pobehovala, skackala po kurte energiou nabitá a vierou vo vlastné schopnosti posmelená malá Slovenka. Rozhodujúca hra zápasu sa odohrala v podstate v jeho úvode. Vo štvrtej hre prvého setu mala Radwanska päť brejkbolov na vyrovnanie stavu na 2:2. Vyhrávala 40:0 a Cibulková trikrát pokazila prvé podanie. Všetky tri brejkboly však odvrátila, po nich ďalšie dva a hru silou vôle získala pre seba.
Poľka zostala zlomená, prehrala ďalších šesť hier za sebou. Rozbehnutú súperku už nedokázala zastaviť, na obrat v zápase nemala najmä psychické, a ako neskôr priznala, ani fyzické sily. Po Milošovi Mečířovi, ktorý v rokoch 1986 a 1989 prehral vo finále grandslamov s Ivanom Lendlom, sa prvou Slovenkou vo finále stala Cibulková.
.zlepšila podanie a herné sebavedomie
Popri dobrej forme, zvýšenom sebavedomí a priaznivých okolnostiach hľadajú najmä novinári, no aj fanúšikovia, čosi viac za kariérnym prelomom, ktorý sme práve všetci z druhej strany sveta sledovali. Po tenisovej stránke je okrem sebavedomia najväčšou zmenou odstránenie doterajšej slabiny – podania.
Pri výške 160 centimetrov (Cibulkovú promujú ako najnižšiu hráčku najlepšej svetovej päťdesiatky) nebude nikdy podávať ako ktorákoľvek sestra Williamsová. Ale na podaní oproti predchádzajúcim rokom zapracovala tak, že sa naň mohla v kombinácii s aktívnou hrou spoľahnúť.
Čísla niekedy neklamú. Vyše 65 % úspešnosť fiftínov, hraných po prvom podaní vo všetkých zápasoch, okrem toho so Šarapovovou, a najmenej 50 % vyhraných lôpt po druhom servise, to sú štatistiky, na ktoré sme pri postavou drobnej Cibulkovej neboli zvyknutí. Navyše na ne existovala výhovorka – je nízka, nemôže podávať s razanciou, ako jej vyššie a často silovo neporovnateľne lepšie vybavené súperky.
Len podanie by však na takú dlhú cestu turnajom nestačilo. Viditeľný bol počas celých dvoch týždňov mentálny náskok, ktorý v porovnaní s protivníčkami Dominika mala. Ako keby bola v každej chvíli o krok pred nimi. Žiadna situácia ju nezaskočila, na všetky bola pripravená. Presne vedela, čo a kedy môže každá súperka pokaziť a sústredila sa na to, aby ich do takých polôh vohnala čo najskôr vo výmene.
A pridala víťazné údery. Najmä bekhend po čiare, ktorým vo štvrťfinále znechutila zápas Halepovej a pomáhala si ním v kľúčových momentoch semifinále, bol silnou zbraňou, na ktorú sa mohla spoľahnúť. A ktorú súperky nečakali.
Na rozdiel od nie takej dávnej minulosti, keď Dominika fyzický hendikep chcela premôcť agresívnou hrou na hranici rizika takmer za každú cenu, ako keby teraz na kurte zmúdrela. Ako keby nasala pokoj, ktorý sála z každého pohľadu na trénera Mateja Liptáka a z každého jeho slova a transformovala ho do herného sebavedomia. A práve pokojná viera vo vlastné sily a trpezlivosť, ktorú sa musela naučiť, urobili z Cibulkovej miláčika turnaja v Melbourne.
.ženský tenis sa mení
Ešte nie tak dávno boli na tenisovom vrchole mladé hráčky. Skoro sa zdalo, že čím mladšia, tým vyššie. Martina Hingisová sa stala jednotkou v rebríčku ako šestnásťročná v roku 1997. Prvá stovka bola preplnená mladými talentovanými hráčkami. Štúdia ESPN.com ukazuje, že sa odvtedy časy zmenili.
Dnes sú v TOP 100 len tri tínedžerky. Naopak, Serena Williamsová je historicky najstaršou svetovou jednotkou a okolo päťdesiateho miesta je Japonka Kimiko Dateová-Krummová, ktorá má 43 rokov. Celá štvrtina hráčok spomedzi 200 najlepších na svete má po tridsiatke. Číňanka Na Li je jednou z nich, stala sa najstaršou víťazkou Australian Open.
Ženský tenis sa stal hrou, na ktorú treba dozrieť. Nestačí vedieť prudko podávať. Sila úderov zo základnej čiary a pohyb sú aj vďaka lepším raketám a pomalším povrchom dôležitejšie, ako servis. Aj preto nie je Cibulkovej úspech náhodným. Skôr je potvrdením faktu, že hoci ešte pred desiatimi-pätnástimi rokmi boli 25-ročné tenistky takmer za zenitom výkonnosti, dnes majú čoraz lepšiu šancu na úspešnú tenisovú dlhovekosť.
Aj preto môže byť dosiaľ životný úspech na Australian Open pre Cibulkovú opakovateľným. Získané skúsenosti sa dajú pri súčasnom dobrom nastavení zázemia a tenisovom dospievaní zúročiť už na najbližších veľkých turnajoch. Dokáže hrať na každom povrchu, aj preto sa môže zaradiť do najlepšej svetovej desiatky. A môže ešte dlho spôsobovať slovenským tenisovým fanúšikom bezsenné noci pri priamych prenosoch z dôležitých zápasov.
Autor je šéfredaktor takurcitee.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.