Smrť Jana Palacha sa už s odstupom pár rokov mohla zdať zbytočná. Vyvolala síce veľkú solidaritu v čase jeho pohrebu, ale už o rok sa v okupovanom Československu začala tuhá normalizácia. Ľudia masovo podpisovali lživé vyhlásenia o sovietskej pomoci, v mene svojej rodiny či kariéry prestali protestovať a začali kolaborovať, a záujem o veci verejné nahradilo stiahnutie sa do ulity súkromia. Boli, samozrejme, aj výnimky, ale tie by boli aj bez Palachovej obete.
Bola teda ľudská pochodeň zbytočná?
Podľa Kroupu a Štúrovej vôbec nie. Naopak, podľa nich sa Palachov čin vpísal do svedomí miliónov ľudí a zanechal v nich stopu, ktorá stále znovu vychádzala na povrch a dokonca sa významne podieľala aj na páde režimu v roku 1989. Niežeby ľudia vďaka Palachovi menej ustupovali komunistickému zlu, ale ak ustupovali, vedeli vďaka českému študentovi o trochu viac, že konajú nemravne. A práve to zbavovalo Husákov režim legitimity, lojality a akejkoľvek úcty.
Sila Palachovej obete navyše dávala väčšiu odvahu aj hŕstke statočných, takže neboli rozprášení, naopak, postupne sa dávali dokopy a vznikala Charta 77, Několik vět, Sviečková demonštrácia a napokon Palachov týždeň v januári 1989, ktorý sa stal predstupňom udalostí 17. novembra.
Ani pádom komunizmu sa však vplyv Jana Palacha nekončí. Nedávno bol natočený skvelý film Hořící keř, a Daniel Kroupa dokonca tvrdí, že Jan Palach nám všetkým stále kladie absolútnu otázku: Čo je viac, než môj život?
Je to provokujúca otázka. V dobe, ktorá zbožštila zdravie, zážitok a osobné šťastie, je takmer nemiestna. Ale len cez ňu možno trochu pochopiť nielen tragické upálenie z roku 1969, ale aj svet našej dnešnej tuposti, pasivity a bezduchosti.
„Viac než môj život je ty,“ povedal mi po konci Lampy Daniel Kroupa. Nepatrím k duchárom, ale na chvíľu sa mi vtedy zdalo, že prehovoril Jan Palach.
P.S.:
Na tomto mieste sa chcem srdečne poďakovať každému z vás, kto si počas decembra a januára predplatil .týždeň. Minulý týždeň sa skončila naša predplatiteľská akcia, v rámci ktorej sme každému novému alebo obnovenému predplatiteľovi poslali knihu rozhovorov s Róbertom Bezákom Medzi nebom a peklom. Počet predplatiteľov nám znovu narástol, a ak získame ešte okolo tisíc z vás, budeme veľmi dobre pripravení na ťažké časy inzertnej krízy a súdnych sporov.
Ešte raz, ďakujem za každé vaše rozhodnutie stať sa naším celoročným predplatiteľom.
Bola teda ľudská pochodeň zbytočná?
Podľa Kroupu a Štúrovej vôbec nie. Naopak, podľa nich sa Palachov čin vpísal do svedomí miliónov ľudí a zanechal v nich stopu, ktorá stále znovu vychádzala na povrch a dokonca sa významne podieľala aj na páde režimu v roku 1989. Niežeby ľudia vďaka Palachovi menej ustupovali komunistickému zlu, ale ak ustupovali, vedeli vďaka českému študentovi o trochu viac, že konajú nemravne. A práve to zbavovalo Husákov režim legitimity, lojality a akejkoľvek úcty.
Sila Palachovej obete navyše dávala väčšiu odvahu aj hŕstke statočných, takže neboli rozprášení, naopak, postupne sa dávali dokopy a vznikala Charta 77, Několik vět, Sviečková demonštrácia a napokon Palachov týždeň v januári 1989, ktorý sa stal predstupňom udalostí 17. novembra.
Ani pádom komunizmu sa však vplyv Jana Palacha nekončí. Nedávno bol natočený skvelý film Hořící keř, a Daniel Kroupa dokonca tvrdí, že Jan Palach nám všetkým stále kladie absolútnu otázku: Čo je viac, než môj život?
Je to provokujúca otázka. V dobe, ktorá zbožštila zdravie, zážitok a osobné šťastie, je takmer nemiestna. Ale len cez ňu možno trochu pochopiť nielen tragické upálenie z roku 1969, ale aj svet našej dnešnej tuposti, pasivity a bezduchosti.
„Viac než môj život je ty,“ povedal mi po konci Lampy Daniel Kroupa. Nepatrím k duchárom, ale na chvíľu sa mi vtedy zdalo, že prehovoril Jan Palach.
P.S.:
Na tomto mieste sa chcem srdečne poďakovať každému z vás, kto si počas decembra a januára predplatil .týždeň. Minulý týždeň sa skončila naša predplatiteľská akcia, v rámci ktorej sme každému novému alebo obnovenému predplatiteľovi poslali knihu rozhovorov s Róbertom Bezákom Medzi nebom a peklom. Počet predplatiteľov nám znovu narástol, a ak získame ešte okolo tisíc z vás, budeme veľmi dobre pripravení na ťažké časy inzertnej krízy a súdnych sporov.
Ešte raz, ďakujem za každé vaše rozhodnutie stať sa naším celoročným predplatiteľom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.