Zatiaľ čo haiku je akýmsi bonsaiom poézie, najmenšou literatúrou, kde je dej, obsadenie i pointa skoncentrovaná na minimálnu plochu, je – aforizmus.
Aforizmy sa nerobia podľa receptu na delo: vezmi dieru a obaľ ju kovom, ale podľa sochárskych technológií. Vezmi hmotu slova a osekaj všetko zbytočné. To, čo zostane, je aforizmus.
Aforizmus obyčajne tvorí jedna alebo dve vety. Pravda, aforizmy takého Franza Kafku sú niekedy malými poviedkami. Ale aforizmom môže byť aj jediné slovo vyjadrujúce isté poznanie. Napríklad: „Afohryzmus.“ Alebo „Manžerstvo.“ Či „Moneypulácia.“ Vety v aforizme sú obyčajne symetrické, obsahujúce prirovnanie, protiklad alebo rozpor. Väčšina aforizmov sa zakladá na kontraste. Ako medzi dvoma pólmi sa vytvára napätie, ktoré exploduje ako rozbuška v podobe pointy.
.romány pre leňochov
O aforizmoch najpresnejšie hovoria – samotné aforizmy. Podľa Gabriela Lauba sú aforizmy základné myšlienky nenapísaných diel. Aforizmus je rovnica, v ktorej jedinou neznámou je riešenie. Je to polopravda, sformulovaná tak, aby zástancov druhej polovice trafil šľak. Jedna prednosť aforizmu je nesporná: čitateľ ho neodloží nedočítaný. Budúcnosť literatúry je v aforizmoch – tie sa nedajú sfilmovať. Gerhard Branster dokladá: „Od aforizmu čitateľ samozrejme očakáva, že obsahuje nejakú myšlienku. Každý spisovateľ by mal preto povinne písať aj aforizmy – pre kontrolu.“ „Aforizmus je román, ktorý napísal leňoch,“ mieni Toma Babič a Janusz Wasylkowski oceňuje pri ňom prevaha obsahu nad formou. Wieslaw Brudzinski so skepsou, ktorá je DNA aforizmov, podotýka: „Aforista je človek, ktorý sa teší ako malé decko, keď sa mu podarí vytvoriť niečo, čo bolo pravdepodobne prastarým príslovím u starých Féničanov.“ „Aforizmus je to, čo ste chceli sami tiež povedať, ale nespomenuli ste si,“ tvrdí Brana Crnčevič.
.aforizníky
Oscar Wilde je známy ako autor aforizmov, hoci písal aj pozoruhodné básne. Julian Tuwim je zafixovaný ako aforista, hoci má za sebou bohatú poetickú tvorbu. Janusz Wasylkowski škodoradostne tvrdí: „Hamlet? To je predsa tá hra, ktorú tvoria samé citáty zo Shakespeara.“ Niekedy nám naozaj z celého hodnotného diela utkvie v pamäti iba vydarený bonmot. A niekedy autor dielo vynechá, a ostane iba aforizmus. V každom kníhkupectve nájdete celé oddelenie kníh aforizmov. Niektoré sa skrývajú pod názvami Perličky ducha či Múdrosti stáročí. Ak zostavovateľ nevymyslel nejaký fór, väčšinou sú to únavné knihy. Veď čítať 259. aforizmus o nude – je nudné. Občas si nejaký autor trúfne na samostatnú knihu svojich aforizmov. Jednou z nich je Dobré jitro, Bělehrade Dušana Radoviča. Vznikla po dvoch rokoch rozhlasového budíčka tohto obľúbeného autora. Radovič vybral vraj každý ôsmy zo siedmich aforizmov. Sú medzi nimi takéto geniálne skvosty: „Co svět světem stojí, dnes poprvé nastala sobota 9. srpna 1975. Pro naši planetu je to jedinečný výkon.“ Alebo: „Když už bijete své děti, bijte je jen tak, protože každý jiný důvod je hloupější.“ A do tretice: „Skončil Měsíc knihy. Na řadě je jedenáct měsíců rozhlasu a televize.“
.gregérie
Sú vynálezom Ramóna Goméza de la Sernu, ktorého meno je dlhšie ako niektoré jeho gregérie. Gregéria je aforizmus pokrstený poéziou, kríženec medzi pointou básne a filozofickou gnómou. Gregéria je podľa svojho objaviteľa „tým, čo zmätene vykrikujú bytosti znútra svojho nevedomia, to, čo vykrikujú veci.“ José Olmedo vystrúhal svojmu učiteľovi poklonu, keď povedal, že gregérie sú strúhadlami myšlienok. Gregéria „Ryba, ktorá sa loví najhoršie, je mydlo vo vani,“ priniesla svojmu autorovi ponuku od firmy na mydlá, ktorá ju chcela odkúpiť pre svoju reklamu. Goméz de la Serna veril, že sa skladáme z gregérií ako z buniek, musíme však mať nesmierne jemný sluch, aby sme ich začuli. Pretože krik, ktorým vykrikujú veci, je počuteľný iba tým, ktorí si to zaslúžia. Ak gregérie preslávili tohto autora, básnik a aforista Peter Gregor by zasa mohol byť objaviteľom iného útvaru – gregórie.
.bonmottá
Bonmotto je neologizmus zložený zo slov motto a bonmot. Je to vynález Kamila Peteraja, ktorý sa ako úspešný textár stal obyvateľom tisícok maturitných oznámení, kde jeho verš slúžil ako motto. Peterajove bonmottá zhromaždené napríklad v knižočkách Lode v delíriu alebo Motýľ z iného neba sú ako pointy básní, ktoré už nemuseli byť napísané. Alebo ako refrén nikdy nezloženej piesne: „V každom cirkuse je jedna mladučká artistka, ktorá má na tváričke napísané, že raz s niekým ujde. / Muž, ktorý sa pokúša zviesť všetky ženy, sa vystavuje nebezpečenstvu, že sa mu to podarí. / Sardinky sú kombináciou alumínia a nervových zášklbov. / Jar je čínsky vynález patentovaný vo firme vyrábajúcej ročné obdobia.“
.perličky zo školských lavíc
Učiteľ Václav Richter za svoj život zhromaždil desaťtisíce žiackych a učiteľských výrokov, ktoré vyvolali salvy smiechu v školách. Ako odpovede boli často odmenené päťkou, ako ohňostroje imaginácie si zaslúžia to najvyššie ocenenie. Posúďte sami ich genialitu: „Bol to Mináč živý a mŕtvy. / Študentky, nevydávajte sa! Vy síce budete šťastné, ale vaši manželia ženatí! / Základným prvkom džezu bol čierny ľud. / Hrdina zomrel prirodzenou smrťou s nožom v chrbte. / Divosi chodili pomaľovaní ako ženy, ale v skutočnosti boli ešte strašnejší.“ O pravosti týchto výrokov sa nedá pochybovať. Veď dá sa vymyslieť veta: „Táto spisovateľka poznala váhu sedliaka, preto opisovala jeho osud!?“
.čitáty
Priznám sa, že som pomerne pyšný na slovo, ktoré som vymyslel pre svoju potrebu. Už roky si v knihách podčiarkujem krásne, pozoruhodné, skvostné, presné, geniálne vety. Keďže je to prečítaný citát, dal som mu meno čitát. Dnes moja zbierka obsahuje desaťtisíce položiek. Rád si v nej listujem a znova si uvedomujem, že pre literatúru je dôležitá aj jej najmenšia jednotka – v próze veta a v básni verš. Túto virtuálnu knihu nemôžem zatiaľ publikovať knižne, pretože sa každou novoprečítanou knihou rozširuje. Najnovšie v nej pribudli čitáty z knihy Juana Josého Millása Nepozeraj sa pod posteľ, ktorú som dočítal iba včera:„Vyzeráme ako topánky z dvoch rozličných párov. / Realita horela ako vyschnutý šípkový ker. / Koľko námahy dá niekedy zohriať studenú nohu. / Inteligencia tela sa nachádza v nohách. / Len poznanie, hraničiace s istotou, že sa neľúbia, im umožňovalo stretávať sa. / Nenávidela cudzie výrazy, ktoré mali viac ako desať písmen. / Keby náradie mohlo hovoriť, určite by sa vyjadrovalo v esperante.“
.poézia napísaná na múroch
Volá sa to grafitti alebo jednoducho hlášky a sú to výroky anonymných autorov, ktoré sú načmárané na stenách WC, v metrách celého sveta alebo povedané v krčme pri pive. Človek zvaný Ďoďák, inak Jozef Hanák, sa nimi preslávil po bratislavských uliciach. Nezabudnuteľný je jeho výrok Pravdy sú len jedny. Alebo: Nie každý herec bude Brzo bohatý. Najslávnejší grafitti výrok je určite veta Zastavte zemeguľu, chcem vystúpiť!, ktorá bola sloganom beatnickej éry minulého storočia. Niekoľko ľudových sentencií zachytil Boris Filan, neúnavný zberateľ týchto slovných šperkov: „Dávajte si naňho pozor, ten chlap je všetkými masťami vybíjaný. / Bál som sa, že ma budú ignorovať, a oni si ma ani nevšimli. / Slováci, Slováci, kde vás ľudia berú?“ Zvláštnu kategóriu tvoria dopísané texty k verejným nápisom alebo plagátom. Legendárnym sa stala korešpondencia dvoch autorov, keď na vetu „Boh je mŕtvy. Nietzsche.“ neznámy filozof odpovedal: „Nietzsche je mŕtvy. Boh.“ Alebo k výzve Neznečisťuj svoje mesto niekto trpko dopísal: Moje mesto znečisťuje mňa.
.najmenšia literatúra
Reklama, novinové titulky a slogany politických strán ukradli veľa z umenia skracovať. Dobre vymyslený slogan dokáže predať milióny výrobkov. Ale pre nás, fajnšmekrov slova, sú aforizmy, bonmoty, bonmottá, sentencie, gregérie, reflexie, výroky, citáty i čitáty, hlášky zdrojom potešenia z perfektnej myšlienkovej práce a splynutia poézie s múdrosťou.
Aforizmy sa nerobia podľa receptu na delo: vezmi dieru a obaľ ju kovom, ale podľa sochárskych technológií. Vezmi hmotu slova a osekaj všetko zbytočné. To, čo zostane, je aforizmus.
Aforizmus obyčajne tvorí jedna alebo dve vety. Pravda, aforizmy takého Franza Kafku sú niekedy malými poviedkami. Ale aforizmom môže byť aj jediné slovo vyjadrujúce isté poznanie. Napríklad: „Afohryzmus.“ Alebo „Manžerstvo.“ Či „Moneypulácia.“ Vety v aforizme sú obyčajne symetrické, obsahujúce prirovnanie, protiklad alebo rozpor. Väčšina aforizmov sa zakladá na kontraste. Ako medzi dvoma pólmi sa vytvára napätie, ktoré exploduje ako rozbuška v podobe pointy.
.romány pre leňochov
O aforizmoch najpresnejšie hovoria – samotné aforizmy. Podľa Gabriela Lauba sú aforizmy základné myšlienky nenapísaných diel. Aforizmus je rovnica, v ktorej jedinou neznámou je riešenie. Je to polopravda, sformulovaná tak, aby zástancov druhej polovice trafil šľak. Jedna prednosť aforizmu je nesporná: čitateľ ho neodloží nedočítaný. Budúcnosť literatúry je v aforizmoch – tie sa nedajú sfilmovať. Gerhard Branster dokladá: „Od aforizmu čitateľ samozrejme očakáva, že obsahuje nejakú myšlienku. Každý spisovateľ by mal preto povinne písať aj aforizmy – pre kontrolu.“ „Aforizmus je román, ktorý napísal leňoch,“ mieni Toma Babič a Janusz Wasylkowski oceňuje pri ňom prevaha obsahu nad formou. Wieslaw Brudzinski so skepsou, ktorá je DNA aforizmov, podotýka: „Aforista je človek, ktorý sa teší ako malé decko, keď sa mu podarí vytvoriť niečo, čo bolo pravdepodobne prastarým príslovím u starých Féničanov.“ „Aforizmus je to, čo ste chceli sami tiež povedať, ale nespomenuli ste si,“ tvrdí Brana Crnčevič.
.aforizníky
Oscar Wilde je známy ako autor aforizmov, hoci písal aj pozoruhodné básne. Julian Tuwim je zafixovaný ako aforista, hoci má za sebou bohatú poetickú tvorbu. Janusz Wasylkowski škodoradostne tvrdí: „Hamlet? To je predsa tá hra, ktorú tvoria samé citáty zo Shakespeara.“ Niekedy nám naozaj z celého hodnotného diela utkvie v pamäti iba vydarený bonmot. A niekedy autor dielo vynechá, a ostane iba aforizmus. V každom kníhkupectve nájdete celé oddelenie kníh aforizmov. Niektoré sa skrývajú pod názvami Perličky ducha či Múdrosti stáročí. Ak zostavovateľ nevymyslel nejaký fór, väčšinou sú to únavné knihy. Veď čítať 259. aforizmus o nude – je nudné. Občas si nejaký autor trúfne na samostatnú knihu svojich aforizmov. Jednou z nich je Dobré jitro, Bělehrade Dušana Radoviča. Vznikla po dvoch rokoch rozhlasového budíčka tohto obľúbeného autora. Radovič vybral vraj každý ôsmy zo siedmich aforizmov. Sú medzi nimi takéto geniálne skvosty: „Co svět světem stojí, dnes poprvé nastala sobota 9. srpna 1975. Pro naši planetu je to jedinečný výkon.“ Alebo: „Když už bijete své děti, bijte je jen tak, protože každý jiný důvod je hloupější.“ A do tretice: „Skončil Měsíc knihy. Na řadě je jedenáct měsíců rozhlasu a televize.“
.gregérie
Sú vynálezom Ramóna Goméza de la Sernu, ktorého meno je dlhšie ako niektoré jeho gregérie. Gregéria je aforizmus pokrstený poéziou, kríženec medzi pointou básne a filozofickou gnómou. Gregéria je podľa svojho objaviteľa „tým, čo zmätene vykrikujú bytosti znútra svojho nevedomia, to, čo vykrikujú veci.“ José Olmedo vystrúhal svojmu učiteľovi poklonu, keď povedal, že gregérie sú strúhadlami myšlienok. Gregéria „Ryba, ktorá sa loví najhoršie, je mydlo vo vani,“ priniesla svojmu autorovi ponuku od firmy na mydlá, ktorá ju chcela odkúpiť pre svoju reklamu. Goméz de la Serna veril, že sa skladáme z gregérií ako z buniek, musíme však mať nesmierne jemný sluch, aby sme ich začuli. Pretože krik, ktorým vykrikujú veci, je počuteľný iba tým, ktorí si to zaslúžia. Ak gregérie preslávili tohto autora, básnik a aforista Peter Gregor by zasa mohol byť objaviteľom iného útvaru – gregórie.
.bonmottá
Bonmotto je neologizmus zložený zo slov motto a bonmot. Je to vynález Kamila Peteraja, ktorý sa ako úspešný textár stal obyvateľom tisícok maturitných oznámení, kde jeho verš slúžil ako motto. Peterajove bonmottá zhromaždené napríklad v knižočkách Lode v delíriu alebo Motýľ z iného neba sú ako pointy básní, ktoré už nemuseli byť napísané. Alebo ako refrén nikdy nezloženej piesne: „V každom cirkuse je jedna mladučká artistka, ktorá má na tváričke napísané, že raz s niekým ujde. / Muž, ktorý sa pokúša zviesť všetky ženy, sa vystavuje nebezpečenstvu, že sa mu to podarí. / Sardinky sú kombináciou alumínia a nervových zášklbov. / Jar je čínsky vynález patentovaný vo firme vyrábajúcej ročné obdobia.“
.perličky zo školských lavíc
Učiteľ Václav Richter za svoj život zhromaždil desaťtisíce žiackych a učiteľských výrokov, ktoré vyvolali salvy smiechu v školách. Ako odpovede boli často odmenené päťkou, ako ohňostroje imaginácie si zaslúžia to najvyššie ocenenie. Posúďte sami ich genialitu: „Bol to Mináč živý a mŕtvy. / Študentky, nevydávajte sa! Vy síce budete šťastné, ale vaši manželia ženatí! / Základným prvkom džezu bol čierny ľud. / Hrdina zomrel prirodzenou smrťou s nožom v chrbte. / Divosi chodili pomaľovaní ako ženy, ale v skutočnosti boli ešte strašnejší.“ O pravosti týchto výrokov sa nedá pochybovať. Veď dá sa vymyslieť veta: „Táto spisovateľka poznala váhu sedliaka, preto opisovala jeho osud!?“
.čitáty
Priznám sa, že som pomerne pyšný na slovo, ktoré som vymyslel pre svoju potrebu. Už roky si v knihách podčiarkujem krásne, pozoruhodné, skvostné, presné, geniálne vety. Keďže je to prečítaný citát, dal som mu meno čitát. Dnes moja zbierka obsahuje desaťtisíce položiek. Rád si v nej listujem a znova si uvedomujem, že pre literatúru je dôležitá aj jej najmenšia jednotka – v próze veta a v básni verš. Túto virtuálnu knihu nemôžem zatiaľ publikovať knižne, pretože sa každou novoprečítanou knihou rozširuje. Najnovšie v nej pribudli čitáty z knihy Juana Josého Millása Nepozeraj sa pod posteľ, ktorú som dočítal iba včera:„Vyzeráme ako topánky z dvoch rozličných párov. / Realita horela ako vyschnutý šípkový ker. / Koľko námahy dá niekedy zohriať studenú nohu. / Inteligencia tela sa nachádza v nohách. / Len poznanie, hraničiace s istotou, že sa neľúbia, im umožňovalo stretávať sa. / Nenávidela cudzie výrazy, ktoré mali viac ako desať písmen. / Keby náradie mohlo hovoriť, určite by sa vyjadrovalo v esperante.“
.poézia napísaná na múroch
Volá sa to grafitti alebo jednoducho hlášky a sú to výroky anonymných autorov, ktoré sú načmárané na stenách WC, v metrách celého sveta alebo povedané v krčme pri pive. Človek zvaný Ďoďák, inak Jozef Hanák, sa nimi preslávil po bratislavských uliciach. Nezabudnuteľný je jeho výrok Pravdy sú len jedny. Alebo: Nie každý herec bude Brzo bohatý. Najslávnejší grafitti výrok je určite veta Zastavte zemeguľu, chcem vystúpiť!, ktorá bola sloganom beatnickej éry minulého storočia. Niekoľko ľudových sentencií zachytil Boris Filan, neúnavný zberateľ týchto slovných šperkov: „Dávajte si naňho pozor, ten chlap je všetkými masťami vybíjaný. / Bál som sa, že ma budú ignorovať, a oni si ma ani nevšimli. / Slováci, Slováci, kde vás ľudia berú?“ Zvláštnu kategóriu tvoria dopísané texty k verejným nápisom alebo plagátom. Legendárnym sa stala korešpondencia dvoch autorov, keď na vetu „Boh je mŕtvy. Nietzsche.“ neznámy filozof odpovedal: „Nietzsche je mŕtvy. Boh.“ Alebo k výzve Neznečisťuj svoje mesto niekto trpko dopísal: Moje mesto znečisťuje mňa.
.najmenšia literatúra
Reklama, novinové titulky a slogany politických strán ukradli veľa z umenia skracovať. Dobre vymyslený slogan dokáže predať milióny výrobkov. Ale pre nás, fajnšmekrov slova, sú aforizmy, bonmoty, bonmottá, sentencie, gregérie, reflexie, výroky, citáty i čitáty, hlášky zdrojom potešenia z perfektnej myšlienkovej práce a splynutia poézie s múdrosťou.
| Gregérie Ramóna Goméza de la Sernu Najhoršie na lekároch je to, že sa na človeka pozerajú, akoby to nebol on. Mačky v noci nariekajú, pretože sa nechceli narodiť ako mačky, ale ako deti. Scvrknutá kôra stromov prezrádza, že príroda je starenka. Krokodíly stále súťažia v zívaní. Nijakému vtákovi sa nepodarilo vytiahnuť ruky z rukávov krídel, iba netopierovi. Číňania píšu písmená zhora nadol, akoby potom mali zrátať to, čo napísali. Veverica je chvost, ktorý sa osamostatnil. |
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.