Pri miliardároch sa najčastejšie diskutuje o tom, či svoj majetok získali zákonne a eticky, prípadne či takáto koncentrácia bohatstva neohrozuje demokraciu. Menej sa hovorí o tom, či miliardári môžu priniesť aj nejaké výhody.
Ak vnímame spoločenský prínos ultraboháčov, tak väčšinou cez „vrátenie“ časti majetku späť celej spoločnosti. Napríklad Melinda and Bill Gatesovci sa rozhodli, že navždy porazia detskú obrnu a maláriu, George Soros sa zaviazal venovať svoju pozostalosť na charitu a cez Open Society Foundations podporuje lepšie fungovanie demokracií a toleranciu v spoločnosti. Gates s Buffettom presvedčili už viac ako 100 superbohatých ľudí, aby polovicu svojho majetku dali na charitu a sami im šli príkladom. Výhodou takejto charity je, že v porovnaní s verejným sektorom môžu súkromníci viac experimenovať a skúšať úplne iné metódy. Existuje napríklad americká štúdia, ktorá porovnávala vedecké výsledky v medicíne podľa toho, či ich platila americká vláda, alebo súkromná nadácia Howarda Hughesa. Výsledok bol, že súkromné grantovanie viedlo u rovnako kvalitných vedcov k lepším výsledkom jednoducho preto, že bolo oveľa menej byrokratické a oveľa viac zamerané na dlhodobú podporu skutočne špičkových vedcov. Naopak, ak sú nadácie a charita len nástrojom robenia osobného PR, spoločenský prínos môže byť malý až nulový. PR charitu si však radi robia za peniaze daňovníkov aj politici.
Zaujímavým prepojením charity a osobného nasadenia bol Michael Bloomberg, ktorý ostatných 12 rokov pôsobil ako primátor New Yorku. Nielenže podľa všeobecného konsenzu dobre spravoval mesto, ale vynaložil 650 miliónov dolárov z vlastných zdrojov – napríklad aj na zriadenie parkov. Nešlo však o ľúbivosť. Svoje peniaze používal napríklad na inovácie a experimenty, ktorých financovanie z mestskej pokladnice by vyvolalo búrku kritiky. Keď experiment v praxi preukázal svoju užitočnosť, zaviedol sa široko do praxe už za verejné.
Ešte zaujímavejšou výhodou miliardárov býva, ak kombináciu talentu a peňazí vložia do niečoho, čo by štát ani bežné firmy nevedeli robiť rovnako dobre. Formou prispievania k spoločnému dobru je tak aj podnikanie. Americkí internetoví miliardári Jeff Bezos (Amazon) a Elon Musk (PayPal) sa dnes venujú rozvíjaniu možnosti kozmických letov či presadeniu plne elektrických áut. Musk sa minulý rok zviditeľnil s nápadom, ako revolučne zmeniť medzimestskú dopravu – boli toho dokonca plné aj naše noviny. Majitelia Google Sergej Brin a Larry Page investovali veľké peniaze do vývoja automatizovaných automobilov, ktoré nepotrebujú šoféra. Sľubujú si od toho nielen menej nehôd, ale aj efektívnejšie využívanie cestnej siete a odbúranie biliónov hodín zabitých šoférovaním. Ide o veľmi zaujímavú zmes biznisu, osobnej vášne a charity. Biznisu preto, že ak sa vec podarí, môžu miliardári vynikajúco zarobiť. Osobnej vášne preto, že ak by uvažovali čisto „excelovsky“, nikdy by sa do týchto vecí nepustili. Sú príliš riskantné, dlhodobé a s nejasným koncom. A do tretice je tam aj charitatívny rozmer – technologickí miliardári veria, že takto najviac zmenia svet a nechajú po sebe najhlbšiu stopu.
Menej revolučným podnikateľom ich strihu je napríklad Čech Jančura, ktorý inováciami vo vlakovej a autobusovej doprave zabezpečil aj na Slovensku lacnejšie, efektívnejšie a pohodlnejšie cestovanie. Chce zarobiť a zároveň preukazuje dôležitú a novú službu verejnosti – vytvoril tlak na lepší výkon tradičných súkromníkov aj štátnych železníc. Nie je náhoda, že „veľkí“ železničiari dnes u nás začali riešiť základné štandardy služieb vo vlakoch, keď im konkurencia ukázala, ako rýchlo by mohli zle skončiť.
V Českej republike zároveň existuje, aj keď deravá, sieť filantropov miliardárov. Nadace Zdeňka Bakaly je známa najmä štipendiami pre štúdium na svetových univerzitách, ktoré sa dostáva aj mladým géniom zo Slovenska. Nadané deti zo znevýhodneného prostredia podporuje aj najbohatší Čech Peter Kellner. Špičkové a drahé vzdelanie jeho strednej školy Open Gate dostanú zadarmo aj talentované deti, ktoré sa nenarodili do bohatej rodiny. Karel Janeček založil Nadačný fond boja proti korupcii.
A čo Slovensko? Jediným širšie známym netradičným príkladom podnikateľa-filantropa je Andrej Kiska, ktorý na štart Dobrého anjela daroval milión eur, ale najmä premyslel jeho dlhodobý „biznis“ model, založený na tom, že zakladateľ hradil náklady na správu, aby ostatní darcovia vedeli, že 100 percent ich peňazí pôjde rodinám chorých. Spolumajiteľ ESET-u Peter Paško založil galériu Nedbalka, kde verejnosti sprístupnil (nielen svoju) zbierku slovenských obrazov. Ďalším možno bude Miroslav Trnka, spoluzakladateľ ESET-u, ktorý dávnejšie ohlásil založenie nadácie proti korupcii.
Neviem si však spomenúť na významných slovenských boháčov alebo inovátorov, ktorých podnikanie prináša možné zlepšenie života (hádam okrem „eseťákov“). Penta a J&T by asi argumentovali čistením zdravotníctva či investíciami do Tatier, ale (minimálne) mňa nepresvedčili. Možno aj preto je u nás slovo miliardár stále spojené viac s odporom ako s rešpektom. Jedna veľká finančno-developerská skupina sa vraj chystá investovať do školstva. Bude prvou lastovičkou, ktorá aj na Slovensku ukáže, že miliardári môžu mať aj svoje výhody?
Autor je poslanec NR SR.
Ak vnímame spoločenský prínos ultraboháčov, tak väčšinou cez „vrátenie“ časti majetku späť celej spoločnosti. Napríklad Melinda and Bill Gatesovci sa rozhodli, že navždy porazia detskú obrnu a maláriu, George Soros sa zaviazal venovať svoju pozostalosť na charitu a cez Open Society Foundations podporuje lepšie fungovanie demokracií a toleranciu v spoločnosti. Gates s Buffettom presvedčili už viac ako 100 superbohatých ľudí, aby polovicu svojho majetku dali na charitu a sami im šli príkladom. Výhodou takejto charity je, že v porovnaní s verejným sektorom môžu súkromníci viac experimenovať a skúšať úplne iné metódy. Existuje napríklad americká štúdia, ktorá porovnávala vedecké výsledky v medicíne podľa toho, či ich platila americká vláda, alebo súkromná nadácia Howarda Hughesa. Výsledok bol, že súkromné grantovanie viedlo u rovnako kvalitných vedcov k lepším výsledkom jednoducho preto, že bolo oveľa menej byrokratické a oveľa viac zamerané na dlhodobú podporu skutočne špičkových vedcov. Naopak, ak sú nadácie a charita len nástrojom robenia osobného PR, spoločenský prínos môže byť malý až nulový. PR charitu si však radi robia za peniaze daňovníkov aj politici.
Zaujímavým prepojením charity a osobného nasadenia bol Michael Bloomberg, ktorý ostatných 12 rokov pôsobil ako primátor New Yorku. Nielenže podľa všeobecného konsenzu dobre spravoval mesto, ale vynaložil 650 miliónov dolárov z vlastných zdrojov – napríklad aj na zriadenie parkov. Nešlo však o ľúbivosť. Svoje peniaze používal napríklad na inovácie a experimenty, ktorých financovanie z mestskej pokladnice by vyvolalo búrku kritiky. Keď experiment v praxi preukázal svoju užitočnosť, zaviedol sa široko do praxe už za verejné.
Ešte zaujímavejšou výhodou miliardárov býva, ak kombináciu talentu a peňazí vložia do niečoho, čo by štát ani bežné firmy nevedeli robiť rovnako dobre. Formou prispievania k spoločnému dobru je tak aj podnikanie. Americkí internetoví miliardári Jeff Bezos (Amazon) a Elon Musk (PayPal) sa dnes venujú rozvíjaniu možnosti kozmických letov či presadeniu plne elektrických áut. Musk sa minulý rok zviditeľnil s nápadom, ako revolučne zmeniť medzimestskú dopravu – boli toho dokonca plné aj naše noviny. Majitelia Google Sergej Brin a Larry Page investovali veľké peniaze do vývoja automatizovaných automobilov, ktoré nepotrebujú šoféra. Sľubujú si od toho nielen menej nehôd, ale aj efektívnejšie využívanie cestnej siete a odbúranie biliónov hodín zabitých šoférovaním. Ide o veľmi zaujímavú zmes biznisu, osobnej vášne a charity. Biznisu preto, že ak sa vec podarí, môžu miliardári vynikajúco zarobiť. Osobnej vášne preto, že ak by uvažovali čisto „excelovsky“, nikdy by sa do týchto vecí nepustili. Sú príliš riskantné, dlhodobé a s nejasným koncom. A do tretice je tam aj charitatívny rozmer – technologickí miliardári veria, že takto najviac zmenia svet a nechajú po sebe najhlbšiu stopu.
Menej revolučným podnikateľom ich strihu je napríklad Čech Jančura, ktorý inováciami vo vlakovej a autobusovej doprave zabezpečil aj na Slovensku lacnejšie, efektívnejšie a pohodlnejšie cestovanie. Chce zarobiť a zároveň preukazuje dôležitú a novú službu verejnosti – vytvoril tlak na lepší výkon tradičných súkromníkov aj štátnych železníc. Nie je náhoda, že „veľkí“ železničiari dnes u nás začali riešiť základné štandardy služieb vo vlakoch, keď im konkurencia ukázala, ako rýchlo by mohli zle skončiť.
V Českej republike zároveň existuje, aj keď deravá, sieť filantropov miliardárov. Nadace Zdeňka Bakaly je známa najmä štipendiami pre štúdium na svetových univerzitách, ktoré sa dostáva aj mladým géniom zo Slovenska. Nadané deti zo znevýhodneného prostredia podporuje aj najbohatší Čech Peter Kellner. Špičkové a drahé vzdelanie jeho strednej školy Open Gate dostanú zadarmo aj talentované deti, ktoré sa nenarodili do bohatej rodiny. Karel Janeček založil Nadačný fond boja proti korupcii.
A čo Slovensko? Jediným širšie známym netradičným príkladom podnikateľa-filantropa je Andrej Kiska, ktorý na štart Dobrého anjela daroval milión eur, ale najmä premyslel jeho dlhodobý „biznis“ model, založený na tom, že zakladateľ hradil náklady na správu, aby ostatní darcovia vedeli, že 100 percent ich peňazí pôjde rodinám chorých. Spolumajiteľ ESET-u Peter Paško založil galériu Nedbalka, kde verejnosti sprístupnil (nielen svoju) zbierku slovenských obrazov. Ďalším možno bude Miroslav Trnka, spoluzakladateľ ESET-u, ktorý dávnejšie ohlásil založenie nadácie proti korupcii.
Neviem si však spomenúť na významných slovenských boháčov alebo inovátorov, ktorých podnikanie prináša možné zlepšenie života (hádam okrem „eseťákov“). Penta a J&T by asi argumentovali čistením zdravotníctva či investíciami do Tatier, ale (minimálne) mňa nepresvedčili. Možno aj preto je u nás slovo miliardár stále spojené viac s odporom ako s rešpektom. Jedna veľká finančno-developerská skupina sa vraj chystá investovať do školstva. Bude prvou lastovičkou, ktorá aj na Slovensku ukáže, že miliardári môžu mať aj svoje výhody?
Autor je poslanec NR SR.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.