Štvrtok 30. januára 2013, Okresný súd Bratislava I. Asi tri desiatky novinárov netrpezlivo očakávajú príchod najväčšej hviezdy českej politiky. Keď sa objaví čerstvý minister financií Andrej Babiš, vyzerá to, akoby prišla hollywoodská hviezda. Niekoľko minút ho totiž nepretržite oslepujú blesky z fotoaparátov a svetlá kamier. Žoviálny Babiš má napriek tomu pred súdnym pojednávaním s Ústavom pamäti národa (ÚPN), ktorý ho eviduje ako agenta ŠtB, dobrú náladu. „Tento súd nemôžem prehrať. Celá táto kampaň, že som bol eštebák, je objednávka ODS, TOP 09, časopisu Reflex a ďalších médií,” tvrdí novinárom.
Babiš si najskôr obrovský záujem médií užíva. Keď mu však neodbytná česká novinárka druhýkrát položí tú istú otázku, pretože nedostala uspokojivú odpoveď, začína byť nervózny: „Už som vám odpovedal. Ste nahluchlá?” Babiš impulzívne reaguje aj na otázky .týždňa, ktorý zverejnil informáciu, že bol pred voľbami 2006 jedným z utajených sponzorov Smeru. Babiš prizná, že sa nedávno stretol so slovenským premiérom Robertom Ficom. Odmietne však, že by Fica požiadal, aby mu pomohol v jeho spore s ÚPN. „To sú zase špekulácie. Vy tu máte rovnako skorumpované médiá ako my – napríklad .týždeň a SME. Vymysleli ste si na mňa túto kauzu a robíte na objednávku.”
.nepresvedčivý eštebák
Napätie v jeho tvári badať aj vo chvíli, keď sa sudkyňa pýta jedného zo svedkov – bývalého príslušníka ŠtB Andreja Kuľhu – či sa niekedy stretol s Babišom, alebo s ním hovoril, ako má svedčiť. Babišov advokát súdu v predstihu doručil aj Kuľhovo vyhlásenie, overené notárom: zrejme z obavy, že na pojednávanie nepríde, alebo si svoje svedectvo rozmyslí. Kuľha napokon hovoril vyše dve hodiny: s Babišom sa síce v čase, keď bol evidovaný ako agent, osobne nestretol, no z jeho spisu vraj vyplýva, že nebol vedomým spolupracovníkom ŠtB. Podľa Kuľhu je neštandardné, že Babiša mali naverbovať vo vinárni: v archíve ÚPN je však množstvo písomných záväzkov, ktoré vznikli v reštauráciách či v kaviarňach.
Kuľha dokonca tvrdil, že na odbore, kde pracoval, bolo až 60 percent agentov ŠtB fiktívnych. Keď sa ho však právny zástupca ÚPN spýtal, koľko ich sfalšoval on sám, Kuľha odpovedal: „Nepredpokladám, že tí, ktorých som získal ja, boli nevedomí spolupracovníci.” Advokát ústavu citoval aj z Kuľhovho osobného spisu, že Babiš bol získaný k spolupráci dobrovoľne, respektíve, že chodil aj do konšpiračného bytu. „Len som reprodukoval obsah jeho spisu,” reagoval Kuľha. Keď ho tak človek počúval, miestami mal pocit, že ŠtB bola v podstate neškodná inštitúcia: žiadne výsluchy, násilie či vydieranie, len formálna evidencia, aby sa mohli jej funkcionári nabaliť.
Babiš bol však s Kuľhovým výkonom spokojný. „Počuli ste to sami. Ten zväzok na mňa viedli bez toho, aby som o tom vedel. Je to politický proces,” vyhlási, keď sa približne po hodine zdvihne, pretože má rokovanie so slovenským ministrom dopravy Jánom Počiatkom. Cestou z budovy súdu Babiš znovu kritizuje české aj slovenské médiá, ktoré mu nejdú poruke. V tej chvíli už zrejme ľutuje, že vôbec prišiel na súd s ÚPN. Jeho účasť totiž nebola nevyhnutná, keďže ako svedok vypovedal minulý rok. „Prišiel som, aby som nemusel čítať tie kecy, že sa vyhýbam súdu, pretože mám strach.”
.nové dôkazy
Prekvapením bolo, naopak, meno druhého svedka, ktorý na súde bránil Babiša – bývalého novinára Milana Žitného, ktorý bol po revolúcii členom komisie pre lustračný zákon. „Asi mesiac pred českými parlamentnými voľbami mi zavolal pán Babiš, či sa nepozriem na jeho spis,” tvrdil na súde Žitný. Následne vypracoval aj písomné stanovisko, v ktorom zdôvodňuje, prečo podľa neho Babišov zväzok nesvedčí o jeho spolupráci s ŠtB. „Jeho stanovisko je tak precízne vypracované, že nemám žiadne otázky,” netajil spokojnosť Babišov advokát.
Ako napokon dopadne súd s Andrejom Babišom, v tejto chvíli ťažko odhadnúť. Kľúčové môže byť svedectvo bývalého dôstojníka ŠtB Júliusa Šumana, ktorého súd predvolal na polovicu apríla. Tento človek bol totiž podľa archívov v 80. rokoch – na rozdiel od Kuľhu so Žitným – v priamom styku s Babišom, ktorého mal získať aj na spoluprácu v spomínanej vinárni. ÚPN navyše predložil nové dokumenty, z ktorých vyplýva, že Babiš bol legitímnym agentom ŠtB. Ak by mu dal súd napriek tomu za pravdu, bol by to precedens, ktorý by prepísal dejiny.
Takýto rozsudok by totiž znamenal, že ŠtB nebola zločinecká organizácia, ktorá prenasledovala oponentov režimu, ale „len” spolok obchodníkov, ktorí si teraz môžu beztrestne hovoriť, čo chcú. Je absurdné, že dnes musí jej činnosť a pravosť spisov pred súdmi obhajovať ústav, ktorý má mapovať zločiny komunizmu.
Babiš si najskôr obrovský záujem médií užíva. Keď mu však neodbytná česká novinárka druhýkrát položí tú istú otázku, pretože nedostala uspokojivú odpoveď, začína byť nervózny: „Už som vám odpovedal. Ste nahluchlá?” Babiš impulzívne reaguje aj na otázky .týždňa, ktorý zverejnil informáciu, že bol pred voľbami 2006 jedným z utajených sponzorov Smeru. Babiš prizná, že sa nedávno stretol so slovenským premiérom Robertom Ficom. Odmietne však, že by Fica požiadal, aby mu pomohol v jeho spore s ÚPN. „To sú zase špekulácie. Vy tu máte rovnako skorumpované médiá ako my – napríklad .týždeň a SME. Vymysleli ste si na mňa túto kauzu a robíte na objednávku.”
.nepresvedčivý eštebák
Napätie v jeho tvári badať aj vo chvíli, keď sa sudkyňa pýta jedného zo svedkov – bývalého príslušníka ŠtB Andreja Kuľhu – či sa niekedy stretol s Babišom, alebo s ním hovoril, ako má svedčiť. Babišov advokát súdu v predstihu doručil aj Kuľhovo vyhlásenie, overené notárom: zrejme z obavy, že na pojednávanie nepríde, alebo si svoje svedectvo rozmyslí. Kuľha napokon hovoril vyše dve hodiny: s Babišom sa síce v čase, keď bol evidovaný ako agent, osobne nestretol, no z jeho spisu vraj vyplýva, že nebol vedomým spolupracovníkom ŠtB. Podľa Kuľhu je neštandardné, že Babiša mali naverbovať vo vinárni: v archíve ÚPN je však množstvo písomných záväzkov, ktoré vznikli v reštauráciách či v kaviarňach.
Kuľha dokonca tvrdil, že na odbore, kde pracoval, bolo až 60 percent agentov ŠtB fiktívnych. Keď sa ho však právny zástupca ÚPN spýtal, koľko ich sfalšoval on sám, Kuľha odpovedal: „Nepredpokladám, že tí, ktorých som získal ja, boli nevedomí spolupracovníci.” Advokát ústavu citoval aj z Kuľhovho osobného spisu, že Babiš bol získaný k spolupráci dobrovoľne, respektíve, že chodil aj do konšpiračného bytu. „Len som reprodukoval obsah jeho spisu,” reagoval Kuľha. Keď ho tak človek počúval, miestami mal pocit, že ŠtB bola v podstate neškodná inštitúcia: žiadne výsluchy, násilie či vydieranie, len formálna evidencia, aby sa mohli jej funkcionári nabaliť.
Babiš bol však s Kuľhovým výkonom spokojný. „Počuli ste to sami. Ten zväzok na mňa viedli bez toho, aby som o tom vedel. Je to politický proces,” vyhlási, keď sa približne po hodine zdvihne, pretože má rokovanie so slovenským ministrom dopravy Jánom Počiatkom. Cestou z budovy súdu Babiš znovu kritizuje české aj slovenské médiá, ktoré mu nejdú poruke. V tej chvíli už zrejme ľutuje, že vôbec prišiel na súd s ÚPN. Jeho účasť totiž nebola nevyhnutná, keďže ako svedok vypovedal minulý rok. „Prišiel som, aby som nemusel čítať tie kecy, že sa vyhýbam súdu, pretože mám strach.”
.nové dôkazy
Prekvapením bolo, naopak, meno druhého svedka, ktorý na súde bránil Babiša – bývalého novinára Milana Žitného, ktorý bol po revolúcii členom komisie pre lustračný zákon. „Asi mesiac pred českými parlamentnými voľbami mi zavolal pán Babiš, či sa nepozriem na jeho spis,” tvrdil na súde Žitný. Následne vypracoval aj písomné stanovisko, v ktorom zdôvodňuje, prečo podľa neho Babišov zväzok nesvedčí o jeho spolupráci s ŠtB. „Jeho stanovisko je tak precízne vypracované, že nemám žiadne otázky,” netajil spokojnosť Babišov advokát.
Ako napokon dopadne súd s Andrejom Babišom, v tejto chvíli ťažko odhadnúť. Kľúčové môže byť svedectvo bývalého dôstojníka ŠtB Júliusa Šumana, ktorého súd predvolal na polovicu apríla. Tento človek bol totiž podľa archívov v 80. rokoch – na rozdiel od Kuľhu so Žitným – v priamom styku s Babišom, ktorého mal získať aj na spoluprácu v spomínanej vinárni. ÚPN navyše predložil nové dokumenty, z ktorých vyplýva, že Babiš bol legitímnym agentom ŠtB. Ak by mu dal súd napriek tomu za pravdu, bol by to precedens, ktorý by prepísal dejiny.
Takýto rozsudok by totiž znamenal, že ŠtB nebola zločinecká organizácia, ktorá prenasledovala oponentov režimu, ale „len” spolok obchodníkov, ktorí si teraz môžu beztrestne hovoriť, čo chcú. Je absurdné, že dnes musí jej činnosť a pravosť spisov pred súdmi obhajovať ústav, ktorý má mapovať zločiny komunizmu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.