Český týždeň Tomáša Němečka

O čo šlo? Babiš odmietol zabehnutú (a dosť otravnú) politickú zvyklosť, keď minister odovzdane prijme námestníkov, vyslaných z koaličnej strany. Miliardár chce na financie pritiahnuť ľudí z audítorských firiem a bánk; namiesto toho mu sociálni demokrati navrhli námestníka, ktorého životopis znel ako zlý vtip: akéhosi pána Perinu, ktorý sa podieľal na pochybných obstarávaniach v Stredočeskom kraji za panovania hajtmana Davida Ratha (práve súdeného za korupciu). „To sa zbláznili?“ reagoval Babiš – a hovoril kadekomu z duše. Vyhlásil tiež, že vetuje dvoch skúsených intrigánov z pražskej ČSSD, ktorí majú dostať príjemné fleky v rezortoch školstva a obrany. Naopak, Babišovo hnutie ANO navrhuje námestníkov obratne: na ministerstvo kultúry vysiela profesora hudby Vladimíra Franza, ktorého malebné tetovanie vlani pritiahlo pozornosť k českým prezidentským voľbám (treba uznať, že práve kultúra je rezort, v ktorom by aj mohol byť kompetentný).
Isteže, Babiš hrá na viacerých šachovniciach naraz: od prvého dňa podrýva autoritu premiéra a určite vie, že Sobotka potreboval rozdať zopár miest vplyvnej pražskej a stredočeskej organizácii ČSSD. Ale tiež tým pripomína, že politická strana má byť stroj na hľadanie a vyberanie ľudí, ktorí sú jej blízki svetonázorom, sú dôveryhodní a zrelí pre verejnú službu. Ešte v 90. rokoch to české strany ovládali (vtedy boli trebárs ľudovci schopní zlákať do vlády legendárneho exulanta Pavla Tigrida). Až potom sa to zdegenerovalo na vysielanie ľudí, ktorých kvalifikáciou je len stranícky preukaz. Čo sa to s nami stalo, že pozabudnutému umeniu vyberať ľudí nás musí učiť Andrej Babiš?
Autor je právnik a novinár