Je novembrové sobotné slnečné newyorské ráno, sme s mojím priatelom spisovateľom Stephanom Wackwitzom v štvrti Yorkville, kam celé dvadsiate storočie prúdili imigranti, ako sa to dnes nazýva, z východnej Európy, vtedy Rakúsko-Uhorska, v Upper East Side na ostrove Manhattan, patriacom pôvodne hrdému kmeňu Algonkinov, kúsok povyše je rodný dom bratov Marxovcov a kde-tu ešte aj teraz nájdete nemeckú cukráreň, reštauráciu s maďarskou kuchyňou, ale hlavne v každom obchode teda store s potravinami okrem jedál celého sveta aj tie naše kvašáky aj kyslú kapustu. Sedíme, pijeme skoro dobré espresso a čumíme na dom Andyho Warhola naproti na rohu cez Lexington.
Pri suterénnom okne vychádza čierny drôtik, končiaci sa na omietke pripevneným zvončekom s ručne azbukou napísanou menovkou Warhola, zvonček na Andyho mamu, stlačím ho, ale nikdo neotvára, nechcem zvoniť druhýkrát, nepatrí sa, je sobota pred obedom, asi nie sú doma.
Ideme sa prejsť do Central Parku, strih, sedíme s priateľom Janom v aute a smerujeme do Medzilaboriec na výstavu Banksieho a Bambie, ktorá je v múzeu Andyho Warhola, cesta jesennou krajinou je dlhá, ale krásna, vrchy hôr su zasrienené a celá krajina je položená v tichom studenom svetle. Na miesto prichádzame už v tme, na parkovisko svieti bývalý kultúrny dom, Múzeum Andyho Warhola.
Cesta sa vyplatila, to miesto je naozaj čarovné a očarujúce, ako aj ľudia, ktorí sa o múzeum starajú, lebo to celé vymysleli, medzi nimi Michal Bycko,
fanatický zberatel gitár a absolútny znalec a milovník všetkého, čo súvisí s Andym, chlapík, ktorého keď prvýkrát stretnete, viete, že ste sa poznali odjakživa a možno aj skôr. Vraciame sa nocou, sedíme na zadnom sedadle a pijeme červené víno, zajedajúc ho gumenými cukríkmi.
Pri suterénnom okne vychádza čierny drôtik, končiaci sa na omietke pripevneným zvončekom s ručne azbukou napísanou menovkou Warhola, zvonček na Andyho mamu, stlačím ho, ale nikdo neotvára, nechcem zvoniť druhýkrát, nepatrí sa, je sobota pred obedom, asi nie sú doma.
Ideme sa prejsť do Central Parku, strih, sedíme s priateľom Janom v aute a smerujeme do Medzilaboriec na výstavu Banksieho a Bambie, ktorá je v múzeu Andyho Warhola, cesta jesennou krajinou je dlhá, ale krásna, vrchy hôr su zasrienené a celá krajina je položená v tichom studenom svetle. Na miesto prichádzame už v tme, na parkovisko svieti bývalý kultúrny dom, Múzeum Andyho Warhola.
Cesta sa vyplatila, to miesto je naozaj čarovné a očarujúce, ako aj ľudia, ktorí sa o múzeum starajú, lebo to celé vymysleli, medzi nimi Michal Bycko,
fanatický zberatel gitár a absolútny znalec a milovník všetkého, čo súvisí s Andym, chlapík, ktorého keď prvýkrát stretnete, viete, že ste sa poznali odjakživa a možno aj skôr. Vraciame sa nocou, sedíme na zadnom sedadle a pijeme červené víno, zajedajúc ho gumenými cukríkmi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.