Facebook tento rok týždeň oslavuje svoje desiate narodeniny. Zo svojej izby na internáte spustil sieť Mark Zuckerberg so spolužiakmi presne 4. februára 2004. Desať rokov je v ponímaní internetu večnosť – iné sociálne siete vydržali byť úspešné oveľa kratšie. Dnes má Facebook 1,2 miliardy používateľov, čiže svojich priateľov tam chodí skontrolovať každý šiesty obyvateľ planéty (ak zanedbáme, koľko účtov majú nenarodené deti a domáce zvieratá). Pre Slováka pod päťdesiat rokov je skoro nepredstaviteľné nebyť na Facebooku. Sociálna sieť narástla natoľko, že je všadeprítomná. Odkazujú naň jedálne lístky a tlačidlo „páči sa mi“ je už štandardnou súčasťou takmer každej stránky. Napriek tomu, že sa internetovému gigantovi darí, jeho budúcnosť nemusí byť taká ružová.
.koniec Facebooku
Nedávna štúdia Princetonskej univerzity konštatovala, že Facebook by mal za najbližšie tri roky stratiť osemdesiat percent svojich používateľov. Autori práce prirovnávajú Facebook k rýchlo šíriacej sa chorobe. „Myšlienky, tak ako choroby, sa šíria infekčne medzi ľuďmi, až napokon vymiznú. Obe boli úspešne opísané epidemologickými modelmi,“ tvrdia autori. Keď tieto modely aplikovali na Facebook, vyšlo im, že medzi rokmi 2015 a 2017 stratí štyri pätiny svojich používateľov. Výskumníci pracovali s údajmi vyhľadávanosti slova „Facebook“ a zistili, že vrchol dosiahol tento termín v decembri 2012.
Odveta na seba nenechala dlho čakať. Mike Develin, dátový výskumník z Facebooku, napísal šesť dní od uverejnenia štúdie príspevok, v ktorom ju označil za nepravdivú a napísal, že keby sa podobne pozrel na Princeton, môže vyhlásiť, že do roku 2018 stratí polovicu študentov a v roku 2021 bude škola úplne prázdna. To bola veľmi trefná poznámka. Práca Princetonu napríklad nerátala s tým, že čím viac ľudí si pozerá sociálnu sieť na mobile, tým menej, logicky, termín vyhľadávajú na Googli. A až polovica ľudí dnes prichádza na Facebook práve cez mobily. Štúdia teda nie je celkom korektná, ale to, na čo upozorňuje, je reálne.
.mladí odchádzajú
Priznal to dokonca aj sám finančný riaditeľ Facebooku David Ebersman. Pri vyhlasovaní štvrťročných finančných výsledkov v novembri poznamenal, že sociálna sieť stráca denných návštevníkov medzi -násťročnými. Obzvlášť medzi tými mladšími ročníkmi – okolo 13 až 14. Doplnil, že títo používatelia si nevymazávajú účty ani neodchádzajú definitívne. Čo to znamená? Sociálna sieť je pre nich stále dôležitá, ale už ich natoľko nebaví. Prihlasujú sa teda menej ako predtým, povedzme každých pár dní.
Na odhalenie toho, čo stojí za touto zmenou, sa zameral britský Guardian aj americký New York Times. Oba prišli so zhodným vysvetlením. Facebooku dýcha na krk konkurencia vo forme mobilných aplikácií ako Instagram či Snapchat a chatových služieb WhatsApp či WeChat (pre verných čitateľov rubriky pripomíname, že tie isté chatové služby robia už dlhšie starosti aj mobilným operátorom – .týždeň 18/2013). Facebook sa pre mladých stal nutným komunikačným nástrojom. Niečo ako email pre starších. Raz za čas ho treba skontrolovať a každý ho musí používať, ale to neznamená, že je to nejaká obzvlášť veľká sranda.
.bleskové fotky
Tínedžerov (a špeciálne v Spojených štátoch, kde technologické novinky nastupujú zvyčajne o rok či dva skôr ako u nás) odlákavajú od Facebooku aplikácie na ich androidoch a iPhonoch. Instagram je jednoúčelová a pomerne banálna aplikácia na zdieľanie fotiek. Ale ľudia si ju obľúbili. Služba má 150 miliónov používateľov, ktorí sa tam chodia pozrieť aspoň raz za mesiac. A takúto používateľskú základňu si vybudovala len za tri roky. Našťastie Facebook, službu sociálna sieť predvlani kúpila, takže nepredstavuje reálne ohrozenie.
Iné je to so Snapchatom. Zuckerberg tvorcom aplikácie podľa Wall Street Journalu ponúkol na konci minulého roka tri miliardy dolárov za prevzatie. Odmietli. Prostredníctvom služby si ľudia posielajú fotografie alebo videá. Recipient si ich však môže zobraziť iba jeden raz a na vymedzený čas (od jednej do desiatich sekúnd). Potom sa súbor vymaže. Znie to absurdne, ale opäť to funguje výborne a služba má, najmä v USA, obrovskú popularitu u skupiny od 13 do 25 rokov. Denne cez službu prejde 400 miliónov súborov. Na Facebook na porovnanie pribudne denne 350 miliónov fotografií, na Instagram 150 miliónov. Čo je na službe také zaujímavé? Práve vďaka tomu, že správy nie sú trvalé, je komunikácia uvoľnenejšia a jednoduchšia.
Autor tohto článku používateľom rozumie. Naposledy som pridal fotku na Facebook pred mesiacom. Vyše 200 priateľov, medzi ktorými sú aj nadriadení, vzdialená rodina či ľudia, s ktorými som sa naposledy rozprával pred štyrmi rokmi, nemusia vidieť každú malichernosť. Cez Snapchat, ktorý som začal nedávno používať, som poslal desiatky banálnych fotografií.
.šesťsekundové videá
Najlepšie tomu asi rozumejú najmladšie ročníky, ktoré vzhľadom na škandály veľmi dobre chápu súkromie na internete. Cez Snapchat môžu poslať opitú či vulgárnu fotku bez toho, aby sa báli, že tam ostane navždy a o desať rokov ich pre ňu vyhodia zo zamestnania. Po otvorení sa súbor dokonca zmaže aj zo serveru firmy, takže šanca, že by sa k nej dostal aj ten najlepší hacker, je prakticky nulová.
Vine (vlastnený spoločnosťou Twitter) je postavený na podobne kurióznom koncepte. Ide o sociálnu sieť, ktorá sa točí okolo natáčania a zdieľania videí. Videá však môžu mať maximálne šesť sekúnd, a za predpokladu, že ich nezastavíte, točia sa v slučke dookola. Spustená bola v januári 2013; v auguste firma ohlásila, že má 40 miliónov registrovaných používateľov.
Chatové aplikácie ako WhatsApp (400 miliónov používateľov, silná základňa v Európe) či WeChat (350 miliónov, z toho 300 v Číne) zase ponúkajú omnoho väčšie súkromie a sú osobnejšie. A ich funkcionalita sa čoraz väčšmi rozrastá. „Momentálne používam na komunikovanie a posielanie obrázkov výlučne WhatsApp,“ cituje Guardian dvadsiatničku Natalie Westovú. Mnohí mladí používatelia to majú dnes jasne rozdelené – Facebook je na komunikáciu s rodinou a príbuznými, chatové aplikácie na mobiloch na písanie s blízkymi priateľmi.
.plaziaca sa sieť
Ak by bola apatia obmedzená len na mladých, Facebook by mohol byť rád. Ale funguje aj u dospelých. Kedysi sme pridávali každý deň príspevky a iné príspevky starostlivo sledovali. Dnes je Facebook pre mnohých nie veľmi interaktívnym nástrojom, cez ktorý človek chatuje a odoberá správy od obľúbených médií a firiem. „Používam ho stále, ale už iba ako komunikačný nástroj. Nepozerám si, čo tam je, ani tam skoro nič nepridávam,“ povedal mi dvadsaťjednaročný ajťák. Podobne sa na to pozerá aj Jenna Worthamová z New York Times: „Len pár rokov dozadu sa môj spoločenský život točil okolo Facebooku… Ale v poslednom čase sa môj hyperaktívny komunikačný nástroj už iba pomaly plazí.“
Facebook v minulosti viackrát upravil svoje zameranie, vďaka čomu sa mu podarilo udržať si popularitu dlhšie než ktorejkoľvek internetovej sociálnej sieti pred ním. Aj v uplynulom roku sa snažil neustále inovovať – napríklad sériou aplikácií na smartfóny. Nič však netrvá večne, a tak sa ponúkajú dve možnosti. Prvá je, že Princeton má naozaj pravdu. Facebook v priebehu pár rokov prestane byť zaujímavý a padne na zadok podobne ako Myspace pred ním či slovenský Pokec. Druhý variant, ktorý sa zdá momentálne pravdepodobnejší, je, že Facebook bude v dohľadnom čase používať stále rovnaké množstvo ľudí, ale bude na ňom tráviť menej času. A čoraz viac času bude venovať službám, ktoré sa zdajú na prvý pohľad šialené, ale niečo je na nich predsa zaujímavé.
Autor je spolupracovník .týždňa.
.koniec Facebooku
Nedávna štúdia Princetonskej univerzity konštatovala, že Facebook by mal za najbližšie tri roky stratiť osemdesiat percent svojich používateľov. Autori práce prirovnávajú Facebook k rýchlo šíriacej sa chorobe. „Myšlienky, tak ako choroby, sa šíria infekčne medzi ľuďmi, až napokon vymiznú. Obe boli úspešne opísané epidemologickými modelmi,“ tvrdia autori. Keď tieto modely aplikovali na Facebook, vyšlo im, že medzi rokmi 2015 a 2017 stratí štyri pätiny svojich používateľov. Výskumníci pracovali s údajmi vyhľadávanosti slova „Facebook“ a zistili, že vrchol dosiahol tento termín v decembri 2012.
Odveta na seba nenechala dlho čakať. Mike Develin, dátový výskumník z Facebooku, napísal šesť dní od uverejnenia štúdie príspevok, v ktorom ju označil za nepravdivú a napísal, že keby sa podobne pozrel na Princeton, môže vyhlásiť, že do roku 2018 stratí polovicu študentov a v roku 2021 bude škola úplne prázdna. To bola veľmi trefná poznámka. Práca Princetonu napríklad nerátala s tým, že čím viac ľudí si pozerá sociálnu sieť na mobile, tým menej, logicky, termín vyhľadávajú na Googli. A až polovica ľudí dnes prichádza na Facebook práve cez mobily. Štúdia teda nie je celkom korektná, ale to, na čo upozorňuje, je reálne.
.mladí odchádzajú
Priznal to dokonca aj sám finančný riaditeľ Facebooku David Ebersman. Pri vyhlasovaní štvrťročných finančných výsledkov v novembri poznamenal, že sociálna sieť stráca denných návštevníkov medzi -násťročnými. Obzvlášť medzi tými mladšími ročníkmi – okolo 13 až 14. Doplnil, že títo používatelia si nevymazávajú účty ani neodchádzajú definitívne. Čo to znamená? Sociálna sieť je pre nich stále dôležitá, ale už ich natoľko nebaví. Prihlasujú sa teda menej ako predtým, povedzme každých pár dní.
Na odhalenie toho, čo stojí za touto zmenou, sa zameral britský Guardian aj americký New York Times. Oba prišli so zhodným vysvetlením. Facebooku dýcha na krk konkurencia vo forme mobilných aplikácií ako Instagram či Snapchat a chatových služieb WhatsApp či WeChat (pre verných čitateľov rubriky pripomíname, že tie isté chatové služby robia už dlhšie starosti aj mobilným operátorom – .týždeň 18/2013). Facebook sa pre mladých stal nutným komunikačným nástrojom. Niečo ako email pre starších. Raz za čas ho treba skontrolovať a každý ho musí používať, ale to neznamená, že je to nejaká obzvlášť veľká sranda.
.bleskové fotky
Tínedžerov (a špeciálne v Spojených štátoch, kde technologické novinky nastupujú zvyčajne o rok či dva skôr ako u nás) odlákavajú od Facebooku aplikácie na ich androidoch a iPhonoch. Instagram je jednoúčelová a pomerne banálna aplikácia na zdieľanie fotiek. Ale ľudia si ju obľúbili. Služba má 150 miliónov používateľov, ktorí sa tam chodia pozrieť aspoň raz za mesiac. A takúto používateľskú základňu si vybudovala len za tri roky. Našťastie Facebook, službu sociálna sieť predvlani kúpila, takže nepredstavuje reálne ohrozenie.
Iné je to so Snapchatom. Zuckerberg tvorcom aplikácie podľa Wall Street Journalu ponúkol na konci minulého roka tri miliardy dolárov za prevzatie. Odmietli. Prostredníctvom služby si ľudia posielajú fotografie alebo videá. Recipient si ich však môže zobraziť iba jeden raz a na vymedzený čas (od jednej do desiatich sekúnd). Potom sa súbor vymaže. Znie to absurdne, ale opäť to funguje výborne a služba má, najmä v USA, obrovskú popularitu u skupiny od 13 do 25 rokov. Denne cez službu prejde 400 miliónov súborov. Na Facebook na porovnanie pribudne denne 350 miliónov fotografií, na Instagram 150 miliónov. Čo je na službe také zaujímavé? Práve vďaka tomu, že správy nie sú trvalé, je komunikácia uvoľnenejšia a jednoduchšia.
Autor tohto článku používateľom rozumie. Naposledy som pridal fotku na Facebook pred mesiacom. Vyše 200 priateľov, medzi ktorými sú aj nadriadení, vzdialená rodina či ľudia, s ktorými som sa naposledy rozprával pred štyrmi rokmi, nemusia vidieť každú malichernosť. Cez Snapchat, ktorý som začal nedávno používať, som poslal desiatky banálnych fotografií.
.šesťsekundové videá
Najlepšie tomu asi rozumejú najmladšie ročníky, ktoré vzhľadom na škandály veľmi dobre chápu súkromie na internete. Cez Snapchat môžu poslať opitú či vulgárnu fotku bez toho, aby sa báli, že tam ostane navždy a o desať rokov ich pre ňu vyhodia zo zamestnania. Po otvorení sa súbor dokonca zmaže aj zo serveru firmy, takže šanca, že by sa k nej dostal aj ten najlepší hacker, je prakticky nulová.
Vine (vlastnený spoločnosťou Twitter) je postavený na podobne kurióznom koncepte. Ide o sociálnu sieť, ktorá sa točí okolo natáčania a zdieľania videí. Videá však môžu mať maximálne šesť sekúnd, a za predpokladu, že ich nezastavíte, točia sa v slučke dookola. Spustená bola v januári 2013; v auguste firma ohlásila, že má 40 miliónov registrovaných používateľov.
Chatové aplikácie ako WhatsApp (400 miliónov používateľov, silná základňa v Európe) či WeChat (350 miliónov, z toho 300 v Číne) zase ponúkajú omnoho väčšie súkromie a sú osobnejšie. A ich funkcionalita sa čoraz väčšmi rozrastá. „Momentálne používam na komunikovanie a posielanie obrázkov výlučne WhatsApp,“ cituje Guardian dvadsiatničku Natalie Westovú. Mnohí mladí používatelia to majú dnes jasne rozdelené – Facebook je na komunikáciu s rodinou a príbuznými, chatové aplikácie na mobiloch na písanie s blízkymi priateľmi.
.plaziaca sa sieť
Ak by bola apatia obmedzená len na mladých, Facebook by mohol byť rád. Ale funguje aj u dospelých. Kedysi sme pridávali každý deň príspevky a iné príspevky starostlivo sledovali. Dnes je Facebook pre mnohých nie veľmi interaktívnym nástrojom, cez ktorý človek chatuje a odoberá správy od obľúbených médií a firiem. „Používam ho stále, ale už iba ako komunikačný nástroj. Nepozerám si, čo tam je, ani tam skoro nič nepridávam,“ povedal mi dvadsaťjednaročný ajťák. Podobne sa na to pozerá aj Jenna Worthamová z New York Times: „Len pár rokov dozadu sa môj spoločenský život točil okolo Facebooku… Ale v poslednom čase sa môj hyperaktívny komunikačný nástroj už iba pomaly plazí.“
Facebook v minulosti viackrát upravil svoje zameranie, vďaka čomu sa mu podarilo udržať si popularitu dlhšie než ktorejkoľvek internetovej sociálnej sieti pred ním. Aj v uplynulom roku sa snažil neustále inovovať – napríklad sériou aplikácií na smartfóny. Nič však netrvá večne, a tak sa ponúkajú dve možnosti. Prvá je, že Princeton má naozaj pravdu. Facebook v priebehu pár rokov prestane byť zaujímavý a padne na zadok podobne ako Myspace pred ním či slovenský Pokec. Druhý variant, ktorý sa zdá momentálne pravdepodobnejší, je, že Facebook bude v dohľadnom čase používať stále rovnaké množstvo ľudí, ale bude na ňom tráviť menej času. A čoraz viac času bude venovať službám, ktoré sa zdajú na prvý pohľad šialené, ale niečo je na nich predsa zaujímavé.
Autor je spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.