Ondřej Sekora, otec Ferda Mravca, bol nielen spisovateľ a ilustrátor, ale aj žurnalista, grafik, amatérsky entomológ a dokonca zakladateľ ragby v Čechách. Keby Sekora v päťdesiatych rokoch 20. storočia nezneužil mravenisko a jeho obyvateľov na veľmi plochú, prvoplánovú propagandu komunistického režimu, s obdivom by sme ho vnímali ako činorodého a všestranne nadaného človeka.
.inžinieri ľudských duší
Stalinistickú direktívu aj dikciu, vychádzajúcu z takzvaného inžinierstva ľudských duší, prevzal po februári 1948 aj Zväz československých spisovateľov. Detská literatúra predstavovala v agende zväzu významnú tému, pretože ju komunisti vnímali ako mocnú zbraň boja o výchovu dieťaťa. Zväz dostal stranícku úlohu – kriticky sa postaviť voči predchádzajúcej tvorbe pre deti. Za úpadkovú detskú literatúru označil napríklad knižky Karla Čapka a Karla Poláčka. Začalo sa pracovať na likvidácii takzvanej brakovej literatúry, pričom vzorom bola sovietska detská kniha.
Osud Sekoru nebol jednoduchý – počas druhej svetovej vojny sa dostal ako manžel židovky postupne do pracovných táborov Kleistein a Osterode. V povojnových rokoch sa však pomerne bez problémov presadil v Štátnom vydavateľstve detskej knihy, ktoré po zoštátnení súkromných vydavateľstiev získalo monopol na vydávanie detskej literatúry. V tom čase sa zrodil aj pôvodne apolitický Ferdo Mravec, ktorý však už onedlho vstúpil do služieb nového režimu. Svoju kariéru naštartoval tým, že sa objavil v množstve detských knižiek, ktoré otvorene propagovali komunistickú ideológiu. Aby si mohol Ferdo preobliecť komunistický kabátik, ale zároveň nestratil sympatie detí, musel byť opatrný. Takže v roku 1954 už nie je len Lienkin tajný ctiteľ, ale predvádza svoju uvedomelosť vzorného budovateľa socialistickej spoločnosti.
.totalitné mravenisko
Ak chce spisovateľ dieťaťu priblížiť ideály socializmu, niet lepšieho vzoru ako mravenisko. Tvorí ho totiž veľké množstvo obyvateľov, čo si žiada presnú organizovanosť, uniformitu, disciplínu a často aj takmer smrtiacu dávku altruizmu. Keď sa niekoľko mravcov rozhodne, že ich spoločné dielo nebaví a začnú budovať mravenisko podľa individuálneho cítenia, všetko sa náhle zrúti. Ak sa podriadia kolektívnemu plánu, stavba sa im darí, takže sa môžu držať za ruky a svorne oslavovať spevom výsledky spoločnej práce. To, že reálne mravenisko má svoju hierarchiu, entomológ Sekora nenápadne obchádza. Kráľovnú nazýva mravčia mamička, a keďže má, chúďa, dosť práce sama so sebou, mravčeky si riadia svoj život samy. Aj v budovateľskom pokračovaní Ferdových dobrodružstiev zostáva ešte zachované delenie na pestúnky, strážcov a robotníkov, rozdiely sa však nápadne stierajú, lebo cieľ všeobecného snaženia je spoločný. Zápornou postavou je Nočná mora, fiflena, vyobliekaná, napudrovaná, samé čipky a volániky. Žije si egocentricky sama pre seba, podobne ako Lienka v predchádzajúcich príbehoch. Individualizmus je fuj, je to niečo, čo si zaslúži len pohŕdanie.
Svet sa pre Ferda náhle mení k lepšiemu, keď stretne mravčiu mamičku, ktorá sa cíti opustená. Spoločne si postavia prvú skrýšu a škodoradostne sa pozerajú, ako vonku márne bojujú s dažďom individualisti, ktorí odolali kolektívnym snahám. Svorne vychovajú prvé kukly a založia mocné mravenisko, ktoré je schopné pomáhať ďalším mravcom v boji so zlým nepriateľom. Toto všetko zvládnu v ihravej budovateľskej atmosfére a ich nadšenie je také nákazlivé, že si k nim prichádzajú odpracovať zopár brigádnických hodín aj roháč, dážďovka a ďalší egoisti. Ferdo už nie je oným tvorivým vynálezcom, ale stáva sa z neho údernícky robot. Navyše dokáže presvedčiť aj ostatných mravcov, že práve toto je ich jediným zmyslom života, takže, len čo vylezú z kukly, oprášia si tykadielka a už sa zapájajú do kolektívneho diania. Prácu prerušia iba vtedy, keď ich kápo vyzve, aby si išli zacvičiť a zvýšili tým výkonnosť. Takže statočné mravčeky už nemakajú preto, aby si potom mohli aj zaslúžene užívať, jediným cieľom je budovanie silného spoločenstva, ktoré sa dokáže ubrániť potenciálnemu nepriateľovi.
.ferdo a opozícia
Aj budovateľský príbeh potrebuje nepriateľov. Pre Ferda sú to mravce-otrokári, ktorých Sekora opisuje ako navoňaných, veľkopansky vymódených a nepriateľsky sa tváriacich individualistov. Vykorisťovaný proletariát je zaprášený, otrhaný, s tvárami utrápených neviniatok. Aby nikto nezostal na pochybách, Sekora servíruje nemorálny charakter zvrhlých otrokárov, ktorí tak, ako všetci podobní na svete, vedia len lúpiť, kradnúť a parazitovať na iných. Knižkami o uvedomelom Ferdovi Sekora nekončí. Horlivo písal aj iné ideologicky podfarbené príbehy pre deti, napríklad O traktore, ktorý sa splašil. Čitatelia sa dočkali aj pokračovania Ferdových dobrodružstiev. V knižke Ferdo Mravec ničí škodcov prírody bojuje s imperialistickým chrobákom pásavkou (mandelinkou) zemiakovou a ďalšími diverzantmi kolektivizovaného poľnohospodárstva. Do kampane sa Sekora zapojil aj brožúrkou, ktorá vyšla len v češtine. Názov hovorí za všetko: Ozlém brouku bramborouku, s podtitulom O mandelince americké, která chce loupit z našich talířů.
Autor je zoológ
.inžinieri ľudských duší
Stalinistickú direktívu aj dikciu, vychádzajúcu z takzvaného inžinierstva ľudských duší, prevzal po februári 1948 aj Zväz československých spisovateľov. Detská literatúra predstavovala v agende zväzu významnú tému, pretože ju komunisti vnímali ako mocnú zbraň boja o výchovu dieťaťa. Zväz dostal stranícku úlohu – kriticky sa postaviť voči predchádzajúcej tvorbe pre deti. Za úpadkovú detskú literatúru označil napríklad knižky Karla Čapka a Karla Poláčka. Začalo sa pracovať na likvidácii takzvanej brakovej literatúry, pričom vzorom bola sovietska detská kniha.
Osud Sekoru nebol jednoduchý – počas druhej svetovej vojny sa dostal ako manžel židovky postupne do pracovných táborov Kleistein a Osterode. V povojnových rokoch sa však pomerne bez problémov presadil v Štátnom vydavateľstve detskej knihy, ktoré po zoštátnení súkromných vydavateľstiev získalo monopol na vydávanie detskej literatúry. V tom čase sa zrodil aj pôvodne apolitický Ferdo Mravec, ktorý však už onedlho vstúpil do služieb nového režimu. Svoju kariéru naštartoval tým, že sa objavil v množstve detských knižiek, ktoré otvorene propagovali komunistickú ideológiu. Aby si mohol Ferdo preobliecť komunistický kabátik, ale zároveň nestratil sympatie detí, musel byť opatrný. Takže v roku 1954 už nie je len Lienkin tajný ctiteľ, ale predvádza svoju uvedomelosť vzorného budovateľa socialistickej spoločnosti.
.totalitné mravenisko
Ak chce spisovateľ dieťaťu priblížiť ideály socializmu, niet lepšieho vzoru ako mravenisko. Tvorí ho totiž veľké množstvo obyvateľov, čo si žiada presnú organizovanosť, uniformitu, disciplínu a často aj takmer smrtiacu dávku altruizmu. Keď sa niekoľko mravcov rozhodne, že ich spoločné dielo nebaví a začnú budovať mravenisko podľa individuálneho cítenia, všetko sa náhle zrúti. Ak sa podriadia kolektívnemu plánu, stavba sa im darí, takže sa môžu držať za ruky a svorne oslavovať spevom výsledky spoločnej práce. To, že reálne mravenisko má svoju hierarchiu, entomológ Sekora nenápadne obchádza. Kráľovnú nazýva mravčia mamička, a keďže má, chúďa, dosť práce sama so sebou, mravčeky si riadia svoj život samy. Aj v budovateľskom pokračovaní Ferdových dobrodružstiev zostáva ešte zachované delenie na pestúnky, strážcov a robotníkov, rozdiely sa však nápadne stierajú, lebo cieľ všeobecného snaženia je spoločný. Zápornou postavou je Nočná mora, fiflena, vyobliekaná, napudrovaná, samé čipky a volániky. Žije si egocentricky sama pre seba, podobne ako Lienka v predchádzajúcich príbehoch. Individualizmus je fuj, je to niečo, čo si zaslúži len pohŕdanie.
Svet sa pre Ferda náhle mení k lepšiemu, keď stretne mravčiu mamičku, ktorá sa cíti opustená. Spoločne si postavia prvú skrýšu a škodoradostne sa pozerajú, ako vonku márne bojujú s dažďom individualisti, ktorí odolali kolektívnym snahám. Svorne vychovajú prvé kukly a založia mocné mravenisko, ktoré je schopné pomáhať ďalším mravcom v boji so zlým nepriateľom. Toto všetko zvládnu v ihravej budovateľskej atmosfére a ich nadšenie je také nákazlivé, že si k nim prichádzajú odpracovať zopár brigádnických hodín aj roháč, dážďovka a ďalší egoisti. Ferdo už nie je oným tvorivým vynálezcom, ale stáva sa z neho údernícky robot. Navyše dokáže presvedčiť aj ostatných mravcov, že práve toto je ich jediným zmyslom života, takže, len čo vylezú z kukly, oprášia si tykadielka a už sa zapájajú do kolektívneho diania. Prácu prerušia iba vtedy, keď ich kápo vyzve, aby si išli zacvičiť a zvýšili tým výkonnosť. Takže statočné mravčeky už nemakajú preto, aby si potom mohli aj zaslúžene užívať, jediným cieľom je budovanie silného spoločenstva, ktoré sa dokáže ubrániť potenciálnemu nepriateľovi.
.ferdo a opozícia
Aj budovateľský príbeh potrebuje nepriateľov. Pre Ferda sú to mravce-otrokári, ktorých Sekora opisuje ako navoňaných, veľkopansky vymódených a nepriateľsky sa tváriacich individualistov. Vykorisťovaný proletariát je zaprášený, otrhaný, s tvárami utrápených neviniatok. Aby nikto nezostal na pochybách, Sekora servíruje nemorálny charakter zvrhlých otrokárov, ktorí tak, ako všetci podobní na svete, vedia len lúpiť, kradnúť a parazitovať na iných. Knižkami o uvedomelom Ferdovi Sekora nekončí. Horlivo písal aj iné ideologicky podfarbené príbehy pre deti, napríklad O traktore, ktorý sa splašil. Čitatelia sa dočkali aj pokračovania Ferdových dobrodružstiev. V knižke Ferdo Mravec ničí škodcov prírody bojuje s imperialistickým chrobákom pásavkou (mandelinkou) zemiakovou a ďalšími diverzantmi kolektivizovaného poľnohospodárstva. Do kampane sa Sekora zapojil aj brožúrkou, ktorá vyšla len v češtine. Názov hovorí za všetko: Ozlém brouku bramborouku, s podtitulom O mandelince americké, která chce loupit z našich talířů.
Autor je zoológ
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.