Na druhej strane, funguje až univerzálne, ide teda o metódu, ktorá vyvolá reakciu vždy. Preto po nej siahajú tvorcovia, ktorých ambíciou je zaujať, aj keď vlastne nemajú čo povedať. Alebo majú, len to, čo vravia, nie je samo osebe, bez pornografie, dostatočne silné. Vtedy sa pornografia stáva akoby súčasťou čohosi vyššieho, ambicióznejšieho, napíšme pokojne umenia, a preto sa môže zdať, že o pornografiu už vlastne nejde.
V rámci literatúry to funguje už dlho, podobne vo výtvarnom umení, vzdoruje akurát kinematografia. Niežeby sa porno nenakrúcalo, naopak, nakrúca sa a hojne, akurát vo svojom vlastnom žánri. Prieniky do mainstreamu, tobôž do umenia sú však nanajvýš diskutabilné.
Keď v roku 1997 vznikol film Zazel: The Scent of Love, predchádzala ho zvesť, že autorom sa to konečne podarilo. Výsledok? Sliznice, ozvláštnené farebnými filtrami, kostýmami a maskami. Umenia ani štipky, iba gýč a porno k tomu. Tvorcovia Zazel neboli prvými, akurát to skúšali z druhej strany. Ich autorským domovom bolo porno, umenie mala byť pridaná hodnota.
Žiaľ, podstatne častejšie siahajú po porne akože umelci, ktorým je tradičný jazyk kinematografie málo. Nestačí im naznačovať, potrebujú ukázať, aby bolo divákom jasné, že existenciálna kríza hrdinu je natoľko zásadná, že od nej neodvráti pozornosť ani felatio. Nie jeho náznak, konvenčne nasnímaný tak, aby hlava zakrývala, čo sa vlastne deje, ale pohľad z boku, v ktorom všetko vidno. Smutné je, že tieto umelecké filmy zostávajú v diváckej pamäti iba kvôli tomu, čo v nich malo byť nie cieľom, ale prostriedkom.
Korida lásky, The Brown Bunny, Romanca X a najnovšie Nymfomanka. Filmy, ktoré videlo podstatne viac ľudí, ako by sa očakávalo, iba preto, že porno v nich predstiera, že nie je porno. Smutné, ale typické.
V rámci literatúry to funguje už dlho, podobne vo výtvarnom umení, vzdoruje akurát kinematografia. Niežeby sa porno nenakrúcalo, naopak, nakrúca sa a hojne, akurát vo svojom vlastnom žánri. Prieniky do mainstreamu, tobôž do umenia sú však nanajvýš diskutabilné.
Keď v roku 1997 vznikol film Zazel: The Scent of Love, predchádzala ho zvesť, že autorom sa to konečne podarilo. Výsledok? Sliznice, ozvláštnené farebnými filtrami, kostýmami a maskami. Umenia ani štipky, iba gýč a porno k tomu. Tvorcovia Zazel neboli prvými, akurát to skúšali z druhej strany. Ich autorským domovom bolo porno, umenie mala byť pridaná hodnota.
Žiaľ, podstatne častejšie siahajú po porne akože umelci, ktorým je tradičný jazyk kinematografie málo. Nestačí im naznačovať, potrebujú ukázať, aby bolo divákom jasné, že existenciálna kríza hrdinu je natoľko zásadná, že od nej neodvráti pozornosť ani felatio. Nie jeho náznak, konvenčne nasnímaný tak, aby hlava zakrývala, čo sa vlastne deje, ale pohľad z boku, v ktorom všetko vidno. Smutné je, že tieto umelecké filmy zostávajú v diváckej pamäti iba kvôli tomu, čo v nich malo byť nie cieľom, ale prostriedkom.
Korida lásky, The Brown Bunny, Romanca X a najnovšie Nymfomanka. Filmy, ktoré videlo podstatne viac ľudí, ako by sa očakávalo, iba preto, že porno v nich predstiera, že nie je porno. Smutné, ale typické.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.