Tá izba, tá vôňa v nej, evokovala čosi tiché a večné,vyžarovala akýsi tuhý, nemenný pokoj. Závan kadidla a ešte niečoho špecificky slaného a kvetinového, čo rozmarín do ovzdušia vypúšťal, v malom chlapcovi vyvolávalo pocit dačoho nadpozemského a trvácneho. Zrejme nebol s týmto dojmom na svete sám, pretože rozmarín podľa všetkých dostupných prameňov tieto pocity vyvolával aj u iných ľudí a to dosť intenzívne a často.
.morská rosa Afrodity vs. Máriina ruža
Krásna štíhla drevnatá bylinka, ktorá k nám pricestovala od Stredozemného mora, kde sa jej v slanom vzduchu darí najviac, fascinovala už starovekých Grékov. Podľa nich bola rozmarínom omotaná bohyňa krásy a lásky Afrodita, keď sa zrodila z morských vĺn a vystúpila na pozemský breh. Aj preto sa tá bylinka volá rozmarín. Znamená to totiž morská rosa. A keďže sa spájala s božstvom a nádherne voňala, šupli ju hneď ako základ zápalných obetí a okiadzali sa ňou jedna radosť. Vôňa rozmarínového dymu bola omamná a božsky záhrobná.
Neskôr si však jeho názov začali kresťania vykladať trošku inak. Vraj si raz Panna Mária vyšla na lúku poodychovať a svoj blankytný plášť si len tak prehodila cez rozmarínový kríček plný bielych kvetov. Kríček sa chcel Márii zavďačiť a naznačiť jej, že jej fandí, a tak svoje kvietky zafarbil rovnako blankytne, aby sa podobali na plášť. Odvtedy sa krík volal rose-marie, čiže skomolene Máriina ruža. A keď v kostole zacítite kadidlo, akoby ste privoniavali k nebeskému plášťu Panny Márie.
.svedok veľkých udalostí
Ani pohania, a teda naši divokí prapredkovia sa nenechali zahanbiť. Zistili, že rozmarín vraj vynikajúco pomáha pri tom, keď potrebujete oživiť pamäť. A preto sa v prípadoch ťažkých zábudlivcov podával preventívne. Tieto kúry napokon presiakli do zvykov a do folklóru. Takže pri veľkých udalostiach v ľudskom živote, ktoré sa mali človeku takrečeno vryť do pamäti, figuroval vždy aj rozmarín. Jeho vetvičky sa hádzali blízkym ľuďom do hrobu na znak, že na nich nezabudneme, na svadbách sa rozmarínový venček pripínal ženíchovi na klopu, aby pamätal, že už oddnes má ženu a neprizabudol sa s druhou. Zjednodušene povedané, všade tam, kam k človeku zavítala láska či smrť, dva veľké emocionálne hýbatele v ľudskom živote, ako tichý svedok bol vždy obďaleč tento voňavý kríček. Nezabudol na to ani William Shakespeare a rozmarín umiestňuje priamo do Hamleta, keď ho podáva dánskemu princovi psychicky podlomená Ofélia.
.proti bosorkám aj celutitíde
Kto verí na povery, rozmarín je jeho bylinka. Pomáha pri nočnom mátaní a morách, stačí si ho vraj dať pod vankúš. Koho pravidelne navštevujú bosorky a nemá kvôli nim pokoja, treba rozmarín vysadiť pred dvere alebo do predzáhradky. V každom prípade, popri týchto sakrálnych a zábavných povinnostiach sa rozmarín rýchlo etabloval aj ako liečivá bylinka, a tým pádom aj ako kulinársky výdobytok.
Už Gréci ho začali pridávať do vína, Rimania zas do prvých omáčok, čo Talianom ostalo dodnes. Taliani ho ďalej priniesli Provensálcom a tí z tejto bylinky urobili jednu zo svojich najdôležitejších ingrediencií. V stredoveku sa z neho robili tinktúry ako na bežiacom páse, jednu z nich si vyrábal aj sám Don Quijote de la Mancha v slávnom Cervantesovom románe. Boh vie, či by bez rozmarínu vôbec vznikol nejaký zložitejší parfumérsky priemysel. Vraj má výrazné antiseptické účinky a pomáha pri nízkom tlaku či celulitíde. Ale pozor. Vo väčších dávkach môže byť jedovatý, ako napokon každá výrazná bylinka. Nemali by ju preto konzumovať tehotné ženy.
Autor je scenárista.
Rozmarín v kuchyni/
Najlepší je, prirodzene, čerstvý, keď si ho odtrhnete zo záhrady či z balkóna. K mäsu pokojne pridávajte celú vetvičku aj s drevnatou časťou, nemusíte sa s ním babrať. Kto však chce intenzívnejšiu chuť, nech lístky z konárika oberie, naseká nadrobno a votrie do mäsa. Rozmarín sa najlepšie snúbi a vynikne pri aromatických mäsách, ako sú jahňacina či vyzreté hovädzie. Ale vynikajúcu službu urobí aj pri prasiatku. Pri jemnejších mäsách to však s množstvom netreba preháňať. Rozmarín je intenzívny a môže ostatné chute a vône ľahko prehlušiť. Do jedál pridávame aj rozmarín sušený, no pri ňom treba dávať ešte väčší pozor na množstvo, lebo v takej podobe je ešte výraznejší. Keďže rozmarín vynikajúco vonia aj po pripálení či priamo spálení, je ideálnou bylinkou pri grilovaní alebo údení. Stačí zopár vetvičiek pridať k pilinám a údenina dostane okamžite zaujímavý stredomorský šmrnc. A ani cukrárky by nemali váhať. Zopár lístkov pridaných do smotany či mlieka urobí z dezertu ešte zaujímavejšiu a delikátnejšiu pochutinu.
.morská rosa Afrodity vs. Máriina ruža
Krásna štíhla drevnatá bylinka, ktorá k nám pricestovala od Stredozemného mora, kde sa jej v slanom vzduchu darí najviac, fascinovala už starovekých Grékov. Podľa nich bola rozmarínom omotaná bohyňa krásy a lásky Afrodita, keď sa zrodila z morských vĺn a vystúpila na pozemský breh. Aj preto sa tá bylinka volá rozmarín. Znamená to totiž morská rosa. A keďže sa spájala s božstvom a nádherne voňala, šupli ju hneď ako základ zápalných obetí a okiadzali sa ňou jedna radosť. Vôňa rozmarínového dymu bola omamná a božsky záhrobná.
Neskôr si však jeho názov začali kresťania vykladať trošku inak. Vraj si raz Panna Mária vyšla na lúku poodychovať a svoj blankytný plášť si len tak prehodila cez rozmarínový kríček plný bielych kvetov. Kríček sa chcel Márii zavďačiť a naznačiť jej, že jej fandí, a tak svoje kvietky zafarbil rovnako blankytne, aby sa podobali na plášť. Odvtedy sa krík volal rose-marie, čiže skomolene Máriina ruža. A keď v kostole zacítite kadidlo, akoby ste privoniavali k nebeskému plášťu Panny Márie.
.svedok veľkých udalostí
Ani pohania, a teda naši divokí prapredkovia sa nenechali zahanbiť. Zistili, že rozmarín vraj vynikajúco pomáha pri tom, keď potrebujete oživiť pamäť. A preto sa v prípadoch ťažkých zábudlivcov podával preventívne. Tieto kúry napokon presiakli do zvykov a do folklóru. Takže pri veľkých udalostiach v ľudskom živote, ktoré sa mali človeku takrečeno vryť do pamäti, figuroval vždy aj rozmarín. Jeho vetvičky sa hádzali blízkym ľuďom do hrobu na znak, že na nich nezabudneme, na svadbách sa rozmarínový venček pripínal ženíchovi na klopu, aby pamätal, že už oddnes má ženu a neprizabudol sa s druhou. Zjednodušene povedané, všade tam, kam k človeku zavítala láska či smrť, dva veľké emocionálne hýbatele v ľudskom živote, ako tichý svedok bol vždy obďaleč tento voňavý kríček. Nezabudol na to ani William Shakespeare a rozmarín umiestňuje priamo do Hamleta, keď ho podáva dánskemu princovi psychicky podlomená Ofélia.
.proti bosorkám aj celutitíde
Kto verí na povery, rozmarín je jeho bylinka. Pomáha pri nočnom mátaní a morách, stačí si ho vraj dať pod vankúš. Koho pravidelne navštevujú bosorky a nemá kvôli nim pokoja, treba rozmarín vysadiť pred dvere alebo do predzáhradky. V každom prípade, popri týchto sakrálnych a zábavných povinnostiach sa rozmarín rýchlo etabloval aj ako liečivá bylinka, a tým pádom aj ako kulinársky výdobytok.
Už Gréci ho začali pridávať do vína, Rimania zas do prvých omáčok, čo Talianom ostalo dodnes. Taliani ho ďalej priniesli Provensálcom a tí z tejto bylinky urobili jednu zo svojich najdôležitejších ingrediencií. V stredoveku sa z neho robili tinktúry ako na bežiacom páse, jednu z nich si vyrábal aj sám Don Quijote de la Mancha v slávnom Cervantesovom románe. Boh vie, či by bez rozmarínu vôbec vznikol nejaký zložitejší parfumérsky priemysel. Vraj má výrazné antiseptické účinky a pomáha pri nízkom tlaku či celulitíde. Ale pozor. Vo väčších dávkach môže byť jedovatý, ako napokon každá výrazná bylinka. Nemali by ju preto konzumovať tehotné ženy.
Autor je scenárista.
Rozmarín v kuchyni/
Najlepší je, prirodzene, čerstvý, keď si ho odtrhnete zo záhrady či z balkóna. K mäsu pokojne pridávajte celú vetvičku aj s drevnatou časťou, nemusíte sa s ním babrať. Kto však chce intenzívnejšiu chuť, nech lístky z konárika oberie, naseká nadrobno a votrie do mäsa. Rozmarín sa najlepšie snúbi a vynikne pri aromatických mäsách, ako sú jahňacina či vyzreté hovädzie. Ale vynikajúcu službu urobí aj pri prasiatku. Pri jemnejších mäsách to však s množstvom netreba preháňať. Rozmarín je intenzívny a môže ostatné chute a vône ľahko prehlušiť. Do jedál pridávame aj rozmarín sušený, no pri ňom treba dávať ešte väčší pozor na množstvo, lebo v takej podobe je ešte výraznejší. Keďže rozmarín vynikajúco vonia aj po pripálení či priamo spálení, je ideálnou bylinkou pri grilovaní alebo údení. Stačí zopár vetvičiek pridať k pilinám a údenina dostane okamžite zaujímavý stredomorský šmrnc. A ani cukrárky by nemali váhať. Zopár lístkov pridaných do smotany či mlieka urobí z dezertu ešte zaujímavejšiu a delikátnejšiu pochutinu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.