.keď sa stal Robert Kaliňák po voľbách 2012 druhýkrát ministrom vnútra, väčšina policajtov to uvítala. Počas prvej Ficovej vlády si ich totiž vedel získať svojím žoviálnym vystupovaním. Na rozdiel od Vladimíra Palka či Daniela Lipšica navyše pôsobil ako človek, ktorý s nimi vyrastal na jednej ulici. Kaliňák vie komunikovať s odbormi, priazeň podriadených si kupoval aj štedrými odmenami. „Policajti mali pocit, že za Kaliňáka je lepšie,” hovorí kriminalista, ktorý nechce zverejniť svoje meno.
Dnes to už podľa neho celkom neplatí – najmä pokiaľ ide o peniaze. „Na konci minulého roka sme síce dostali odmeny, ktoré však boli nižšie ako predtým. V mojom prípade klesli z 500 na 380 eur,” vysvetľuje náš zdroj, ktorý má za sebou 15 rokov praxe v rezorte vnútra. V rokoch 2006 – 2010 navyše policajti dostávali odmeny aj v priebehu roka. V porovnaní s minulosťou sa nezvyšuje ani ich osobné ohodnotenie, za posledné dva roky neboli valorizované ani platy či dôchodky.
Policajti nie sú nadšení ani posunutím hranice odchodu do dôchodku: momentálne totiž musia odslúžiť minimálne 25 rokov, aby dostali takzvaný výsluhový dôchodok. Predtým im na to stačilo 15 rokov, v kuloároch sa navyše diskutuje aj o znížení odstupného. Napriek tomu nedošlo k dramatickému odlevu policajtov do civilu. „Za ministra Lipšica odišlo asi tritisíc policajtov. Momentálne je situácia stabilizovaná,” myslí si predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Jaroslav Baška (Smer).
.subjektívne hodnotenie
Jedným z dôvodov môže byť aj zmena systému hodnotenia, ktorý vzbudzoval rozporuplné reakcie. „My sme ho nastavili tak, aby sa v najvyššej možnej miere eliminoval subjektívny pohľad nadriadeného,” hovorí bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, ktorý systém zaviedol. Podľa neho tak mohli kariérne stúpať len policajti, ktorí dosiahli v boji s kriminalitou „pozitívne hodnotenie podľa objektívnych kritérií”. Spišiakov model hodnotenia, ktorý mal zabrániť aj výmene funkcionárov po každej zmene vlády, však prerušili predčasné voľby.
Pokým predtým bol za konkrétnu činnosť stanovený presný počet bodov, dnes majú nadriadení pri hodnotení voľnejšie ruky. „Nadriadený si určuje periodicitu a formu hodnotenia policajta s využitím vlastného subsystému vyhodnocovania,” píše sa v metodike ministerstva vnútra, ktorú má .týždeň k dispozícii. To znamená, že rámcovo sú zadefinované len oblasti, ktoré má nariadený hodnotiť – vrátane samostatnosti, tvorivosti či aktivity. Je len na policajnom šéfovi, koľko bodov potom pridelí podriadenému za jeho prístup k plneniu služobných povinností.
V praxi tak teoreticky hrozí zvýhodňovanie tých, čo majú s nadriadenými dobré vzťahy. Policajti sú však napriek tomu spokojní. „Teraz je to objektívnejšie. Kritériá hodnotenia totiž zohľadňujú aj problémy a typ kriminality v danom regióne,” myslí si spomínaný kriminalista. To znamená, že napríklad policajt, ktorý slúžil v pokojnej bratislavskej štvrti, nemohol dosiahnuť povedzme pri objasňovaní lúpeží také dobré výsledky, ako jeho kolega z Luníka IX. Za pozitívum považuje aj fakt, že dnes sa na rozdiel od minulosti hodnotia aj policajní funkcionári.
„Problém je, naopak, v tom, že teraz je oveľa viac byrokracie. Stále robíme nejaké tabuľky, všetko musíme zdôvodniť písomne. Často dochádza aj k duplicite.” Mimochodom, spomínaná metodika, na základe ktorej majú nadriadení hodnotiť podriadených, pôsobí ako dizertačná práca psychológa z policajnej akadémie. Policajných šéfov totiž nabáda, aby boli pri pohovoroch empatickí, snažili sa vytvoriť neformálnu atmosféru a podobne. Dôraz sa kladie aj na „vhodné zariadenie miestnosti – vytvorenie rovnocenných podmienok pre nadriadeného aj policajta”.
.sporná reforma
Samotný Kaliňák sa však viac ako polícii venuje iným oblastiam – napríklad reforme verejnej správy. „Toto je určite krok dobrým smerom. Nie polícia, ale štátna správa by mala byť prioritou ministra vnútra,” myslí si Spišiak. Kaliňák už avizoval, že za štyri roky chce ušetriť 700 miliónov eur. Podľa člena branno-bezpečnostného výboru parlamentu Daniela Lipšica (NOVA) je však reforma nastavená málo razantne. „700 miliónov za štyri roky je veľmi mierna úspora. Keď som bol ministrom, pripravil som návrh, ktorý počítal s tým, že túto sumu ušetríme za rok.”
Z Lipšicovho návrhu, ktorý už nestihol zrealizovať z dôvodu predčasných volieb, vychádza aj Kaliňákov projekt reformy štátnej správy s názvom ESO – efektívna, spoľahlivá, otvorená. V praxi však zatiaľ podľa Lipšica žiadnu prevratnú zmenu necítiť. „Zdá sa, že sa vymenili len tabuľky. Zamestnanci špecializovanej štátnej správy prešli pod ministerstvo vnútra, pričom počet úradníkov zostal rovnaký.” ESO vraj momentálne vyzerá ako potemkinovská dedina. „Vymyslel sa sexi názov, aby to rezonovalo, reálne sa však doteraz nič nezmenilo,” myslí si Lipšic.
Predseda kontrolného výboru parlamentu Baška však tvrdí, že doteraz sa ušetrilo už 130 miliónov eur: „Je pravda, že zatiaľ je to hlavne presun ľudí, reforma je však naplánovaná do roku 2016. Toto je len prvý krok, neskôr bude nasledovať aj redukcia počtu zamestnancov. Okrem toho sa zriadi jednotný informačný systém, čo bude tiež významná úspora.” Baška pripomína, že rezort vnútra pripravuje aj viacero nových zákonov – napríklad o verejnom obstarávaní. „Doterajšia právna úprava brzdila efektívne využívanie eurofondov,” myslí si poslanec Smeru.
Podľa Bašku sa totiž do verejných súťaží hlásili aj špekulanti, ktorí podliezali zle nastavené pravidlá. „Teraz sa to vyčistí, podmienky tendrov budú oveľa prísnejšie.” Nebudú však potom dostávať napríklad zákazky na výstavbu diaľnic len veľkí hráči ako Váhostav Juraja Širokého, ktorý má blízko k strane Smer? „Sú tu aj firmy ako Skanska, Strabag či Zipp,” upozorňuje Baška. Podľa neho pripravilo ministerstvo vnútra aj dôležitý zákon o ochrane oznamovateľov korupcie. Keď bol však Kaliňák prvýkrát šéfom rezortu, jedného z nich – Jozefa Žaťka – označil za klamára. Dôvodom bol fakt, že poukázal na rozsiahle kšefty s benzínom.
.s mafiou potichu
Na rozdiel od minulosti je málo viditeľný aj boj s organizovaným zločinom. Keď bol ministrom vnútra Lipšic a policajným prezidentom Spišiak, polícia rozložila viaceré významné skupiny podsvetia – od takáčovcov cez jakšíkovcov až po piťovcov. Za Kaliňáka bol v podstate usvedčený len jeden vplyvný mafián – Ivo Ružič. „Je evidentné, že poľavuje boj so zločinom. Nie je to jednoducho priorita tohto vedenia rezortu,” myslí si Lipšic. Podľa neho je nepochopiteľné, že polícia sa nesnaží zvrátiť ani rozhodnutia súdov, keď prepustia na slobodu nejakého mafiána.
„Aj za mojej éry sa dostal von napríklad hlavný aktér kauzy Yegorov. My sme však mali pripravené záložné riešenie, na základe ktorého sa dostal znovu do väzby,” pripomína Lipšic. Vedenie ministerstva sa dokonca k takýmto prípadom ani nevyjadruje, ako to urobil Lipšic napríklad v kauze Mello. „Bolo by to solidárne gesto smerom k vyšetrovateľom, ktorí pracujú na takýchto závažných prípadoch. Ak vedenie rezortu mlčí, tak aj súdy si budú dovoľovať viac.” Kaliňák dokonca nevyužil ani možnosť pochváliť sa zadržaním spomínaného mafiána Ružiča.
Poslanec Smeru Baška však ministrov prístup obhajuje. „Politici by nemali zasahovať a vyjadrovať sa k veciam, ktoré spadajú výlučne pod políciu. Dôležité je robiť všetko preto, aby nemohli byť mafiáni na základe nejakej procedurálnej chyby, ktorú urobí vyšetrovateľ, prepustení z väzby.” Podľa neho možno trvá rozkladanie zločineckých skupín dlhšie ako v minulosti, v konečnom dôsledku však môže byť efektívnejšie.
„Môžeme ísť s bubnom na zajace, no potom ich súdy jedného za druhým oslobodzujú. Som presvedčený, že výsledky sa časom dostavia.”
Pomerne často, naopak, ministerstvo medializuje policajné záťahy proti daňovým podvodom. „Toto je krok dobrým smerom,” oceňuje aj Lipšic. Slovensko má totiž po Grécku druhý najvyšší únik na DPH v únii. Polícia za dva roky odhalila aj niekoľko zločineckých skupín – doteraz však nechytila nikoho významného typu Mikuláša Varehu, ktorý obral štát o 60 miliónov eur. „Keď narazia na niekoho vplyvného alebo politicky blízkeho, tak od toho dajú ruky preč. Mám z polície signály, že nemôžu ísť proti všetkým,” tvrdí Lipšic. „Ja nerozlišujem malé a veľké kšefty, pešiakov a biele goliere,” oponuje Baška.
.gorila a Fico
Najväčšie pochybnosti však vzbudzuje spôsob, akým polícia preverovala veľké politické kauzy ako Gorila či emisie. V prvom prípade síce začala niekoľko trestných stíhaní, tie však nikam neviedli. Za dva roky nikoho neobvinila, správou o priebehu vyšetrovania sa už zrejme nebude zaoberať ani parlament. Naposledy o nej hovoril minister Kaliňák vlani v decembri: o ďalšie informácie ho už poslanci Smeru, ktorí majú v pléne väčšinu, nepožiadali. Lipšica však takýto vývoj neprekvapil: „Ťažko očakávať, že sa to niekam pohne, keď je šéfom polície Tibor Gašpar.”
V čase, keď bol tento človek riaditeľom Úradu boja proti korupcii, bola totiž kauza Gorila odložená bez toho, aby bolo začaté aspoň trestné stíhanie vo veci. Situácia sa zmenila až za vlády Ivety Radičovej: polícia viedla niekoľko trestných konaní, pričom požiadala vtedajšieho riaditeľa tajnej služby Karola Mitríka, aby zbavil mlčanlivosti príslušníkov SIS, ktorí pracovali na prípade Gorila. Vyšetrovatelia žiadali aj zvukové záznamy odposluchov z konšpiračného bytu Penty. Po voľbách 2012, ktoré vyhral Smer, sa však všetko opäť vrátilo do starých koľají.
Najskôr sa rozpadol pôvodný tím, z ktorého odišli viacerí vyšetrovatelia. Jeho gestor Rudolf Cadra, vďaka ktorému začala polícia stíhať vplyvných mafiánov, bol prevelený na útvar, ktorý má na starosti divácke násilie na štadiónoch. „Aj podľa mnohých prokurátorov to bol pritom jeden z najlepších vyšetrovateľov na organizovaný zločin,” tvrdí Lipšic. Cadra napokon z polície odišiel. Nový tím vyšetrovateľov Gorily síce vypočul desiatky svedkov, na premiéra Fica však akosi zabudol.
Policajti dlhodobo ignorovali aj jeho bývalého blízkeho spolupracovníka Františka Határa, ktorý pred dvoma mesiacmi zomrel. Obaja sa mali pritom podľa spisu Gorila stretnúť so spolumajiteľom Penty Jaroslavom Haščákom v spomínanom byte na Vazovovej ulici. „Gorila nie je kauza Roberta Fica, ale druhej Dzurindovej vlády,” tvrdí poslanec Smeru Baška. Podľa neho je problém aj v tom, že ide o staršiu kauzu, takže aj prípadná korupcia pri rozdeľovaní štátnych zákaziek sa preveruje ťažšie.
.emisie a Brhel
Fiaskom sa skončilo aj vyšetrovanie predaja emisií garážovej firme Interblue Group počas prvej Ficovej vlády, kde mal štát prísť o 66 miliónov eur. Polícia preverovala kauzu, pre ktorú boli odvolaní dvaja ministri životného prostredia za SNS, od roku 2009. Vlani v októbri však vyšetrovanie zastavila, hoci disponovala aj svedectvami z Maďarska. „Z tých výpovedí vyplýva, že slovenskí politici vedeli, za koľko predávali emisie Maďari. To znamená, že išli vedome pod cenu,” pripomína Lipšic.
Pokým Slovensko vtedy predalo emisie po päť eur za tonu, okolité krajiny dostali aj dvakrát viac. Pod tlakom opozície, ktorá chcela o pozadí kšeftu hovoriť aj na mimoriadnej schôdzi parlamentu, bol napokon zverejnený aspoň zoznam firiem a osôb, ktoré z toho mali profitovať. Okrem ľudí blízkych SNS mala na predaji emisií zarobiť aj schránková firma, za ktorou údajne stojí mecenáš Smeru Jozef Brhel. To znamená človek, ktorý má nadštandardné vzťahy s Robertom Kaliňákom.
Samotný minister má za dva roky na krku len jeden väčší škandál – Horné Plachtince. V skratke išlo o to, že reklamné služby za 130 miliónov eur mala pre štátne inštitúcie – vrátane rezortu vnútra – vyberať agentúra so sídlom v spomínanej obci. Táto firma navyše vznikla len dva týždne pred vypísaním tendra. „Je evidentné, že bola založená účelovo, aby mohla realizovať obrovské zákazky. Bolo to nevysvetliteľné,” myslí si Lipšic. „Bolo to dobre mienené, ale zle pochopené. Existuje množstvo podobných obstarávacích agentúr, a to aj v zahraničí,” oponuje Baška.
Kaliňák presvedčivo nevysvetlil ani okolnosti, za akých spolupracoval s políciou Jozef Drag, ktorý sa zaplietol do viacerých mafiánskych káuz. Podľa Lipšica aj Spišiaka je v poriadku, že polícia ho nasadila do zločineckého prostredia ako svojho agenta. „Niekedy musíte využiť aj človeka, ktorý nie je bezúhonný. Polícia ho však nemala celkom pod kontrolou,” tvrdí Lipšic. „Ak vznikol nejaký roblém, tak bol zrejme zapríčinený pri riadení a vyhodnocovaní jeho práce,” myslí si Spišiak.
.extrémisti
Rozpaky vyvoláva aj boj proti extrémizmu, ktorý Kaliňák vždy označoval za jednu zo svojich priorít. V októbri 2011 sa dokonca .týždňu pochválil, že keď bol prvýkrát ministrom vnútra, „vyzliekli sme Kotlebu z uniformy”. Pamätný je aj zásah polície proti jeho prívržencom v Šarišských Michaľanoch z augusta 2009, ktorý je však dodnes vnímaný kontroverzne. „Urobili z nich martýrov, ktorí boli vo všetkých správach, pričom ľudia mali pocit, že aspoň niekto ich chráni,” myslí si Lipšic.
Polícia pritom mala svojich ľudí v teréne aj v roku 2010. Proti ďalšej akcii kotlebovcov však nikto nezasiahol. „Policajti boli pripravení, no neboli na očiach, nikto nedemonštroval silu. V tejto veci treba používať rozum,” tvrdí Lipšic, ktorý bol vtedy ministrom vnútra. Kedy treba použiť proti extrémistom rozum a kedy silu, je vecou diskusie. Jedno je však isté: pri útoku neonacistov v Nitre, ktorí vlani v októbri brutálne skopali niekoľkých návštevníkov baru Mariatchi, polícia fatálne zlyhala.
Útočníci boli totiž obvinení až po tom, ako zverejnil denník SME videozáznam z priebehu incidentu. To znamená po viac ako troch mesiacoch, pričom traja z nich už mali záznam, že v minulosti fyzicky napadli iných ľudí. Takýto laxný prístup orgánov činných v trestnom konaní však nie je žiadnou novinkou: podobným spôsobom vyše dvadsať rokov ignorujú aj aktivity známeho neonacistu a bitkára Rastislava Rogela. Raz dostal za brutálny útok podmienku, druhýkrát ho dokonca súd oslobodil.
Ako teda hodnotiť dva roky ministra Kaliňáka? V škole by zrejme dostal trojku. Na jednej veci sa však opozícia s koalíciou zhodne: ešte v roku 2009 presadil užitočný zákon o cestnej premávke. „Je to krok správnym smerom, počet dopravných nehôd so smrteľným následkom kontinuálne klesá,” súhlasí Lipšic. „Znižuje sa aj denná kriminalita – najmä pokiaľ ide o krádeže či lúpeže,” dodáva Baška. Kaliňák je navyše skvelý v marketingu: aj väčšie chyby dokáže postupne obrátiť vo svoj prospech.
.klame telom
V kritických okamihoch však odhalí aj svoju inú tvár – napríklad vtedy, keď arogantne kritizoval ombudsmanku Janu Dubovcovú, ktorá chcela na vláde predložiť správu o policajnej razii v Moldave nad Bodvou. V takých chvíľach je zrejmé, že ten uhladený fešák, ktorý začal po voľbách 2012 intenzívne komunikovať aj s tretím sektorom, aby vylepšil Smeru imidž, v skutočnosti len klame telom. Napokon, toto išlo Kaliňákovi v politike vždy najlepšie.
Dnes to už podľa neho celkom neplatí – najmä pokiaľ ide o peniaze. „Na konci minulého roka sme síce dostali odmeny, ktoré však boli nižšie ako predtým. V mojom prípade klesli z 500 na 380 eur,” vysvetľuje náš zdroj, ktorý má za sebou 15 rokov praxe v rezorte vnútra. V rokoch 2006 – 2010 navyše policajti dostávali odmeny aj v priebehu roka. V porovnaní s minulosťou sa nezvyšuje ani ich osobné ohodnotenie, za posledné dva roky neboli valorizované ani platy či dôchodky.
Policajti nie sú nadšení ani posunutím hranice odchodu do dôchodku: momentálne totiž musia odslúžiť minimálne 25 rokov, aby dostali takzvaný výsluhový dôchodok. Predtým im na to stačilo 15 rokov, v kuloároch sa navyše diskutuje aj o znížení odstupného. Napriek tomu nedošlo k dramatickému odlevu policajtov do civilu. „Za ministra Lipšica odišlo asi tritisíc policajtov. Momentálne je situácia stabilizovaná,” myslí si predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Jaroslav Baška (Smer).
.subjektívne hodnotenie
Jedným z dôvodov môže byť aj zmena systému hodnotenia, ktorý vzbudzoval rozporuplné reakcie. „My sme ho nastavili tak, aby sa v najvyššej možnej miere eliminoval subjektívny pohľad nadriadeného,” hovorí bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, ktorý systém zaviedol. Podľa neho tak mohli kariérne stúpať len policajti, ktorí dosiahli v boji s kriminalitou „pozitívne hodnotenie podľa objektívnych kritérií”. Spišiakov model hodnotenia, ktorý mal zabrániť aj výmene funkcionárov po každej zmene vlády, však prerušili predčasné voľby.
Pokým predtým bol za konkrétnu činnosť stanovený presný počet bodov, dnes majú nadriadení pri hodnotení voľnejšie ruky. „Nadriadený si určuje periodicitu a formu hodnotenia policajta s využitím vlastného subsystému vyhodnocovania,” píše sa v metodike ministerstva vnútra, ktorú má .týždeň k dispozícii. To znamená, že rámcovo sú zadefinované len oblasti, ktoré má nariadený hodnotiť – vrátane samostatnosti, tvorivosti či aktivity. Je len na policajnom šéfovi, koľko bodov potom pridelí podriadenému za jeho prístup k plneniu služobných povinností.
V praxi tak teoreticky hrozí zvýhodňovanie tých, čo majú s nadriadenými dobré vzťahy. Policajti sú však napriek tomu spokojní. „Teraz je to objektívnejšie. Kritériá hodnotenia totiž zohľadňujú aj problémy a typ kriminality v danom regióne,” myslí si spomínaný kriminalista. To znamená, že napríklad policajt, ktorý slúžil v pokojnej bratislavskej štvrti, nemohol dosiahnuť povedzme pri objasňovaní lúpeží také dobré výsledky, ako jeho kolega z Luníka IX. Za pozitívum považuje aj fakt, že dnes sa na rozdiel od minulosti hodnotia aj policajní funkcionári.
„Problém je, naopak, v tom, že teraz je oveľa viac byrokracie. Stále robíme nejaké tabuľky, všetko musíme zdôvodniť písomne. Často dochádza aj k duplicite.” Mimochodom, spomínaná metodika, na základe ktorej majú nadriadení hodnotiť podriadených, pôsobí ako dizertačná práca psychológa z policajnej akadémie. Policajných šéfov totiž nabáda, aby boli pri pohovoroch empatickí, snažili sa vytvoriť neformálnu atmosféru a podobne. Dôraz sa kladie aj na „vhodné zariadenie miestnosti – vytvorenie rovnocenných podmienok pre nadriadeného aj policajta”.
.sporná reforma
Samotný Kaliňák sa však viac ako polícii venuje iným oblastiam – napríklad reforme verejnej správy. „Toto je určite krok dobrým smerom. Nie polícia, ale štátna správa by mala byť prioritou ministra vnútra,” myslí si Spišiak. Kaliňák už avizoval, že za štyri roky chce ušetriť 700 miliónov eur. Podľa člena branno-bezpečnostného výboru parlamentu Daniela Lipšica (NOVA) je však reforma nastavená málo razantne. „700 miliónov za štyri roky je veľmi mierna úspora. Keď som bol ministrom, pripravil som návrh, ktorý počítal s tým, že túto sumu ušetríme za rok.”
Z Lipšicovho návrhu, ktorý už nestihol zrealizovať z dôvodu predčasných volieb, vychádza aj Kaliňákov projekt reformy štátnej správy s názvom ESO – efektívna, spoľahlivá, otvorená. V praxi však zatiaľ podľa Lipšica žiadnu prevratnú zmenu necítiť. „Zdá sa, že sa vymenili len tabuľky. Zamestnanci špecializovanej štátnej správy prešli pod ministerstvo vnútra, pričom počet úradníkov zostal rovnaký.” ESO vraj momentálne vyzerá ako potemkinovská dedina. „Vymyslel sa sexi názov, aby to rezonovalo, reálne sa však doteraz nič nezmenilo,” myslí si Lipšic.
Predseda kontrolného výboru parlamentu Baška však tvrdí, že doteraz sa ušetrilo už 130 miliónov eur: „Je pravda, že zatiaľ je to hlavne presun ľudí, reforma je však naplánovaná do roku 2016. Toto je len prvý krok, neskôr bude nasledovať aj redukcia počtu zamestnancov. Okrem toho sa zriadi jednotný informačný systém, čo bude tiež významná úspora.” Baška pripomína, že rezort vnútra pripravuje aj viacero nových zákonov – napríklad o verejnom obstarávaní. „Doterajšia právna úprava brzdila efektívne využívanie eurofondov,” myslí si poslanec Smeru.
Podľa Bašku sa totiž do verejných súťaží hlásili aj špekulanti, ktorí podliezali zle nastavené pravidlá. „Teraz sa to vyčistí, podmienky tendrov budú oveľa prísnejšie.” Nebudú však potom dostávať napríklad zákazky na výstavbu diaľnic len veľkí hráči ako Váhostav Juraja Širokého, ktorý má blízko k strane Smer? „Sú tu aj firmy ako Skanska, Strabag či Zipp,” upozorňuje Baška. Podľa neho pripravilo ministerstvo vnútra aj dôležitý zákon o ochrane oznamovateľov korupcie. Keď bol však Kaliňák prvýkrát šéfom rezortu, jedného z nich – Jozefa Žaťka – označil za klamára. Dôvodom bol fakt, že poukázal na rozsiahle kšefty s benzínom.
.s mafiou potichu
Na rozdiel od minulosti je málo viditeľný aj boj s organizovaným zločinom. Keď bol ministrom vnútra Lipšic a policajným prezidentom Spišiak, polícia rozložila viaceré významné skupiny podsvetia – od takáčovcov cez jakšíkovcov až po piťovcov. Za Kaliňáka bol v podstate usvedčený len jeden vplyvný mafián – Ivo Ružič. „Je evidentné, že poľavuje boj so zločinom. Nie je to jednoducho priorita tohto vedenia rezortu,” myslí si Lipšic. Podľa neho je nepochopiteľné, že polícia sa nesnaží zvrátiť ani rozhodnutia súdov, keď prepustia na slobodu nejakého mafiána.
„Aj za mojej éry sa dostal von napríklad hlavný aktér kauzy Yegorov. My sme však mali pripravené záložné riešenie, na základe ktorého sa dostal znovu do väzby,” pripomína Lipšic. Vedenie ministerstva sa dokonca k takýmto prípadom ani nevyjadruje, ako to urobil Lipšic napríklad v kauze Mello. „Bolo by to solidárne gesto smerom k vyšetrovateľom, ktorí pracujú na takýchto závažných prípadoch. Ak vedenie rezortu mlčí, tak aj súdy si budú dovoľovať viac.” Kaliňák dokonca nevyužil ani možnosť pochváliť sa zadržaním spomínaného mafiána Ružiča.
Poslanec Smeru Baška však ministrov prístup obhajuje. „Politici by nemali zasahovať a vyjadrovať sa k veciam, ktoré spadajú výlučne pod políciu. Dôležité je robiť všetko preto, aby nemohli byť mafiáni na základe nejakej procedurálnej chyby, ktorú urobí vyšetrovateľ, prepustení z väzby.” Podľa neho možno trvá rozkladanie zločineckých skupín dlhšie ako v minulosti, v konečnom dôsledku však môže byť efektívnejšie.
„Môžeme ísť s bubnom na zajace, no potom ich súdy jedného za druhým oslobodzujú. Som presvedčený, že výsledky sa časom dostavia.”
Pomerne často, naopak, ministerstvo medializuje policajné záťahy proti daňovým podvodom. „Toto je krok dobrým smerom,” oceňuje aj Lipšic. Slovensko má totiž po Grécku druhý najvyšší únik na DPH v únii. Polícia za dva roky odhalila aj niekoľko zločineckých skupín – doteraz však nechytila nikoho významného typu Mikuláša Varehu, ktorý obral štát o 60 miliónov eur. „Keď narazia na niekoho vplyvného alebo politicky blízkeho, tak od toho dajú ruky preč. Mám z polície signály, že nemôžu ísť proti všetkým,” tvrdí Lipšic. „Ja nerozlišujem malé a veľké kšefty, pešiakov a biele goliere,” oponuje Baška.
.gorila a Fico
Najväčšie pochybnosti však vzbudzuje spôsob, akým polícia preverovala veľké politické kauzy ako Gorila či emisie. V prvom prípade síce začala niekoľko trestných stíhaní, tie však nikam neviedli. Za dva roky nikoho neobvinila, správou o priebehu vyšetrovania sa už zrejme nebude zaoberať ani parlament. Naposledy o nej hovoril minister Kaliňák vlani v decembri: o ďalšie informácie ho už poslanci Smeru, ktorí majú v pléne väčšinu, nepožiadali. Lipšica však takýto vývoj neprekvapil: „Ťažko očakávať, že sa to niekam pohne, keď je šéfom polície Tibor Gašpar.”
V čase, keď bol tento človek riaditeľom Úradu boja proti korupcii, bola totiž kauza Gorila odložená bez toho, aby bolo začaté aspoň trestné stíhanie vo veci. Situácia sa zmenila až za vlády Ivety Radičovej: polícia viedla niekoľko trestných konaní, pričom požiadala vtedajšieho riaditeľa tajnej služby Karola Mitríka, aby zbavil mlčanlivosti príslušníkov SIS, ktorí pracovali na prípade Gorila. Vyšetrovatelia žiadali aj zvukové záznamy odposluchov z konšpiračného bytu Penty. Po voľbách 2012, ktoré vyhral Smer, sa však všetko opäť vrátilo do starých koľají.
Najskôr sa rozpadol pôvodný tím, z ktorého odišli viacerí vyšetrovatelia. Jeho gestor Rudolf Cadra, vďaka ktorému začala polícia stíhať vplyvných mafiánov, bol prevelený na útvar, ktorý má na starosti divácke násilie na štadiónoch. „Aj podľa mnohých prokurátorov to bol pritom jeden z najlepších vyšetrovateľov na organizovaný zločin,” tvrdí Lipšic. Cadra napokon z polície odišiel. Nový tím vyšetrovateľov Gorily síce vypočul desiatky svedkov, na premiéra Fica však akosi zabudol.
Policajti dlhodobo ignorovali aj jeho bývalého blízkeho spolupracovníka Františka Határa, ktorý pred dvoma mesiacmi zomrel. Obaja sa mali pritom podľa spisu Gorila stretnúť so spolumajiteľom Penty Jaroslavom Haščákom v spomínanom byte na Vazovovej ulici. „Gorila nie je kauza Roberta Fica, ale druhej Dzurindovej vlády,” tvrdí poslanec Smeru Baška. Podľa neho je problém aj v tom, že ide o staršiu kauzu, takže aj prípadná korupcia pri rozdeľovaní štátnych zákaziek sa preveruje ťažšie.
.emisie a Brhel
Fiaskom sa skončilo aj vyšetrovanie predaja emisií garážovej firme Interblue Group počas prvej Ficovej vlády, kde mal štát prísť o 66 miliónov eur. Polícia preverovala kauzu, pre ktorú boli odvolaní dvaja ministri životného prostredia za SNS, od roku 2009. Vlani v októbri však vyšetrovanie zastavila, hoci disponovala aj svedectvami z Maďarska. „Z tých výpovedí vyplýva, že slovenskí politici vedeli, za koľko predávali emisie Maďari. To znamená, že išli vedome pod cenu,” pripomína Lipšic.
Pokým Slovensko vtedy predalo emisie po päť eur za tonu, okolité krajiny dostali aj dvakrát viac. Pod tlakom opozície, ktorá chcela o pozadí kšeftu hovoriť aj na mimoriadnej schôdzi parlamentu, bol napokon zverejnený aspoň zoznam firiem a osôb, ktoré z toho mali profitovať. Okrem ľudí blízkych SNS mala na predaji emisií zarobiť aj schránková firma, za ktorou údajne stojí mecenáš Smeru Jozef Brhel. To znamená človek, ktorý má nadštandardné vzťahy s Robertom Kaliňákom.
Samotný minister má za dva roky na krku len jeden väčší škandál – Horné Plachtince. V skratke išlo o to, že reklamné služby za 130 miliónov eur mala pre štátne inštitúcie – vrátane rezortu vnútra – vyberať agentúra so sídlom v spomínanej obci. Táto firma navyše vznikla len dva týždne pred vypísaním tendra. „Je evidentné, že bola založená účelovo, aby mohla realizovať obrovské zákazky. Bolo to nevysvetliteľné,” myslí si Lipšic. „Bolo to dobre mienené, ale zle pochopené. Existuje množstvo podobných obstarávacích agentúr, a to aj v zahraničí,” oponuje Baška.
Kaliňák presvedčivo nevysvetlil ani okolnosti, za akých spolupracoval s políciou Jozef Drag, ktorý sa zaplietol do viacerých mafiánskych káuz. Podľa Lipšica aj Spišiaka je v poriadku, že polícia ho nasadila do zločineckého prostredia ako svojho agenta. „Niekedy musíte využiť aj človeka, ktorý nie je bezúhonný. Polícia ho však nemala celkom pod kontrolou,” tvrdí Lipšic. „Ak vznikol nejaký roblém, tak bol zrejme zapríčinený pri riadení a vyhodnocovaní jeho práce,” myslí si Spišiak.
.extrémisti
Rozpaky vyvoláva aj boj proti extrémizmu, ktorý Kaliňák vždy označoval za jednu zo svojich priorít. V októbri 2011 sa dokonca .týždňu pochválil, že keď bol prvýkrát ministrom vnútra, „vyzliekli sme Kotlebu z uniformy”. Pamätný je aj zásah polície proti jeho prívržencom v Šarišských Michaľanoch z augusta 2009, ktorý je však dodnes vnímaný kontroverzne. „Urobili z nich martýrov, ktorí boli vo všetkých správach, pričom ľudia mali pocit, že aspoň niekto ich chráni,” myslí si Lipšic.
Polícia pritom mala svojich ľudí v teréne aj v roku 2010. Proti ďalšej akcii kotlebovcov však nikto nezasiahol. „Policajti boli pripravení, no neboli na očiach, nikto nedemonštroval silu. V tejto veci treba používať rozum,” tvrdí Lipšic, ktorý bol vtedy ministrom vnútra. Kedy treba použiť proti extrémistom rozum a kedy silu, je vecou diskusie. Jedno je však isté: pri útoku neonacistov v Nitre, ktorí vlani v októbri brutálne skopali niekoľkých návštevníkov baru Mariatchi, polícia fatálne zlyhala.
Útočníci boli totiž obvinení až po tom, ako zverejnil denník SME videozáznam z priebehu incidentu. To znamená po viac ako troch mesiacoch, pričom traja z nich už mali záznam, že v minulosti fyzicky napadli iných ľudí. Takýto laxný prístup orgánov činných v trestnom konaní však nie je žiadnou novinkou: podobným spôsobom vyše dvadsať rokov ignorujú aj aktivity známeho neonacistu a bitkára Rastislava Rogela. Raz dostal za brutálny útok podmienku, druhýkrát ho dokonca súd oslobodil.
Ako teda hodnotiť dva roky ministra Kaliňáka? V škole by zrejme dostal trojku. Na jednej veci sa však opozícia s koalíciou zhodne: ešte v roku 2009 presadil užitočný zákon o cestnej premávke. „Je to krok správnym smerom, počet dopravných nehôd so smrteľným následkom kontinuálne klesá,” súhlasí Lipšic. „Znižuje sa aj denná kriminalita – najmä pokiaľ ide o krádeže či lúpeže,” dodáva Baška. Kaliňák je navyše skvelý v marketingu: aj väčšie chyby dokáže postupne obrátiť vo svoj prospech.
.klame telom
V kritických okamihoch však odhalí aj svoju inú tvár – napríklad vtedy, keď arogantne kritizoval ombudsmanku Janu Dubovcovú, ktorá chcela na vláde predložiť správu o policajnej razii v Moldave nad Bodvou. V takých chvíľach je zrejmé, že ten uhladený fešák, ktorý začal po voľbách 2012 intenzívne komunikovať aj s tretím sektorom, aby vylepšil Smeru imidž, v skutočnosti len klame telom. Napokon, toto išlo Kaliňákovi v politike vždy najlepšie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.