Strohé správy z olympijských kuloárov vtedy hovorili, že kým vysokofavorizovaný juhokórejský Pjongčang v posledných hodinách pred voľbou už nikomu nič nesľúbil, pretože mal všetko dokonale pripravené, Putin a Rusi sľúbili všetko, hoci v Soči nemali nič!
Výsledkom bolo ich tesné víťazstvo, ktorým sa spustil megaprojekt azda najväčšej výstavby v športovej histórii. Na pobreží Čierneho mora, v subtropickom pásme, vyrástlo päť supermoderných hál pre päť korčuliarskych športov. K nim prirátajme Olympijský štadión, na ktorom sa budú hrať majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2018 a cez ktorý bude už v októbri prechádzať Grand Prix Formuly 1 (dojazdový priestor okruhu sa stavia hneď vedľa Olympijského parku)!
.hory
Štyridsaťpäť kilometrov od pobrežnej zóny Adler sa v kaukazských kopcoch nachádza horské mestečko Gorkij a nad ním nádherná Červená Poľana. Tu vyrástli olympijské mostíky (stavané po konštrukčnej chybe na dvakrát), rovnako ako areály pre snowboarding a lyžovanie – zjazdové, akrobatické, bežecké aj biatlon, no a okrem toho, samozrejme, aj tobogan pre sane, boby a skeleton.
Soči a hory spojila nová železnica, ktorá má trinásť staníc, postavených bolo takmer štyristo kilometrov nových ciest, dvadsaťdva tunelov, päťdesiatpäť mostov, päť nových škôl, šesť nemocníc, štyridsaťdeväť moderných hotelov s celkovom kapacitou dvadsaťštyritisíc lôžok, nový terminál medzinárodného letiska a jachtársky prístav! Starosta mesta Pachomov vyhlásil, že stavbárske výkony na najväčšom stavenisku sveta „možno prirovnať k hrdinskej výstavbe Bajkalsko-amurskej magistrály“. Veľkolepé plány, na ktoré už nemal v 80. rokoch postbrežnevovský sojuz ekonomickú silu, a ambiciózne vízie, ktoré zastavila finančná vyčerpanosť v časoch Gorbačovovej perestrojky, sa stávajú realitou v Putinovom Rusku. Soči 2014 má byť ďalším dielom utuženia národnej hrdosti. Rusko deklaruje, že je krajinou neobmedzených finančných možností. Kým Čína pripravila pekinskú letnú olympiádu za štyridsať miliárd dolárov a týmto rekordom vyrazila svetu dych, Rusi údajne preinvestovali v Soči päťdesiatjeden miliárd!
.príchod
Lietadlom z Kyjeva sme sa na breh Čierneho mora dostali v pondelok o pol štvrtej v noci. Žiadne extrémne bezpečnostné kontroly nás nečakali, všetko fičalo hladko, až na menšiu tlačenicu pri potvrdzovaní akreditácie. Keď sme vyšli z terminálu, čakal nás v studenej noci pred budovou pes. Voľne pobehujúcich psov v týchto kaukazských končinách nájdete dosť (pre nás olympijská spomienka na Atény 2004).
Dopravní dispečeri nás správne informovali, ktorou linkou mediálnej dopravy sa dostaneme do Gorkého. Na našu sedemnástku sme čakali polhodinku, ale išla. Vodič na nás zazeral, keď sme mu oznámili, že ideme do hotela Panorama. Šesťdesiatkou sme sa ťahali novou diaľnicou, dlhými tunelmi i mostami do kopcov. V Gorkom o našom hoteli netušili. Najskôr tvrdili, že „niekde tu“, pričom sa nám nechcelo veriť, že budeme bývať pri Marriotte a ďalších skvostne vyzerajúcich hotelových palácoch.
Správna bola druhá verzia: na ďalšiu zastávku a potom lanovkou (o pol šiestej!) do jedného z kopcov. O batožinu sa nám v desaťstupňovom mraze postarali čakajúci dobrovoľníci. Náš cieľ, takzvaná Gornaja Karuseľ, je asi päťsto výškových metrov nad Gorkým. Po výstupe z lanovky vidíme komplex s asi desiatimi zbrusu novými a zďaleka nie hotovými hotelmi. Na každom z nich sa v horúčkovitom tempe čosi dorába: na uliciach, vo výkladoch, na fasádach, aj vnútri.
Po polhodinovom hľadaní sme našu Panoramu, krásnu, modernú, ale so stredoškolským personálom a tiež vo viacerých traktoch nedokončenú, predsa len našli. Keď píšem, je pol dvanástej večer a hotelovými chodbami znie dunenie vŕtačiek. Ranný pohľad do údolia stojí za to, dole sa stavebné mravenisko zmenilo, ale v meste sa stále pohybujú ťažké mechanizmy, kamazy, žeriavy, v novom shopping malle je 80 percent obchodov stále neobsadených a neverím, že do piatka môžu byť otvorené. Všade cítiť pach betónu a pred našimi očami prebieha prvá disciplína tejto zimnej olympiády: šprint dostavby hotelov.
Autor je komentátor RTVS
Výsledkom bolo ich tesné víťazstvo, ktorým sa spustil megaprojekt azda najväčšej výstavby v športovej histórii. Na pobreží Čierneho mora, v subtropickom pásme, vyrástlo päť supermoderných hál pre päť korčuliarskych športov. K nim prirátajme Olympijský štadión, na ktorom sa budú hrať majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2018 a cez ktorý bude už v októbri prechádzať Grand Prix Formuly 1 (dojazdový priestor okruhu sa stavia hneď vedľa Olympijského parku)!
.hory
Štyridsaťpäť kilometrov od pobrežnej zóny Adler sa v kaukazských kopcoch nachádza horské mestečko Gorkij a nad ním nádherná Červená Poľana. Tu vyrástli olympijské mostíky (stavané po konštrukčnej chybe na dvakrát), rovnako ako areály pre snowboarding a lyžovanie – zjazdové, akrobatické, bežecké aj biatlon, no a okrem toho, samozrejme, aj tobogan pre sane, boby a skeleton.
Soči a hory spojila nová železnica, ktorá má trinásť staníc, postavených bolo takmer štyristo kilometrov nových ciest, dvadsaťdva tunelov, päťdesiatpäť mostov, päť nových škôl, šesť nemocníc, štyridsaťdeväť moderných hotelov s celkovom kapacitou dvadsaťštyritisíc lôžok, nový terminál medzinárodného letiska a jachtársky prístav! Starosta mesta Pachomov vyhlásil, že stavbárske výkony na najväčšom stavenisku sveta „možno prirovnať k hrdinskej výstavbe Bajkalsko-amurskej magistrály“. Veľkolepé plány, na ktoré už nemal v 80. rokoch postbrežnevovský sojuz ekonomickú silu, a ambiciózne vízie, ktoré zastavila finančná vyčerpanosť v časoch Gorbačovovej perestrojky, sa stávajú realitou v Putinovom Rusku. Soči 2014 má byť ďalším dielom utuženia národnej hrdosti. Rusko deklaruje, že je krajinou neobmedzených finančných možností. Kým Čína pripravila pekinskú letnú olympiádu za štyridsať miliárd dolárov a týmto rekordom vyrazila svetu dych, Rusi údajne preinvestovali v Soči päťdesiatjeden miliárd!
.príchod
Lietadlom z Kyjeva sme sa na breh Čierneho mora dostali v pondelok o pol štvrtej v noci. Žiadne extrémne bezpečnostné kontroly nás nečakali, všetko fičalo hladko, až na menšiu tlačenicu pri potvrdzovaní akreditácie. Keď sme vyšli z terminálu, čakal nás v studenej noci pred budovou pes. Voľne pobehujúcich psov v týchto kaukazských končinách nájdete dosť (pre nás olympijská spomienka na Atény 2004).
Dopravní dispečeri nás správne informovali, ktorou linkou mediálnej dopravy sa dostaneme do Gorkého. Na našu sedemnástku sme čakali polhodinku, ale išla. Vodič na nás zazeral, keď sme mu oznámili, že ideme do hotela Panorama. Šesťdesiatkou sme sa ťahali novou diaľnicou, dlhými tunelmi i mostami do kopcov. V Gorkom o našom hoteli netušili. Najskôr tvrdili, že „niekde tu“, pričom sa nám nechcelo veriť, že budeme bývať pri Marriotte a ďalších skvostne vyzerajúcich hotelových palácoch.
Správna bola druhá verzia: na ďalšiu zastávku a potom lanovkou (o pol šiestej!) do jedného z kopcov. O batožinu sa nám v desaťstupňovom mraze postarali čakajúci dobrovoľníci. Náš cieľ, takzvaná Gornaja Karuseľ, je asi päťsto výškových metrov nad Gorkým. Po výstupe z lanovky vidíme komplex s asi desiatimi zbrusu novými a zďaleka nie hotovými hotelmi. Na každom z nich sa v horúčkovitom tempe čosi dorába: na uliciach, vo výkladoch, na fasádach, aj vnútri.
Po polhodinovom hľadaní sme našu Panoramu, krásnu, modernú, ale so stredoškolským personálom a tiež vo viacerých traktoch nedokončenú, predsa len našli. Keď píšem, je pol dvanástej večer a hotelovými chodbami znie dunenie vŕtačiek. Ranný pohľad do údolia stojí za to, dole sa stavebné mravenisko zmenilo, ale v meste sa stále pohybujú ťažké mechanizmy, kamazy, žeriavy, v novom shopping malle je 80 percent obchodov stále neobsadených a neverím, že do piatka môžu byť otvorené. Všade cítiť pach betónu a pred našimi očami prebieha prvá disciplína tejto zimnej olympiády: šprint dostavby hotelov.
Autor je komentátor RTVS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.