Okrem cestovania za prácou, oddychom alebo novými zážitkami dnes ľudia cestujú aj za zdravotnou starostlivosťou.
Zdravotnú turistiku môžeme rozdeliť na dva základné druhy. Jednu skupinu zdravotných cestovateľov tvoria ľudia zo zaostalých krajín, putujúci za zdravotnou starostlivosťou, ktorá je v ich krajine nedostupná, prípadne je dostupná vo výrazne nižšej kvalite. Pomerne novým fenoménom je druhá skupina, zložená z ľudí z vyspelých krajín, hľadajúcich vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť za prijateľné ceny v krajinách tretieho sveta.
.lebo musia...
Asi nikoho neprekvapí, že slovenskí zdravotní turisti patria do prvej skupiny. Naše zdravotníctvo nie je ani zďaleka v ideálnom stave. Nedostatok financií vedie k odchodu špičkových zdravotníckych pracovníkov do zahraničia. Napriek tomu, že minister zdravotníctva Ivan Valentovič už ohlasuje obrat trendu a postupný návrat lekárov na Slovensko, podľa vyjadrení iných zástupcov z odvetvia a údajov o zadlžovaní v sektore sa zdá, že v tomto prípade bolo prianie otcom myšlienky. Nehospodárne nakladanie s už aj tak malým objemom finančných prostriedkov sa odráža v absencii investícií. Následkom je zastaranosť používaných zdravotníckych technológií, prípadne nedostupnosť niektorých nákladných liečebných postupov.
Asi najznámejším slovenským zdravotným turistom je bývalý prezident Rudolf Schuster. Náhle zdravotné komplikácie v roku 2000 rozbili jeho štátnickú dôveru v slovenské zdravotníctvo a pre istotu sa zveril – a to aj pri neskorších zdravotných problémoch, do rúk rakúskych odborníkov v Innsbrucku a vo Viedni.
Zdravotná turistika na Slovensku sa však netýka iba ľudí s peniazmi a postavením, ktorí si vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti v krajinách západnej Európy môžu dovoliť. Pri niektorých diagnózach jednoducho nemáte inú možnosť. Ak napríklad potrebujete transplantáciu pečene, pankreasu, pľúc alebo chcete menej invazívnu operáciu srdca, za naše hranice vycestovať musíte. Za posledný rok zdravotné poisťovne odsúhlasili 460 takýchto zákrokov v zahraničí.
.lepší pomer cena/kvalita
Druhá forma zdravotníckej turistiky je diametrálne odlišná od tej slovenskej. V poslednom čase dochádza v juhovýchodnej Ázii a južnej Amerike k prudkému rozvoju slobodného trhu so zdravotnou starostlivosťou. V krajinách, ako je napríklad India, vznikajú vysokokvalitné nemocnice špecializujúce sa na poskytovanie špecifických výkonov pre zahraničných turistov. Absencia regulácie a kartelizácie týchto zdravotníckych zariadení zo strany hostiteľského štátu vedie k vzniku vysokokonkurenčných nemocníc, ktoré ponúkajú lacnejšiu zdravotnú starostlivosť pri minimálne rovnakej kvalite ako zdravotné systémy v západných krajinách. Pacienti sú plne informovaní o výkone, jeho rizikách, možných alternatívach a zároveň nákladoch. Na rozdiel od štátom regulovaných systémov totiž výkony nehradí tretia strana vo forme zdravotnej poisťovne. Pacient tu v prevažnej miere platí zo svojho a v hotovosti, čo vytvára tlak na kvalitu a transparentnosť.
Podľa odhadov cestovalo za zdravotnou starostlivosťou v roku 2005 až 500-tisíc Američanov, pričom toto číslo neustále rastie. Zdravotná turistika sa však prekvapivo netýka iba amerického systému s dobrovoľným zdravotným poistením. Až 70-tisíc pacientov z Veľkej Británie, kde je podobne ako u nás zdravotná starostlivosť „zadarmo“, sa nechalo tento rok ošetriť v zahraničí. Celosvetovo sú najobľúbenejšími destináciami India, Thajsko a Singapur, pre Američanov hlavne krajiny Latinskej Ameriky a Mexiko. Zdravotnej turistike sa venujú špecializované agentúry (obdoba cestovných agentúr). Lekári zamestnaní v týchto agentúrach zhodnotia, či zdravotný stav záujemcu nevylučuje cestovanie a pomôžu mu s výberom nemocnice. Agentúra následne celú cestu zorganizuje. Ceny sú naozaj nízke. Celé balíky obsahujúce letenku, stravu ubytovanie a výkon sú nižšie ako 1/3 ceny (niekedy až 1/5), ktorú by Američan zaplatil za rovnaký výkon doma.
• Za výmenu bedrového kĺbu zaplatíte v Argentíne, Singapure alebo Thajsku od 8- do 12-tisíc dolárov, čo je zhruba polovica ceny v Európe alebo v USA.
• Za operáciu srdca účtuje indická nemocnica Apollo v New Delhi 4-tisíc dolárov, kým v USA rovnaká operácia vyjde na 30-tisíc dolárov.
• Kým za výmenu kolenného kĺbu zaplatíte v USA 30-tisíc dolárov, nemocnice v Singapure za rovnakú operáciu účtujú 18-tisíc dolárov a nemocnice v Indii iba 12-tisíc dolárov.
Napriek nižším nákladom väčšinou nejde o nižšiu kvalitu:
• lekári sú často certifikovaní v USA, Veľkej Británii alebo Austrálii
• asi 140 nemocníc mimo USA (napríklad v Indii) je certifikovaných americkou organizáciu Joint Comission International, čo je rovnaká organizácia, aká certifikuje americké nemocnice, ktoré sa podieľajú na štátnom programe Medicare. Predpokladá sa, že do dvoch rokov sa tento počet zdvojnásobí
• niektoré zahraničné nemocnice sú priamo vlastnené alebo manažované zo strany prestížnych amerických univerzít a zdravotných systémov ako napríklad Cleveland Clinic alebo Johns Hopkins International.
• Najlepšie zahraničné nemocnice pravidelne zverejňujú údaje o kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti (napríklad úmrtnosť pri rozličných diagnózach) a porovnávajú ich s najlepšími nemocnicami v USA.
.čo spôsobí konkurencia
Ako hovorí ekonóm z Princeton University Uwe Reinhardt, zdravotná turistika „má potenciál spraviť s americkým zdravotným systémom to, čo japonské automobilky spravili americkým výrobcom áut“. Expandujúci slobodný trh v zdravotnej starostlivosti pomôže cestou konkurencie vytvoriť tlak na uskutočnenie reforiem v skostnatených zdravotných systémoch západnej Európy a Severnej Ameriky.
Rozdiely medzi oboma druhmi zdravotnej turistiky sú evidentné. Majú však rovnakú príčinu. Je ňou prehnaná regulácia. V Amerike a iných západných krajinách bariéry vstupu do odvetvia zapríčiňujú vznik kartelov, ktoré umelo udržiavajú vysoké ceny zdravotnej starostlivosti. Byrokracia a prísna regulácia potláčajú konkurenciu a inovatívny podnikateľský prístup v efektívnom napĺňaní potrieb pacientov. Na Slovensku zase prehnaná regulácia a neustále meniace sa nastavenie v systéme odradzujú vstup súkromného kapitálu do odvetvia, čo vedie ku kapitálovej podvyživenosti celého sektora a neschopnosti systému držať krok so svetovou medicínou.
.juraj Karpiš
Autor pracuje v inštitúte INESS.
Zdravotnú turistiku môžeme rozdeliť na dva základné druhy. Jednu skupinu zdravotných cestovateľov tvoria ľudia zo zaostalých krajín, putujúci za zdravotnou starostlivosťou, ktorá je v ich krajine nedostupná, prípadne je dostupná vo výrazne nižšej kvalite. Pomerne novým fenoménom je druhá skupina, zložená z ľudí z vyspelých krajín, hľadajúcich vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť za prijateľné ceny v krajinách tretieho sveta.
.lebo musia...
Asi nikoho neprekvapí, že slovenskí zdravotní turisti patria do prvej skupiny. Naše zdravotníctvo nie je ani zďaleka v ideálnom stave. Nedostatok financií vedie k odchodu špičkových zdravotníckych pracovníkov do zahraničia. Napriek tomu, že minister zdravotníctva Ivan Valentovič už ohlasuje obrat trendu a postupný návrat lekárov na Slovensko, podľa vyjadrení iných zástupcov z odvetvia a údajov o zadlžovaní v sektore sa zdá, že v tomto prípade bolo prianie otcom myšlienky. Nehospodárne nakladanie s už aj tak malým objemom finančných prostriedkov sa odráža v absencii investícií. Následkom je zastaranosť používaných zdravotníckych technológií, prípadne nedostupnosť niektorých nákladných liečebných postupov.
Asi najznámejším slovenským zdravotným turistom je bývalý prezident Rudolf Schuster. Náhle zdravotné komplikácie v roku 2000 rozbili jeho štátnickú dôveru v slovenské zdravotníctvo a pre istotu sa zveril – a to aj pri neskorších zdravotných problémoch, do rúk rakúskych odborníkov v Innsbrucku a vo Viedni.
Zdravotná turistika na Slovensku sa však netýka iba ľudí s peniazmi a postavením, ktorí si vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti v krajinách západnej Európy môžu dovoliť. Pri niektorých diagnózach jednoducho nemáte inú možnosť. Ak napríklad potrebujete transplantáciu pečene, pankreasu, pľúc alebo chcete menej invazívnu operáciu srdca, za naše hranice vycestovať musíte. Za posledný rok zdravotné poisťovne odsúhlasili 460 takýchto zákrokov v zahraničí.
.lepší pomer cena/kvalita
Druhá forma zdravotníckej turistiky je diametrálne odlišná od tej slovenskej. V poslednom čase dochádza v juhovýchodnej Ázii a južnej Amerike k prudkému rozvoju slobodného trhu so zdravotnou starostlivosťou. V krajinách, ako je napríklad India, vznikajú vysokokvalitné nemocnice špecializujúce sa na poskytovanie špecifických výkonov pre zahraničných turistov. Absencia regulácie a kartelizácie týchto zdravotníckych zariadení zo strany hostiteľského štátu vedie k vzniku vysokokonkurenčných nemocníc, ktoré ponúkajú lacnejšiu zdravotnú starostlivosť pri minimálne rovnakej kvalite ako zdravotné systémy v západných krajinách. Pacienti sú plne informovaní o výkone, jeho rizikách, možných alternatívach a zároveň nákladoch. Na rozdiel od štátom regulovaných systémov totiž výkony nehradí tretia strana vo forme zdravotnej poisťovne. Pacient tu v prevažnej miere platí zo svojho a v hotovosti, čo vytvára tlak na kvalitu a transparentnosť.
Podľa odhadov cestovalo za zdravotnou starostlivosťou v roku 2005 až 500-tisíc Američanov, pričom toto číslo neustále rastie. Zdravotná turistika sa však prekvapivo netýka iba amerického systému s dobrovoľným zdravotným poistením. Až 70-tisíc pacientov z Veľkej Británie, kde je podobne ako u nás zdravotná starostlivosť „zadarmo“, sa nechalo tento rok ošetriť v zahraničí. Celosvetovo sú najobľúbenejšími destináciami India, Thajsko a Singapur, pre Američanov hlavne krajiny Latinskej Ameriky a Mexiko. Zdravotnej turistike sa venujú špecializované agentúry (obdoba cestovných agentúr). Lekári zamestnaní v týchto agentúrach zhodnotia, či zdravotný stav záujemcu nevylučuje cestovanie a pomôžu mu s výberom nemocnice. Agentúra následne celú cestu zorganizuje. Ceny sú naozaj nízke. Celé balíky obsahujúce letenku, stravu ubytovanie a výkon sú nižšie ako 1/3 ceny (niekedy až 1/5), ktorú by Američan zaplatil za rovnaký výkon doma.
• Za výmenu bedrového kĺbu zaplatíte v Argentíne, Singapure alebo Thajsku od 8- do 12-tisíc dolárov, čo je zhruba polovica ceny v Európe alebo v USA.
• Za operáciu srdca účtuje indická nemocnica Apollo v New Delhi 4-tisíc dolárov, kým v USA rovnaká operácia vyjde na 30-tisíc dolárov.
• Kým za výmenu kolenného kĺbu zaplatíte v USA 30-tisíc dolárov, nemocnice v Singapure za rovnakú operáciu účtujú 18-tisíc dolárov a nemocnice v Indii iba 12-tisíc dolárov.
Napriek nižším nákladom väčšinou nejde o nižšiu kvalitu:
• lekári sú často certifikovaní v USA, Veľkej Británii alebo Austrálii
• asi 140 nemocníc mimo USA (napríklad v Indii) je certifikovaných americkou organizáciu Joint Comission International, čo je rovnaká organizácia, aká certifikuje americké nemocnice, ktoré sa podieľajú na štátnom programe Medicare. Predpokladá sa, že do dvoch rokov sa tento počet zdvojnásobí
• niektoré zahraničné nemocnice sú priamo vlastnené alebo manažované zo strany prestížnych amerických univerzít a zdravotných systémov ako napríklad Cleveland Clinic alebo Johns Hopkins International.
• Najlepšie zahraničné nemocnice pravidelne zverejňujú údaje o kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti (napríklad úmrtnosť pri rozličných diagnózach) a porovnávajú ich s najlepšími nemocnicami v USA.
.čo spôsobí konkurencia
Ako hovorí ekonóm z Princeton University Uwe Reinhardt, zdravotná turistika „má potenciál spraviť s americkým zdravotným systémom to, čo japonské automobilky spravili americkým výrobcom áut“. Expandujúci slobodný trh v zdravotnej starostlivosti pomôže cestou konkurencie vytvoriť tlak na uskutočnenie reforiem v skostnatených zdravotných systémoch západnej Európy a Severnej Ameriky.
Rozdiely medzi oboma druhmi zdravotnej turistiky sú evidentné. Majú však rovnakú príčinu. Je ňou prehnaná regulácia. V Amerike a iných západných krajinách bariéry vstupu do odvetvia zapríčiňujú vznik kartelov, ktoré umelo udržiavajú vysoké ceny zdravotnej starostlivosti. Byrokracia a prísna regulácia potláčajú konkurenciu a inovatívny podnikateľský prístup v efektívnom napĺňaní potrieb pacientov. Na Slovensku zase prehnaná regulácia a neustále meniace sa nastavenie v systéme odradzujú vstup súkromného kapitálu do odvetvia, čo vedie ku kapitálovej podvyživenosti celého sektora a neschopnosti systému držať krok so svetovou medicínou.
.juraj Karpiš
Autor pracuje v inštitúte INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.