O tom, že Rusko považuje Ukrajinu za súčasť svojej sféry vplyvu, nemá význam sa rozpisovať. Jasne to zadefinoval už v 19. storočí známy cestovateľ a politický geograf Piotr Semjonov-Ťan-Šanskij, keď tvrdil, že ak chce Rusko ako veľmoc prežiť, nesmie stratiť kontrolu nad priestorom od rieky Bug až po Pacifik. Kto má záujem o novšie historické a ideologické zdôvodnenia tejto geopoliticej koncepcie, môže siahnuť po knihe známej ruskej historičky Natalie Naročnickej Rusko a jeho miesto vo svete, ktorá vyšla aj v českom preklade. To, že Rusko musí na aktuálne udalosti na Ukrajine reagovať, je teda jasné. Otázkou však zostáva, akú podobu a intenzitu bude táto reakcia mať.
Zodpovedať túto otázku sa nedávno v komentári pre ukrajinský spravodajský portál gordonUA.com pokúsil prominentný ruský ekonóm Andrej Illarionov. Ide o bývalého poradcu prezidenta Putina z rokov 2000 až 2005, ktorý sa neskôr pridal k opozícii a dnes je členom ruského Výboru solidarity s Majdanom.
Illarionov polemizuje s názorom poľského premiéra Tuska, ktorý povedal, že Rusko sa začne výrazne angažovať na Ukrajine až po skončení olympiády v Soči. a tvrdí, že k tomu dôjde hneď po jej otvorení. Odvoláva sa pritom aj na informácie z prostredia prokremeľských politikov a analytikov. Už dnes podľa Illarionova Rusko vedie obchodnú a informačnú vojnu proti Ukrajine. V ruských médiách sa každý deň objavuje množstvo materiálov o tom, že na Ukrajine sa odohráva štátny prevrat a k moci sa chcú dostať fašisti a neonacisti. Cieľom má byť genocída a zničenie ruského národa na Ukrajine. Bývalý Putinov poradca tvrdí, že ruské vedenie má už vypracovaný plán na prevzatie kontroly nad ukrajinským dianím, ktorý začne ukskutočňovať hneď po otváracom ceremoniáli olympiády.
Podľa neho existujú tri scenáre ruského angažovania sa na Ukrajine. Prvý predpokladá, že Moskva prostredníctvom lojálnych ukrajinských politických elít získa kontrolu nad celou krajinou. Ak by tento scenár nevyšiel, na rad sa dostane scenár číslo dva, ktorým je tlak na zmenu Ukrajiny na federáciu, alebo konfederáciu. Následne by si Rusko malo zaistiť kontrolu nad promoskovskou časťou krajiny. Ak žiadny z týchto dvoch scenárov Rusom nevyjde, existuje v zálohe tretí, minimalistický plán. Tým je kontrola nad Krymom, Luhanskou oblasťou a časťou Sumskej oblasti, kde prevláda ruské obyvateľstvo. V záujme uskutočnenia týchto scenárov Rusko už teraz podľa Illarionova posilňuje svoju prítomnosť v niektorých oblastiach Ukrajiny. „Donskí kozáci vstúpili do Luhanskej oblasti, aby chránili ruské obyvateľstvo východnej Ukrajiny a motorkárske kluby Noční vlci a Kozáci z Volgogradu vyslali svojich členov do Sevastopoľa. Všetko toto má znaky dobre pripravenej kampane, ktorá bude silnieť,“ tvrdí Illarionov. Dodáva tiež, že Moskve je už dnes jedno, kto bude novým ukrajinským premiérom, pretože rozhodnutie už je prijaté a operácia sa začína. Ruský tlak by sa mohol zmenšiť iba v prípade, ak by post premiéra obsadili prokremeľskí politici, ako sú Andrej Kľujev alebo Viktor Medvedčuk, ktorí by sami od seba uskutočňovali ruský program. Kľujev je momentálne tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany a Medvedčuk bol šéfom prezidentskej administratívy bývalého prezidenta Leonida Kučmu.
Illarionov tiež tvrdí, že v Kremli sa dnes už otvorene hovorí o tom, že súčasné obdobie je výnimočne priaznivé na „uskutočnenie dávnej túžby o zjednotení Ukrajiny a Ruska“. „Je známe, že Putin nepovažuje Ukrajinu za štát a jej samostatnosť mnohí v Kremli považujú len za dočasný stav. Z ich pohľadu Ukrajina už nikdy nebude vo vzťahu k Rusku taká slabá, ako teraz. Ani Západ v zmysle EÚ a Spojených štátov už nikdy nebude k dianiu na Ukrajine taký ľahostajný. Preto, ešte raz zdôrazňujem, čas sa pre Kremeľ počíta na dni, pretože skôr či neskôr sa Ukrajina dostane z krízy,“ myslí si Illarionov.
Pri čítaní Illarionovej prognózy treba, samozrejme, brať do úvahy aj to, že tento liberálny ekonóm sa už roky nepohybuje v prostredí kremeľskej elity a jeho informácie môžu stát na špekuláciach. Na druhej strane rozpad štátu pod vonkajším tlakom pripustil vo svojich analýzach aj kyjevský think-tank Goršeninov Inštitút. Nazýva to juhoslovanským scenárom, podľa ktorého by sa tradične rozdelená Ukrajina rozpadla na západnú časť a proruský juh a východ. Ďalší zo scenárov, bieloruský, by znamenal, že Ukrajina sa zmení na druhý totalitný štát na hraniciach s EÚ. Posledný scenár nesie názov ukrajinský a predpokladá zmenu parlamentnej väčšiny a uchopenie moci elitami, ktoré vzídu z opozičných demonštrácií.
Zodpovedať túto otázku sa nedávno v komentári pre ukrajinský spravodajský portál gordonUA.com pokúsil prominentný ruský ekonóm Andrej Illarionov. Ide o bývalého poradcu prezidenta Putina z rokov 2000 až 2005, ktorý sa neskôr pridal k opozícii a dnes je členom ruského Výboru solidarity s Majdanom.
Illarionov polemizuje s názorom poľského premiéra Tuska, ktorý povedal, že Rusko sa začne výrazne angažovať na Ukrajine až po skončení olympiády v Soči. a tvrdí, že k tomu dôjde hneď po jej otvorení. Odvoláva sa pritom aj na informácie z prostredia prokremeľských politikov a analytikov. Už dnes podľa Illarionova Rusko vedie obchodnú a informačnú vojnu proti Ukrajine. V ruských médiách sa každý deň objavuje množstvo materiálov o tom, že na Ukrajine sa odohráva štátny prevrat a k moci sa chcú dostať fašisti a neonacisti. Cieľom má byť genocída a zničenie ruského národa na Ukrajine. Bývalý Putinov poradca tvrdí, že ruské vedenie má už vypracovaný plán na prevzatie kontroly nad ukrajinským dianím, ktorý začne ukskutočňovať hneď po otváracom ceremoniáli olympiády.
Podľa neho existujú tri scenáre ruského angažovania sa na Ukrajine. Prvý predpokladá, že Moskva prostredníctvom lojálnych ukrajinských politických elít získa kontrolu nad celou krajinou. Ak by tento scenár nevyšiel, na rad sa dostane scenár číslo dva, ktorým je tlak na zmenu Ukrajiny na federáciu, alebo konfederáciu. Následne by si Rusko malo zaistiť kontrolu nad promoskovskou časťou krajiny. Ak žiadny z týchto dvoch scenárov Rusom nevyjde, existuje v zálohe tretí, minimalistický plán. Tým je kontrola nad Krymom, Luhanskou oblasťou a časťou Sumskej oblasti, kde prevláda ruské obyvateľstvo. V záujme uskutočnenia týchto scenárov Rusko už teraz podľa Illarionova posilňuje svoju prítomnosť v niektorých oblastiach Ukrajiny. „Donskí kozáci vstúpili do Luhanskej oblasti, aby chránili ruské obyvateľstvo východnej Ukrajiny a motorkárske kluby Noční vlci a Kozáci z Volgogradu vyslali svojich členov do Sevastopoľa. Všetko toto má znaky dobre pripravenej kampane, ktorá bude silnieť,“ tvrdí Illarionov. Dodáva tiež, že Moskve je už dnes jedno, kto bude novým ukrajinským premiérom, pretože rozhodnutie už je prijaté a operácia sa začína. Ruský tlak by sa mohol zmenšiť iba v prípade, ak by post premiéra obsadili prokremeľskí politici, ako sú Andrej Kľujev alebo Viktor Medvedčuk, ktorí by sami od seba uskutočňovali ruský program. Kľujev je momentálne tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany a Medvedčuk bol šéfom prezidentskej administratívy bývalého prezidenta Leonida Kučmu.
Illarionov tiež tvrdí, že v Kremli sa dnes už otvorene hovorí o tom, že súčasné obdobie je výnimočne priaznivé na „uskutočnenie dávnej túžby o zjednotení Ukrajiny a Ruska“. „Je známe, že Putin nepovažuje Ukrajinu za štát a jej samostatnosť mnohí v Kremli považujú len za dočasný stav. Z ich pohľadu Ukrajina už nikdy nebude vo vzťahu k Rusku taká slabá, ako teraz. Ani Západ v zmysle EÚ a Spojených štátov už nikdy nebude k dianiu na Ukrajine taký ľahostajný. Preto, ešte raz zdôrazňujem, čas sa pre Kremeľ počíta na dni, pretože skôr či neskôr sa Ukrajina dostane z krízy,“ myslí si Illarionov.
Pri čítaní Illarionovej prognózy treba, samozrejme, brať do úvahy aj to, že tento liberálny ekonóm sa už roky nepohybuje v prostredí kremeľskej elity a jeho informácie môžu stát na špekuláciach. Na druhej strane rozpad štátu pod vonkajším tlakom pripustil vo svojich analýzach aj kyjevský think-tank Goršeninov Inštitút. Nazýva to juhoslovanským scenárom, podľa ktorého by sa tradične rozdelená Ukrajina rozpadla na západnú časť a proruský juh a východ. Ďalší zo scenárov, bieloruský, by znamenal, že Ukrajina sa zmení na druhý totalitný štát na hraniciach s EÚ. Posledný scenár nesie názov ukrajinský a predpokladá zmenu parlamentnej väčšiny a uchopenie moci elitami, ktoré vzídu z opozičných demonštrácií.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.