Nikto vás nemiluje? Tak čítajte.

„Láska je tak úboho znásilnené slovo, ja som ho chcela aspoň čiastočne zbaviť tých nánosov balastu. Láska, to, že sa s niekým cítime dobre, je rozhodne niečo, čo je pre život absolútne zásadné. Nie každému je dopriate venovať sa niečomu veľkolepému. Ak teda niekomu chýba vízia, ako spasiť svet, potom urobí veľmi dobre, keď spasí aspoň seba a svoju rodinu,“ odpovedala spisovateľka Sibylle Bergová v rozhovore pre Stuttgarter Nachrichten na otázku, či je láska dôvod, prečo sa oplatí žiť, alebo to už znie príliš gýčovito. Otázka bola namieste, pretože jej román Muž spí  je považovaný za jej prvý text, v ktorom razantne vyriešila svoje doteraz priam obsesívne hľadanie odpovede na otázku, či láska vôbec existuje. Jej hrdinka zistí, že áno, a konečne dospeje k istej duševnej rovnováhe. Aj keď nie nadlho.
Sibylle Bergová (1962), súčasná hviezda nemeckojazyčnej literatúry, tvorí vzácny prienik medzi náročnou, intelektuálnou literatúrou a popom. Ona samu seba vníma ako autorku kníh pre tých, „ktorí vyzerajú divne, ktorých nikto nemiluje, do ktorých sa strkalo na školskom dvore“. Napísala dvanásť divadelných hier a desať románov, ale Muž spí je zatiaľ jediný, s ktorým sa môžeme zoznámiť v českom preklade a to v nádhernej knihovníckej úprave. Takmer 500-stranová kniha v látkovej väzbe má konceptuálnu úvodnú a záverečnú ilustráciu, ktorej motív je vyrazený aj do obálky. Vypiplaná vizuálna stránka knihy v prípade brnianskeho nakladateľstva Větrný mlýny nie je nič neobvyklé.
Obsah románu nijako nezaostáva za vizuálnou stránkou. Zvláštny milostný príbeh starnúcej ženy, rozprávaný v prvej osobe cynicky a súčasne subtílne, brutálne otvorene aj decentne v náznakoch, má dve pravidelne sa striedajúce časové roviny – vtedy a teraz, ktoré sa v závere prirodzene preľnú. VTEDY sa začína pred štyrmi rokmi. Bezmenná ONA rozpráva, ako žila nudný život autorky návodov na používanie zložitých prístrojov, pokiaľ nestretla JEHO. Po prázdnom živote, naplnenom len krátkymi vzplanutiami, ktoré sa vekom stávali zriedkavejšími  a trápnejšími, s mladšími mužmi, ktorí sa stále hľadajú, vo chvíli, keď očakáva už len dlhé, smutné a osamelé starnutie, našla pri ŇOM nečakane to, čo si myslela, že neexistuje – lásku. „Milostné vztahy neexistují proto, abychom se s partnerem bavili o kultuře, nýbrž pouze proto, abychom se dotýkali, a to nejlépe nepřetržitě,“ tvrdí v knihe ONA, a tak toho s partnerom veľa nenahovorí, len sa ho takmer štyri roky šťastne dotýka, keď spí. Celý čas sa pritom obáva, že o toto nečakané šťastie príde. A tak sa aj stane. Keď sa iracionálne rozhodne odcestovať na ostrov neďaleko Hongkongu, napriek tomu, že vlastne nerada cestuje, jedného dňa sa jej ON bez stopy stratí. O tom, ako sa s tým na čínskom ostrove vyrovnáva, rozpráva v druhej rovine príbehu, ktorá sa odohráva TERAZ.
Už na prvej strane, pred samotným začiatkom knihy, sa dočítame, že nakoniec, na poslednej strane knihy, sa nepravdepodobný happyend ukáže ako možný. Aj z tohto spoileru je zrejmé, že dôležitejší ako samotná dejová línia a happyend je strhujúci a formou novátorský štýl rozprávania, s ktorým sa so cťou popasovala jej prekladateľka Tereza Semotamová. No a potom sú tu ešte hrdinkine názory na život, ľudí, spoločnosť, seba samotnú. Je sarkastická, ironická, cynická až krutá, niekedy vyslovene odporná, nikoho vrátane seba rozhodne nešetrí. Občas ju máte chuť poľutovať, občas zabiť.
Je to zvláštny román o láske a vášni, lebo v ňom nie je veľa sexuality. Autorka tvrdí, že ona píše o vášni, ktorá biológiu presahuje, pretože inak by žiadny vzťah netrval dlhšie ako štyri roky, keď nám príroda prestane pomáhať zostať spolu. Musí tam byť niečo viac. Žeby láska?

Kniha: Sibylle Bergová, Muž spí, Větrné mlýny  2013