Neverili by ste, ale čítanie štátneho rozpočtu môže byť zaujímavá činnosť. Najmä ak porovnávate čísla, ktoré sú tam napísané a ktoré schválili koaliční politici, so slovami, ktoré vyslovujú tí istí politici.
Rozpočet je vlastne zrkadlo, v ktorom sa ukazuje obraz politikov. A treba povedať, že obraz tých dnešných koaličných, najmä obraz predsedu vlády, je pekne pokrivený.
.sociálny štát?
Vláda sa hrdí tým, že buduje sociálny štát, dokonca silný sociálny štát. Čísla v rozpočte, ale aj v nedávno schválenej aktualizácii konvergenčného programu, však hovoria niečo iné. Najlepšie to vystihuje miera prerozdeľovania, meraná podielom verejných výdavkov na HDP. Údaje Eurostatu za rok 2006 hovoria jasnou rečou – priemer za EÚ-27 bol 46,8 percenta, v silných sociálnych štátoch to bolo vyše 50 percent (Dánsko 51,4 percenta, Švédsko 55,5 percenta), kým na Slovensku len 37,3 percenta. Dobre, môžete si povedať, že je to dedičstvo po „krajne pravicovej vláde“. Kdeže! Napriek rečiam o budovaní silného sociálneho štátu rozpočet a konvergenčný program Ficovej vlády predpokladajú ďalší pokles až na úroveň 34,7 percenta HDP v roku 2010. A to napriek obrovským zdrojom z EÚ, bez nich by to bolo dokonca len 31,2 percenta.
.porazení...
Falošnosť slov o sociálnom štáte potvrdzujú aj čísla o samotných sociálnych výdavkoch a ich štruktúre. Kým výdavky štátneho rozpočtu v roku 2008 rastú takmer o 10 percent a celkové verejné výdavky o 8,8 percenta, sociálne výdavky rastú len o 2 percentá, čo je aj predpokladaný rast inflácie, takže reálne nerastú vôbec. Kľúčové sociálne výdavky dokonca klesajú, pomoc v hmotnej núdzi z 9,270 miliardy na 9,201 miliardy korún, prídavky na deti z 8,540 miliardy na 8,519 miliardy korún.
Mohlo by sa zdať, že aspoň o dôchodcov bude postarané, keď už rodiny s deťmi vyjdú naprázdno. Čísla v rozpočte s tým nesúhlasia. Kým priemerný rast platov na Slovensku bude 6,6 percenta, starobné dôchodky porastú len o 4,7 percenta. To je v rozpore nielen so slovami koaličných politikov, ale aj s tým, čo si zapísali v programovom vyhlásení vlády – „vláda vynaloží maximálne úsilie na stabilizovanie miery náhrady mzdy a naštartuje jej zvýšenie“. Realita je taká, že miera náhrady sa zníži z úrovne 43,8 percenta v roku 2006 na 42,8 percenta v roku 2008.
...a víťazi
Kto teda je pre vládu prioritou? Štátna správa, v ktorej platy porastú o 8,9 percenta (čo je viac ako v regionálnom školstve, kde porastú o 8,6 percenta), ale najmä policajti s úctyhodným nárastom platov o 19,9 percenta. Rezortu vnútra sa darí aj celkovo, vo výdavkoch rastie o 18 percent.
Vôbec nechcem zhadzovať náročnú prácu policajtov, ale je veľa dôkazov, že minister vnútra a vláda by sa mali sústrediť na riešenie fungovania policajného zboru a nie na kupovanie si priazne policajtov za peniaze daňových poplatníkov. Posledné prípady zranenia bezúhonných ľudí v Nitre a Trnave, neopodstatnených zásahov kukláčov, ako aj medzinárodný škandál so zásahom proti kazašskej novinárke sú toho jasným dôkazom.
A kto sú ešte ďalší víťazi? Poľnohospodárska, informatizačná a betónová loby.
Dotácie do pôdohospodárstva vzrastú o 6,4 miliardy korún. Sektor pritom profituje z enormného rastu cien, ktorý je spôsobený tým, že trh sa z globálne prebytkového zmenil na globálne nedostatkový. Takáto kumulácia enormného rastu dotácií a rastu svetových cien spôsobí, že miliardy sa presunú v prospech úzkej skupiny ľudí ovládajúcich najväčšie poľnohospodárske podniky. Mimochodom, Slovensko má najväčšiu priemernú veľkosť farmy v celej EÚ-27.
Masívny nákup informačných technológií sa zdá tiež veľmi dobre koordinovaný. Na ministerstve financií vzrastú výdavky na tento účel v roku 2008 o 2,4 miliardy korún, to je o 28 percent, na ministerstve vnútra rastú kapitálové výdavky až o jednu miliardu korún, čiže o 65 percent, na informačné technológie sa má vynaložiť takmer 1 miliarda korún. Masívne investície do nákupu informačnej a telekomunikačnej techniky a technológií sa plánujú aj na ministerstve obrany (spolu 2,1 miliardy korún), pričom celkové investície v tomto rezorte by mali byť až 6,4 miliardy korún. Bude asi náhoda, že už aj vrabce si čvirikajú o prepojení práve týchto troch ministrov za Smer so sponzormi tejto istej strany z prostredia IT biznisu.
Betónová loby si príde na svoje pri PPP projektoch na diaľniciach, ale aj v rezorte životného prostredia. Rozpočet tohto rezortu rastie o 4,3 miliardy korún, teda o 125 percent. Bez peňazí z EÚ je to nárast o 2,1 miliardy, čiže o 82 percent. Najväčší nárast, o 1,5 miliardy korún bez zdrojov EÚ (čiže o 2 444 percent), sa bude týkať protipovodňových opatrení. Dá sa teda povedať, že najväčšia časť nárastu zdrojov v rezorte natečie do betónu.
Štátni developeri budú pri chuti aj v iných rezortoch. Investičné výdavky v rezorte zahraničia rastú o 100 miliónov korún, čiže o 50 percent, a v rezorte kultúry dokonca o 573 miliónov, čo predstavuje nárast o 211 percent.
Ospravedlňujem sa za príliš veľa čísiel. Rozpočet je však o nich. A čo teda ukazujú, čo ukazuje rozpočtové zrkadlo? Obraz klamárov, lobistov a developerov.
Autor je poslanec parlamentu za SDKÚ, bývalý minister financií SR.
Rozpočet je vlastne zrkadlo, v ktorom sa ukazuje obraz politikov. A treba povedať, že obraz tých dnešných koaličných, najmä obraz predsedu vlády, je pekne pokrivený.
.sociálny štát?
Vláda sa hrdí tým, že buduje sociálny štát, dokonca silný sociálny štát. Čísla v rozpočte, ale aj v nedávno schválenej aktualizácii konvergenčného programu, však hovoria niečo iné. Najlepšie to vystihuje miera prerozdeľovania, meraná podielom verejných výdavkov na HDP. Údaje Eurostatu za rok 2006 hovoria jasnou rečou – priemer za EÚ-27 bol 46,8 percenta, v silných sociálnych štátoch to bolo vyše 50 percent (Dánsko 51,4 percenta, Švédsko 55,5 percenta), kým na Slovensku len 37,3 percenta. Dobre, môžete si povedať, že je to dedičstvo po „krajne pravicovej vláde“. Kdeže! Napriek rečiam o budovaní silného sociálneho štátu rozpočet a konvergenčný program Ficovej vlády predpokladajú ďalší pokles až na úroveň 34,7 percenta HDP v roku 2010. A to napriek obrovským zdrojom z EÚ, bez nich by to bolo dokonca len 31,2 percenta.
.porazení...
Falošnosť slov o sociálnom štáte potvrdzujú aj čísla o samotných sociálnych výdavkoch a ich štruktúre. Kým výdavky štátneho rozpočtu v roku 2008 rastú takmer o 10 percent a celkové verejné výdavky o 8,8 percenta, sociálne výdavky rastú len o 2 percentá, čo je aj predpokladaný rast inflácie, takže reálne nerastú vôbec. Kľúčové sociálne výdavky dokonca klesajú, pomoc v hmotnej núdzi z 9,270 miliardy na 9,201 miliardy korún, prídavky na deti z 8,540 miliardy na 8,519 miliardy korún.
Mohlo by sa zdať, že aspoň o dôchodcov bude postarané, keď už rodiny s deťmi vyjdú naprázdno. Čísla v rozpočte s tým nesúhlasia. Kým priemerný rast platov na Slovensku bude 6,6 percenta, starobné dôchodky porastú len o 4,7 percenta. To je v rozpore nielen so slovami koaličných politikov, ale aj s tým, čo si zapísali v programovom vyhlásení vlády – „vláda vynaloží maximálne úsilie na stabilizovanie miery náhrady mzdy a naštartuje jej zvýšenie“. Realita je taká, že miera náhrady sa zníži z úrovne 43,8 percenta v roku 2006 na 42,8 percenta v roku 2008.
...a víťazi
Kto teda je pre vládu prioritou? Štátna správa, v ktorej platy porastú o 8,9 percenta (čo je viac ako v regionálnom školstve, kde porastú o 8,6 percenta), ale najmä policajti s úctyhodným nárastom platov o 19,9 percenta. Rezortu vnútra sa darí aj celkovo, vo výdavkoch rastie o 18 percent.
Vôbec nechcem zhadzovať náročnú prácu policajtov, ale je veľa dôkazov, že minister vnútra a vláda by sa mali sústrediť na riešenie fungovania policajného zboru a nie na kupovanie si priazne policajtov za peniaze daňových poplatníkov. Posledné prípady zranenia bezúhonných ľudí v Nitre a Trnave, neopodstatnených zásahov kukláčov, ako aj medzinárodný škandál so zásahom proti kazašskej novinárke sú toho jasným dôkazom.
A kto sú ešte ďalší víťazi? Poľnohospodárska, informatizačná a betónová loby.
Dotácie do pôdohospodárstva vzrastú o 6,4 miliardy korún. Sektor pritom profituje z enormného rastu cien, ktorý je spôsobený tým, že trh sa z globálne prebytkového zmenil na globálne nedostatkový. Takáto kumulácia enormného rastu dotácií a rastu svetových cien spôsobí, že miliardy sa presunú v prospech úzkej skupiny ľudí ovládajúcich najväčšie poľnohospodárske podniky. Mimochodom, Slovensko má najväčšiu priemernú veľkosť farmy v celej EÚ-27.
Masívny nákup informačných technológií sa zdá tiež veľmi dobre koordinovaný. Na ministerstve financií vzrastú výdavky na tento účel v roku 2008 o 2,4 miliardy korún, to je o 28 percent, na ministerstve vnútra rastú kapitálové výdavky až o jednu miliardu korún, čiže o 65 percent, na informačné technológie sa má vynaložiť takmer 1 miliarda korún. Masívne investície do nákupu informačnej a telekomunikačnej techniky a technológií sa plánujú aj na ministerstve obrany (spolu 2,1 miliardy korún), pričom celkové investície v tomto rezorte by mali byť až 6,4 miliardy korún. Bude asi náhoda, že už aj vrabce si čvirikajú o prepojení práve týchto troch ministrov za Smer so sponzormi tejto istej strany z prostredia IT biznisu.
Betónová loby si príde na svoje pri PPP projektoch na diaľniciach, ale aj v rezorte životného prostredia. Rozpočet tohto rezortu rastie o 4,3 miliardy korún, teda o 125 percent. Bez peňazí z EÚ je to nárast o 2,1 miliardy, čiže o 82 percent. Najväčší nárast, o 1,5 miliardy korún bez zdrojov EÚ (čiže o 2 444 percent), sa bude týkať protipovodňových opatrení. Dá sa teda povedať, že najväčšia časť nárastu zdrojov v rezorte natečie do betónu.
Štátni developeri budú pri chuti aj v iných rezortoch. Investičné výdavky v rezorte zahraničia rastú o 100 miliónov korún, čiže o 50 percent, a v rezorte kultúry dokonca o 573 miliónov, čo predstavuje nárast o 211 percent.
Ospravedlňujem sa za príliš veľa čísiel. Rozpočet je však o nich. A čo teda ukazujú, čo ukazuje rozpočtové zrkadlo? Obraz klamárov, lobistov a developerov.
Autor je poslanec parlamentu za SDKÚ, bývalý minister financií SR.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.