Až som si sadla, aj mne sa zrazu uľavilo. Naozaj sme TO čakali. Nevedeli sme, kedy a odkiaľ TO príde, ale čakali sme TO. Rovnako ako teraz pri útokoch na krčmu Mariachi v Nitre, volali sme o pomoc, ale ani nám nikto nepomohol. Našli sme v zásobách fľašku, naliali si a začali rátať škody. Skíni útočili železnými tyčami, bejzbalkami a reťazami. Rozbili všetko. Napriek tomu sa hosťom podarilo vytlačiť ich von z krčmy. Mocný Andy, bývalý biletár, odlomil nohu zo zvaleného stola a začal sa brániť. Ostatní sa pridali. Dievčatá ušli do foyeru, až na jednu Maricu, divošku, ktorá sa s nimi bila tiež. Na tie dobité tváre nezabudnem takisto ako na hlas v telefóne, ktorý mi počas celého útoku hovoril dokolečka teplým, kamenným spôsobom, že som sa dovolala na políciu. V tú noc sa nám naozaj nakoniec podarilo tie dvere po kúsočkoch zlepiť. Hoci by nič nevydržali, aspoň vyzerali ako dvere. Našťastie sme mali ešte mreže a krčmu sme mohli zavrieť a ísť domov. Keď teraz čítam správy o tom, ako festivaly podporili klub v Nitre, cítim zadosťučinenie. Nepoznám ľudí z Mariachi, ale som si istá, že za tú odvahu, s ktorou vyšli po útokoch pred médiá, si zaslúžia podporu nás všetkých. Nič iné nám proti náckom nepomôže. Dosť bolo obeti!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.