Budem osobný – Kuzminovej zlato ma veľmi potešilo a úplne som rozumel Marcelovi Merčiakovi, keď ho zvýšeným hlasom komentoval. Boli to presne tie emócie, pre ktoré je vrcholový šport populárny. Vôbec si pritom nemyslím, že dobré výkony „našich“ sú pre nás, vďačných divákov, len akousi náhradkou našej vlastnej neschopnosti či nenaplnenej túžby po úspechu. Nie, šport je krásny sám osebe, a vrcholový zvlášť. A ak je dovedený do dokonalosti, je to podľa mňa skôr poézia než súboj svalov.
Ale pri reakciách na Kuzminovej zlato som si uvedomil, ako veľmi nás tu ešte máta neistota o sebe samých. A nemyslím teraz vôbec na komentár Petra Morvaya v Sme, ktorý do mozaiky natešených názorov o skvelej Slovenke prispel chladnejšou úvahou o tom, že Nasťa vyrástla, a to aj športovo, v Rusku. Dokonca mám za to, že taký komentár bol potrebný, hoci mnohí ho označili za suterén a takmer číre zlo. Práve na tieto reakcie myslím – ukázali, že až tak prahneme po úspechu, že keď príde, nechceme byť vyrušovaní ani len realitou. Nasťa je naša a bodka, ostatné je od zlého. Ale veď áno, Nasťa je naša, navyše je veľmi sympaticky skromná, a je vynikajúcim príkladom cesty k úspechu. Ale privlastniť si ju celú je prejavom komplexu, nie dospelosti.
Podobne s hokejistami. Už to, že týždne pred olympiádou športoví novinári pokorne našľapovali pred kľúčovou otázkou o vzťahu Cháru k Šatanovi, bolo smutné. Počul som, že pre úspech hokejistov je treba zažmúriť oči. A tak ani samotný Chára po príchode do Soči nedostal túto otázku. My sme predsa konštruktívni. A čomu to pomohlo? Našľapovalo sa, žmúrilo, no vysokú prehru s USA to nezahatalo.
Ale hneď po nej prišiel druhý extrém. Zatracovanie, ponižovanie hráčov. Kto si spomenul, že s USA prehralo hviezdami nabité Rusko na posledných MS 3:8? A kto po našej prehre vnímal, v akom stave je už roky náš hokej, kto ho vedie a aký je vlastne zázrak, že sme ešte medzi elitou? Pozor – títo hráči idú na rozdiel od väčšiny z nás nad svoje možnosti, nie pod ne.
Olympiáda je krásna udalosť. Ale Soči odhalilo aj náš priveľký smäd, v ktorom je šport úplne nevinne.
Otvárame Mediálnu školu .týždňa!
Vážení čitatelia, s radosťou a očakávaním oznamujem, že po mesiacoch hľadania a príprav otvárame 17. marca Mediálnu školu .týždňa, ktorá je určená nielen študentom žurnalistiky, ale aj širšiemu okruhu záujemcov o svet okolo nás.
Pôjde o 12 seminárov, na ktorých budeme hovoriť o najdôležitejších mediálnych otázkach a zručnostiach, pričom na konci každého seminára bude účastníkom zadaná tvorivá úloha.
Investigatívny seminár povedie Marek Vagovič, reportáže Andrej Bán, kultúru Juraj Kušnierik, lifestyle Elena Akácsová, prácu s kamerou popíše Eugen Korda a tvorbu časopisu ja.
Tento semester prijmeme približne 20 uchádzačov. Ak chcete byť medzi nimi, napíšte čo najskôr na kurz@tyzden.com, alebo zavolajte na číslo 0907 311 557. Všetky potrebné informácie vrátane benefitov pre absolventov kurzu nájdete na našej podstránke kurz.tyzden.sk.
Tešíme sa na vás.
Ale pri reakciách na Kuzminovej zlato som si uvedomil, ako veľmi nás tu ešte máta neistota o sebe samých. A nemyslím teraz vôbec na komentár Petra Morvaya v Sme, ktorý do mozaiky natešených názorov o skvelej Slovenke prispel chladnejšou úvahou o tom, že Nasťa vyrástla, a to aj športovo, v Rusku. Dokonca mám za to, že taký komentár bol potrebný, hoci mnohí ho označili za suterén a takmer číre zlo. Práve na tieto reakcie myslím – ukázali, že až tak prahneme po úspechu, že keď príde, nechceme byť vyrušovaní ani len realitou. Nasťa je naša a bodka, ostatné je od zlého. Ale veď áno, Nasťa je naša, navyše je veľmi sympaticky skromná, a je vynikajúcim príkladom cesty k úspechu. Ale privlastniť si ju celú je prejavom komplexu, nie dospelosti.
Podobne s hokejistami. Už to, že týždne pred olympiádou športoví novinári pokorne našľapovali pred kľúčovou otázkou o vzťahu Cháru k Šatanovi, bolo smutné. Počul som, že pre úspech hokejistov je treba zažmúriť oči. A tak ani samotný Chára po príchode do Soči nedostal túto otázku. My sme predsa konštruktívni. A čomu to pomohlo? Našľapovalo sa, žmúrilo, no vysokú prehru s USA to nezahatalo.
Ale hneď po nej prišiel druhý extrém. Zatracovanie, ponižovanie hráčov. Kto si spomenul, že s USA prehralo hviezdami nabité Rusko na posledných MS 3:8? A kto po našej prehre vnímal, v akom stave je už roky náš hokej, kto ho vedie a aký je vlastne zázrak, že sme ešte medzi elitou? Pozor – títo hráči idú na rozdiel od väčšiny z nás nad svoje možnosti, nie pod ne.
Olympiáda je krásna udalosť. Ale Soči odhalilo aj náš priveľký smäd, v ktorom je šport úplne nevinne.
Otvárame Mediálnu školu .týždňa!
Vážení čitatelia, s radosťou a očakávaním oznamujem, že po mesiacoch hľadania a príprav otvárame 17. marca Mediálnu školu .týždňa, ktorá je určená nielen študentom žurnalistiky, ale aj širšiemu okruhu záujemcov o svet okolo nás.
Pôjde o 12 seminárov, na ktorých budeme hovoriť o najdôležitejších mediálnych otázkach a zručnostiach, pričom na konci každého seminára bude účastníkom zadaná tvorivá úloha.
Investigatívny seminár povedie Marek Vagovič, reportáže Andrej Bán, kultúru Juraj Kušnierik, lifestyle Elena Akácsová, prácu s kamerou popíše Eugen Korda a tvorbu časopisu ja.
Tento semester prijmeme približne 20 uchádzačov. Ak chcete byť medzi nimi, napíšte čo najskôr na kurz@tyzden.com, alebo zavolajte na číslo 0907 311 557. Všetky potrebné informácie vrátane benefitov pre absolventov kurzu nájdete na našej podstránke kurz.tyzden.sk.
Tešíme sa na vás.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.