Ak na popieranie existencie atómov zareagujete lakonickým konštatovaním, že atómy predsa len existujú, Rostasovými čitateľmi to bude chápané (prinajlepšom) ako tvrdenie proti tvrdeniu. Ak budete chcieť argumentovať a dodať svojim argumentom váhu tým, že ste fyzik, okamžite sa sám usvedčíte z konfliktu záujmov. A ak ste nebodaj autorom učebnice, v ktorej sa atómy spomínajú, tak samotná vaša existencia sa stáva dôležitým podporným dôkazom neexistencie atómov.
O atómy však pri udalostiach z jedenásteho septembra vôbec nejde, tie spomína Rostas len v rámci akejsi básnickej licencie. V prípade zrútenia veží WTC je evergreenom konšpiračných teoretikov celkom iná fyzika, a to fyzika (takmer) voľného pádu. Základná „logika“ tohto evergreenu je nasledovná: 1. Veže sa zrútili približne v priebehu desiatich sekúnd, čo nie je oveľa viac, ako by trval voľný pád z príslušnej výšky (toto je pravda). 2. Len v dôsledku nárazu lietadiel a následných požiarov sa veže takto rýchlo zrútiť nemohli, príčinou ich zrútenia teda muselo byť niečo iné (toto je blbosť). 3. To „niečo iné“ bola riadená explózia vnútri budov, ktorú sa americká vláda snaží za každú cenu ututlať (toto je úplná blbosť).
Časopis Zem a vek prišiel v spomínanom minuloročnom čísle so sviežou variáciou na túto tému. V rozhovore s doc. Ing. Ivanom Němcom, CSc., sa čitatelia dozvedeli, že pán docent a jeho diplomantka odvodili pohybovú rovnicu pádu budovy. Z riešenia tejto rovnice vraj vyplýva, že budovy sa jednak nemohli zrútiť celé a jednak že im to celé malo trvať oveľa dlhšie. Pán inžinier v rozhovore zdôraznil, že pri svojej analýze vychádzali zo základných zákonov mechaniky a zobrali do úvahy všetky podstatné vplyvy.
Ak si človek vyhľadá a prečíta príslušný článok (issuu.com/mehdizejnulahu/docs/nemec_i_2), nemôže si nevšimnúť niekoľko zvláštností. Pozoruhodný je už len spôsob prezentácie výsledkov vo forme nepríliš zrozumiteľnej tabuľky, v ktorej chýba najdôležitejší prvý riadok (iné riadky sú – zrejme ako kompenzácia – uvedené pre istotu dvakrát). Rozdiely medzi výsledkami rôznych výpočtov sú komentované vskutku bizarne: časy 7,4 s a 31,5 s, získané dvoma rôznymi počítačovými programami, sú podľa autorov „porovnateľne podobné“.
Najzávažnejším problémom však nie sú tieto „technické detaily“ , ale samotný model, ktorý je značne nerealistický (vzťah 1.3 nijakým zrozumiteľným spôsobom nepočíta s deštrukciou nosných stĺpov, vzťah 1.6 dáva podozrivo veľký odpor prostredia, atď). Ono totiž nestačí, aby bol model v súlade s fyzikálnymi zákonmi a aby „zobral do úvahy všetky podstatné vplyvy“. Pretože ak berie tieto vplyvy do úvahy hrubo nerealistickým spôsobom, potom výsledky nevypovedajú o realite vôbec nič.
Tvrdenie Ing. Němca, že zo základných zákonov mechaniky vyplýva nemožnosť zrútenia budov takmer voľným pádom, teda nemá oporu v serióznom modeli. A podobne je to zrejme aj s mnohými námietkami často spomínaných 1 500 inžinierov, ktorí nie sú spokojní s oficiálnou správou o zrútení Dvojičiek. Nikto z nich nevyvrátil hodnoverným spôsobom oficiálnu a úplne prirodzenú verziu pádu, podľa ktorej keď už sa vrchná časť poškodenej budovy dá do pohybu, tak jej obrovská hmota vyvolá po náraze do nižších poschodí prakticky okamžitú deštrukciu ich nosnej štruktúry. Nosná konštrukcia teda prestane klásť signifikantný odpor a dominantnou silou určujúcou pohyb padajúcej budovy zostane takmer výlučne len gravitačná sila (čo znamená takmer voľný pád).
No dobre, ale to sme zase tam, kde sme boli na začiatku. Inžinier tvrdí jedno, my druhé, a čo s teraz s tým? Znova tu máme tvrdenie proti tvrdeniu a väčšina čitateľov zrejme nebude schopná respektíve ochotná posudzovať rozumnosť či nerozumnosť nejakého modelu. Ale ako si má teda bežný človek urobiť jasno v otázkach, v ktorých sa nevedia dohodnúť ani odborníci, respektíve „odborníci“?
Nuž, je tu jedna možnosť. Stačí sa zamyslieť nad tým, čo také výnimočné by získala vláda USA alebo akýkoľvek iný démon zhodením Dvojičiek. Neboli samotné nárazy lietadiel teroristickým útokom par excelence? Nevyvolali už ony dostatočný šok, nezahynuli už pri nich stovky ľudí, neboli už nimi obe budovy nenávratne poškodené? Načo by bolo potrebné budovy okrem toho ešte aj komplikovane a utajene zhadzovať? Aby sa už aj tak obrovský šok a rozhorčenie ešte trochu zväčšili?
Isteže, dá sa donekonečna špekulovať o tom, že pád budov má na svedomí riadená explózia pyrotechnickej látky nanotermit (túto hypotézu má rád časopis Zem a vek). Alebo, že to majú na svedomí geneticky manipulované termity, ktoré zákerne rozožrali nosnú konštrukciu budov práve jedenásteho septembra (túto hypotézu prináša .týždeň ako vlastný príspevok do hitparády alternatívnych scenárov).
Má to len jeden háčik. Komu by sa oplatilo riskovať odhalenie príprav útoku nanotermitmi či GMO termitmi? Veď ak by to aj neodhalil ešte pred činom niektorý z tisícok pracovníkov v jednej z budov, skoro určite by sa našiel niekto (napríklad Rostas), kto by to odhalil po čine.
Takže, aby sme to zhrnuli: na základnú orientáciu v otázke relevantnosti „vedecky podložených“ konšpiračných teórií o páde Dvojičiek sa netreba učiť celú mechaniku, netreba študovať modely inžiniera Němca ani ďalších inžinierov. Úplne stačí elementárna logika. Ale ak ju niekto nevie používať, tak mu nepomôže ani očkovanie.
O atómy však pri udalostiach z jedenásteho septembra vôbec nejde, tie spomína Rostas len v rámci akejsi básnickej licencie. V prípade zrútenia veží WTC je evergreenom konšpiračných teoretikov celkom iná fyzika, a to fyzika (takmer) voľného pádu. Základná „logika“ tohto evergreenu je nasledovná: 1. Veže sa zrútili približne v priebehu desiatich sekúnd, čo nie je oveľa viac, ako by trval voľný pád z príslušnej výšky (toto je pravda). 2. Len v dôsledku nárazu lietadiel a následných požiarov sa veže takto rýchlo zrútiť nemohli, príčinou ich zrútenia teda muselo byť niečo iné (toto je blbosť). 3. To „niečo iné“ bola riadená explózia vnútri budov, ktorú sa americká vláda snaží za každú cenu ututlať (toto je úplná blbosť).
Časopis Zem a vek prišiel v spomínanom minuloročnom čísle so sviežou variáciou na túto tému. V rozhovore s doc. Ing. Ivanom Němcom, CSc., sa čitatelia dozvedeli, že pán docent a jeho diplomantka odvodili pohybovú rovnicu pádu budovy. Z riešenia tejto rovnice vraj vyplýva, že budovy sa jednak nemohli zrútiť celé a jednak že im to celé malo trvať oveľa dlhšie. Pán inžinier v rozhovore zdôraznil, že pri svojej analýze vychádzali zo základných zákonov mechaniky a zobrali do úvahy všetky podstatné vplyvy.
Ak si človek vyhľadá a prečíta príslušný článok (issuu.com/mehdizejnulahu/docs/nemec_i_2), nemôže si nevšimnúť niekoľko zvláštností. Pozoruhodný je už len spôsob prezentácie výsledkov vo forme nepríliš zrozumiteľnej tabuľky, v ktorej chýba najdôležitejší prvý riadok (iné riadky sú – zrejme ako kompenzácia – uvedené pre istotu dvakrát). Rozdiely medzi výsledkami rôznych výpočtov sú komentované vskutku bizarne: časy 7,4 s a 31,5 s, získané dvoma rôznymi počítačovými programami, sú podľa autorov „porovnateľne podobné“.
Najzávažnejším problémom však nie sú tieto „technické detaily“ , ale samotný model, ktorý je značne nerealistický (vzťah 1.3 nijakým zrozumiteľným spôsobom nepočíta s deštrukciou nosných stĺpov, vzťah 1.6 dáva podozrivo veľký odpor prostredia, atď). Ono totiž nestačí, aby bol model v súlade s fyzikálnymi zákonmi a aby „zobral do úvahy všetky podstatné vplyvy“. Pretože ak berie tieto vplyvy do úvahy hrubo nerealistickým spôsobom, potom výsledky nevypovedajú o realite vôbec nič.
Tvrdenie Ing. Němca, že zo základných zákonov mechaniky vyplýva nemožnosť zrútenia budov takmer voľným pádom, teda nemá oporu v serióznom modeli. A podobne je to zrejme aj s mnohými námietkami často spomínaných 1 500 inžinierov, ktorí nie sú spokojní s oficiálnou správou o zrútení Dvojičiek. Nikto z nich nevyvrátil hodnoverným spôsobom oficiálnu a úplne prirodzenú verziu pádu, podľa ktorej keď už sa vrchná časť poškodenej budovy dá do pohybu, tak jej obrovská hmota vyvolá po náraze do nižších poschodí prakticky okamžitú deštrukciu ich nosnej štruktúry. Nosná konštrukcia teda prestane klásť signifikantný odpor a dominantnou silou určujúcou pohyb padajúcej budovy zostane takmer výlučne len gravitačná sila (čo znamená takmer voľný pád).
No dobre, ale to sme zase tam, kde sme boli na začiatku. Inžinier tvrdí jedno, my druhé, a čo s teraz s tým? Znova tu máme tvrdenie proti tvrdeniu a väčšina čitateľov zrejme nebude schopná respektíve ochotná posudzovať rozumnosť či nerozumnosť nejakého modelu. Ale ako si má teda bežný človek urobiť jasno v otázkach, v ktorých sa nevedia dohodnúť ani odborníci, respektíve „odborníci“?
Nuž, je tu jedna možnosť. Stačí sa zamyslieť nad tým, čo také výnimočné by získala vláda USA alebo akýkoľvek iný démon zhodením Dvojičiek. Neboli samotné nárazy lietadiel teroristickým útokom par excelence? Nevyvolali už ony dostatočný šok, nezahynuli už pri nich stovky ľudí, neboli už nimi obe budovy nenávratne poškodené? Načo by bolo potrebné budovy okrem toho ešte aj komplikovane a utajene zhadzovať? Aby sa už aj tak obrovský šok a rozhorčenie ešte trochu zväčšili?
Isteže, dá sa donekonečna špekulovať o tom, že pád budov má na svedomí riadená explózia pyrotechnickej látky nanotermit (túto hypotézu má rád časopis Zem a vek). Alebo, že to majú na svedomí geneticky manipulované termity, ktoré zákerne rozožrali nosnú konštrukciu budov práve jedenásteho septembra (túto hypotézu prináša .týždeň ako vlastný príspevok do hitparády alternatívnych scenárov).
Má to len jeden háčik. Komu by sa oplatilo riskovať odhalenie príprav útoku nanotermitmi či GMO termitmi? Veď ak by to aj neodhalil ešte pred činom niektorý z tisícok pracovníkov v jednej z budov, skoro určite by sa našiel niekto (napríklad Rostas), kto by to odhalil po čine.
Takže, aby sme to zhrnuli: na základnú orientáciu v otázke relevantnosti „vedecky podložených“ konšpiračných teórií o páde Dvojičiek sa netreba učiť celú mechaniku, netreba študovať modely inžiniera Němca ani ďalších inžinierov. Úplne stačí elementárna logika. Ale ak ju niekto nevie používať, tak mu nepomôže ani očkovanie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.