Všetko sa v ňom deje v rýchlosti, extrémne rýchly je aj jeho rozvoj s dramatickými disciplínami (v programe ZOH je ich už 11), ktoré pomohli k tomu, že sa stal televízne najatraktívnejším zimným individuálnym športom. Dve alebo štyri streľby z neho robia pravé športové divadlo, hra nervov na strelnici, napätie pri každom výstrele a často minimálne rozdiely na cieľovej čiare prinášajú nevídaný adrenalín.
V biatlone sa za posledné dve desaťročia všetko skracuje: bežecké časy najlepších sú čoraz kvalitnejšie a rýchlosť streľby niekedy až neuveriteľná. Po vypätí na trati, po okruhoch dlhých u mužov 2,5 – 4 a u žien 2 – 3 kilometre, prichádzate na strelnicu, kde majú tí najlepší na všetko okolo 45 sekúnd času. Upokojiť sa pri príchode na stanovište, zamieriť na 50 metrov vzdialený 4,5-centimetra (v ľahu) alebo 11,5-centimetra (v stoji) široký terč a pri rôznorodej tepovej frekvencii páliť. Podľa možností nielen presne, ale čo najrýchlejšie. Rýchlosť streľby sa u najlepších borcov skrátila za posledných 15 rokov o polovicu!
Biatlon je jednoducho fascinujúci zážitok. Vždy má pole favoritov, na ktorom rýchlo vädnú ambície jedných a rastú ambície druhých. Pri jeho tvrdej konkurencii je druhé zlato Nasti Kuzminovej o to väčším a krajším úspechom.
.zlaté opojenie – diel druhý
V sobotu 13. februára 2010 dala do zlatého rámu svoj olympijský debut vo Whistleri nad Vancouverom, 15 mesiacov po zisku občianstva sa stala prvou slovenskou šampiónkou na ZOH v ére samostatnosti. Napriek chybnému úvodnému výstrelu vyhrala šprint na 7,5 kilometra, o poldruha sekundy predstihla nemeckú biatlonovú superhviezdu Magdalenu Neunerovú. Bola z toho krásna eufória, s večne milým úsmevom Nasti, ktorá nikdy nezabudla poďakovať fanúšikom i Slovensku. Našla u nás šancu napĺňať športové sny a mať pritom aj rodinu.
Už pred Vancouverom mala pozíciu vo svetovej špičke so striebrom z MS 2009 v Pjongčangu v pretekoch s hromadným štartom a v Kanade vyhrala, hoci si šesť týždňov pred ZOH, na Silvestra 2009, v Hochfilzene zlomila záprstnú kostičku! Zlatý šprint potom napriek lavínovitému mediálnemu humbugu okolo seba prikrášlila striebornou stíhačkou, v ktorej ju predstihla len „čarovná Lena“ Neunerová. „Neprehrala som zlato, získala som striebro,“ hovorila vtedy Nasťa.
Keď sme prišli do Soči, do nádherného biatlonového areálu Laura, tamtamy zo zákulisia nezneli optimisticky. Boli v nich poryvy celej predolympijskej sezóny, v ktorej sa pripravovala pod vedením manžela Daniela Kuzmina a streleckého trénera Juraja Sanitru. Vstup do sezóny bol skvelý, v Ostersunde skončila na 15 km druhá za Češkou Soukalovou, s ktorou prehrala len o 1,2 sekundy. Zdalo sa, že dlhodobé sústredenie v kanadskom olympijskom stredisku Canmore zabralo. Sanitra mal jasnú víziu: „Potrebovali sme, aby Nasťa začala získavať sekundy na strelnici – nielen streľbou, ale aj jej rýchlosťou. Tvorila model, pri ktorom začína v ľahu strieľať po 13 a v stoji po 14 sekundách, pričom sme jej neustále hovorili, že nesmie stratiť rytmus, nesmie sa zaseknúť.“
Je to zdanlivý detail, ale práca na ňom zabrala čas a ten si bral svoju daň. Prestalo sa jej dariť, výsledky neprichádzali. Z ďalších desiatich individuálnych štartov sa ešte dvakrát dostala do prvej desiatky, ale začala strácať streleckú istotu a aj sekundy na trati – najmä v záverečných okruhoch. Na posledných predolympijských pretekoch v Anterselve bola v šprinte a stíhačke šestnásta a ôsma. V Dolomitoch zostala trénovať, areál v Anterselve je v rovnakej nadmorskej výške ako olympijské trate na Červenej Poľane.
Nasťa je ambiciózna športovkyňa, a tak sme sa obávali, či zvládne ťažkú výzvu. Hovorila, že chce dokázať ľuďom na Slovensku, že patrí na špičku, že je schopná priniesť dobrý výsledok. Pridal sa ďalší faktor: ZOH v jej rodnej krajine, ktorej tiež chcela naplno ukázať, o čo sa Rusko pripravilo. Má v sebe srdce veľkej športovkyne, ktorá síce vystupuje skromne, ale nikdy si nekládla nízke ciele.
V nedeľu 9. februára 2014 sa to všetko zlialo dokopy a Nasťa Kuzminová zažila, čo možno prichádza len raz za biatlonový život – „perfektné preteky“. Na prvých 2,5 kilometra bola pomalšia ako Jana Gereková a ďalších 11 súperiek, po čistej streľbe odbehla najrýchlejší druhý okruh, po čistej stojke mala v záverečných 2 500 metroch 16. najlepší čas, ale aj tak vyhrala najdominantnejšie v olympijskej histórii na 7,5 km, takmer o 20 sekúnd!
Žiadnej biatlonistke sa predtým nepodarilo obhájiť olympijské zlato v inidividuálnych pretekoch. Strelecký modus operandi zabral unikátne, veď napríklad na Domračevovú získala na strelnici 10 a na Fínku Mäkäräinenovú, najlepšiu v šprintérskej bilancii SP, takmer 20 sekúnd! Za zlatom sa niesla, ako keby zneli tóny Borodinovej skladby Uleť na krídlach vetra, ktorá patrila medzi ústredné motívy otváracieho ceremoniálu. „Neviem ako, ale tie krídla mi počas pretekov narástli,“ hovorila prešťastná do nášho mikrofónu. Keď deň pred pretekmi povedala, že ponesie číslo 33, jej mama zareagovala, že pre Rusov je trojka magické číslo a že je to znak šťastia. Zabral aj talizman z Vancouveru: dres s číslom 19, ktoré niesla v zlatom olympijskom šprinte a ktorým si obalila vankúš v Olympijskej dedine.
.homeland and home
Mravenisko novinárov v mix-zóne sa stáva pre olympijských šampiónov zlatou tortúrou: pristavia vás reportéri približne 20 televíznych staníc, pri každej kóji opakujete zväčša to isté. V Nastinom prípade raz po anglicky, potom po rusky a nakoniec po slovensky. Potom vchádza do časti s ďalšími televíznymi štábmi, rozhlasovými reportérmi a píšucimi novinármi. Každý potrebuje okamžitú reakciu, on-line vydania, agentúry, denníky, rádio stanice, tele-správy, všetci čakajú.
Potom ju vedú s ďalšími medailistkami do sály na tlačovú konferenciu. Nasťa opäť odpovedá trojjazyčne. Na anglicky položenú otázku a o vzťahu k Rusku a Slovensku hovorí: „This is my homeland and this is my home.“ Pri spojke „and“ urobí Nasťa gesto, ktoré sa napísať nedá. Associated Press preto vydáva správu, ktorá má celkom iný obsah aj význam, než aký bol v skutočnosti vypovedaný.
Z nevinnej situácie bola doma aféra, vypovedajúca veľa o nás samých, o mnohých chladných dušiach, ktoré nikdy nepoznali rozdiel medzi víťazstvom a prehrou, tak ako nepoznajú rozdiel medzi pravdou a klamstvom. A pravda je jedna: Nasťa Kuzminová napísala kusisko športovej histórie Slovenska. Má tri olympijské medaily, a aj keď v stíhačke klesla na šieste miesto, zo šiestich individuálnych štartov pre nás dosiahla pod piatimi kruhmi päť pozícií v Top 8! ZOH 2014 sú Horúce – Studené – a Nastine!
.hrdinovia
Zapálenie olympijského ohňa pri otváracom ceremoniáli v Soči vrátilo pozornosť na veľkých športových hrdinov. Rusko si ich uctieva a zo zimných športov nemiluje nič viac ako hokej a krasokorčuľovanie. Voľba trojnásobných zlatých medailistov zo ZOH – brankára Vladislava Treťjaka a Iriny Rodninovej, ktorá sa preslávila v športových dvojiciach (s Alexejom Ulanovom a manželom Alexandrom Zajcevom), bola celkom logická. A samotné hry sú o veľkých športových hrdinoch.
Ole Einar Bjoerndalen chcel s biatlonom viackrát končiť. Myšlienku ťahať kariéru do štyridsiatky mu vraj okrem iného vnukol ešte v roku 2007 rozhovor s ruským prezidentom Putinom. A záver je to parádny. OEB vyhral šprint na 10 km a pred zrakom Bjoerna Dählieho vyrovnal rekord ZOH – získal 12. medailu (7-4-1, Dählie 8-4-0). „Mám za sebou dva najhoršie roky kariéry, ale motivácia pre mňa nebola nikdy otázkou," povedal známy nórsky askét. Hrdinom sa stáva jeho nástupca – Francúz Martin Fourcade je novým kráľom biatlonu a z prvých troch disciplín už má dve zlaté. „Najkrajší pocit? Keď dobre rozbehnete preteky a viete, že ste nezdolateľný,“ povedal po výhre v stíhačke, v ktorej si víťazné gesto dovolil už po poslednom výstrele.
Marit Bjoergenová, najúspešnejšia účastníčka ZOH 2010, mala v decembri 2012 problémy so srdcom. Lekári ju dali rýchlo dokopy, o dva mesiace získala vo Val di Fiemme štyri tituly majsterky sveta a v Soči, hneď v prvých pretekoch v skiatlone, štvrté olympijské zlato. „Čím ste starší, chutí lepšie a lepšie. Keď patríte medzi najlepších, viete, že aj tak si budete klásť otázky a budú vami lomcovať pochybnosti. Ale s vekom viete, na čo dávať dôraz,“ povedala Nórka, ktorá vyrastala na farme, na lyžiach preteká od siedmich rokov a prvýkrát prehrala až ako 13-ročná. A napriek tomu, že je prvou dámou bežeckého lyžovania, má so sebou v Soči psychologičku!
Holandsko a rýchlokorčuľovanie – to je samostatná olympijská kapitola. Aj do Soči dorazili fanúšikovia v oranžovom, na ovále Adler vyhráva ich dychovka. A borci sa starajú o náladu – do štvrtka získali v šiestich disciplínach 12 medailí (4-3-5). Dvojčatá Michel a Ronald Mulderovci boli v medailovom triu na 500 metrov. Michel s napätím sledoval krajana Jana Smeekensa, ktorý po prekročení cieľovej čiary dvíhal ruky nad hlavu. Tabuľa v hale i na televíznej obrazovke ukázala, že má o stotinu lepší celkový čas ako Mulder, ale po pár sekundách prišla korekcia a Smeekens sa musel uspokojiť so striebrom, prehral o 12 tisícin sekundy. Večer v televíznom štúdiu NOS sa na usmiatych bratov ani nepozrel: „Som rád, že vyhralo Holandsko, ale toto je individuálny šport, pozerám sa na seba a cítim prázdno. Medaila je pekná, ale nie je zlatá.“
Hrdinovia chcú byť zlatí. Každý z nich si píše svoj vlastný príbeh. Tešíme sa na druhý olympijský týždeň v Soči, pre fanúšikov u nás aj tu v Rusku bude hokejový. Začal sa studenou sprchou s USA, ale prvé tri zápasy sú len prípravou na utorok a hádam aj na štvrťfinálovú stredu.
Autor je športový komentátor RTVS.
V biatlone sa za posledné dve desaťročia všetko skracuje: bežecké časy najlepších sú čoraz kvalitnejšie a rýchlosť streľby niekedy až neuveriteľná. Po vypätí na trati, po okruhoch dlhých u mužov 2,5 – 4 a u žien 2 – 3 kilometre, prichádzate na strelnicu, kde majú tí najlepší na všetko okolo 45 sekúnd času. Upokojiť sa pri príchode na stanovište, zamieriť na 50 metrov vzdialený 4,5-centimetra (v ľahu) alebo 11,5-centimetra (v stoji) široký terč a pri rôznorodej tepovej frekvencii páliť. Podľa možností nielen presne, ale čo najrýchlejšie. Rýchlosť streľby sa u najlepších borcov skrátila za posledných 15 rokov o polovicu!
Biatlon je jednoducho fascinujúci zážitok. Vždy má pole favoritov, na ktorom rýchlo vädnú ambície jedných a rastú ambície druhých. Pri jeho tvrdej konkurencii je druhé zlato Nasti Kuzminovej o to väčším a krajším úspechom.
.zlaté opojenie – diel druhý
V sobotu 13. februára 2010 dala do zlatého rámu svoj olympijský debut vo Whistleri nad Vancouverom, 15 mesiacov po zisku občianstva sa stala prvou slovenskou šampiónkou na ZOH v ére samostatnosti. Napriek chybnému úvodnému výstrelu vyhrala šprint na 7,5 kilometra, o poldruha sekundy predstihla nemeckú biatlonovú superhviezdu Magdalenu Neunerovú. Bola z toho krásna eufória, s večne milým úsmevom Nasti, ktorá nikdy nezabudla poďakovať fanúšikom i Slovensku. Našla u nás šancu napĺňať športové sny a mať pritom aj rodinu.
Už pred Vancouverom mala pozíciu vo svetovej špičke so striebrom z MS 2009 v Pjongčangu v pretekoch s hromadným štartom a v Kanade vyhrala, hoci si šesť týždňov pred ZOH, na Silvestra 2009, v Hochfilzene zlomila záprstnú kostičku! Zlatý šprint potom napriek lavínovitému mediálnemu humbugu okolo seba prikrášlila striebornou stíhačkou, v ktorej ju predstihla len „čarovná Lena“ Neunerová. „Neprehrala som zlato, získala som striebro,“ hovorila vtedy Nasťa.
Keď sme prišli do Soči, do nádherného biatlonového areálu Laura, tamtamy zo zákulisia nezneli optimisticky. Boli v nich poryvy celej predolympijskej sezóny, v ktorej sa pripravovala pod vedením manžela Daniela Kuzmina a streleckého trénera Juraja Sanitru. Vstup do sezóny bol skvelý, v Ostersunde skončila na 15 km druhá za Češkou Soukalovou, s ktorou prehrala len o 1,2 sekundy. Zdalo sa, že dlhodobé sústredenie v kanadskom olympijskom stredisku Canmore zabralo. Sanitra mal jasnú víziu: „Potrebovali sme, aby Nasťa začala získavať sekundy na strelnici – nielen streľbou, ale aj jej rýchlosťou. Tvorila model, pri ktorom začína v ľahu strieľať po 13 a v stoji po 14 sekundách, pričom sme jej neustále hovorili, že nesmie stratiť rytmus, nesmie sa zaseknúť.“
Je to zdanlivý detail, ale práca na ňom zabrala čas a ten si bral svoju daň. Prestalo sa jej dariť, výsledky neprichádzali. Z ďalších desiatich individuálnych štartov sa ešte dvakrát dostala do prvej desiatky, ale začala strácať streleckú istotu a aj sekundy na trati – najmä v záverečných okruhoch. Na posledných predolympijských pretekoch v Anterselve bola v šprinte a stíhačke šestnásta a ôsma. V Dolomitoch zostala trénovať, areál v Anterselve je v rovnakej nadmorskej výške ako olympijské trate na Červenej Poľane.
Nasťa je ambiciózna športovkyňa, a tak sme sa obávali, či zvládne ťažkú výzvu. Hovorila, že chce dokázať ľuďom na Slovensku, že patrí na špičku, že je schopná priniesť dobrý výsledok. Pridal sa ďalší faktor: ZOH v jej rodnej krajine, ktorej tiež chcela naplno ukázať, o čo sa Rusko pripravilo. Má v sebe srdce veľkej športovkyne, ktorá síce vystupuje skromne, ale nikdy si nekládla nízke ciele.
V nedeľu 9. februára 2014 sa to všetko zlialo dokopy a Nasťa Kuzminová zažila, čo možno prichádza len raz za biatlonový život – „perfektné preteky“. Na prvých 2,5 kilometra bola pomalšia ako Jana Gereková a ďalších 11 súperiek, po čistej streľbe odbehla najrýchlejší druhý okruh, po čistej stojke mala v záverečných 2 500 metroch 16. najlepší čas, ale aj tak vyhrala najdominantnejšie v olympijskej histórii na 7,5 km, takmer o 20 sekúnd!
Žiadnej biatlonistke sa predtým nepodarilo obhájiť olympijské zlato v inidividuálnych pretekoch. Strelecký modus operandi zabral unikátne, veď napríklad na Domračevovú získala na strelnici 10 a na Fínku Mäkäräinenovú, najlepšiu v šprintérskej bilancii SP, takmer 20 sekúnd! Za zlatom sa niesla, ako keby zneli tóny Borodinovej skladby Uleť na krídlach vetra, ktorá patrila medzi ústredné motívy otváracieho ceremoniálu. „Neviem ako, ale tie krídla mi počas pretekov narástli,“ hovorila prešťastná do nášho mikrofónu. Keď deň pred pretekmi povedala, že ponesie číslo 33, jej mama zareagovala, že pre Rusov je trojka magické číslo a že je to znak šťastia. Zabral aj talizman z Vancouveru: dres s číslom 19, ktoré niesla v zlatom olympijskom šprinte a ktorým si obalila vankúš v Olympijskej dedine.
.homeland and home
Mravenisko novinárov v mix-zóne sa stáva pre olympijských šampiónov zlatou tortúrou: pristavia vás reportéri približne 20 televíznych staníc, pri každej kóji opakujete zväčša to isté. V Nastinom prípade raz po anglicky, potom po rusky a nakoniec po slovensky. Potom vchádza do časti s ďalšími televíznymi štábmi, rozhlasovými reportérmi a píšucimi novinármi. Každý potrebuje okamžitú reakciu, on-line vydania, agentúry, denníky, rádio stanice, tele-správy, všetci čakajú.
Potom ju vedú s ďalšími medailistkami do sály na tlačovú konferenciu. Nasťa opäť odpovedá trojjazyčne. Na anglicky položenú otázku a o vzťahu k Rusku a Slovensku hovorí: „This is my homeland and this is my home.“ Pri spojke „and“ urobí Nasťa gesto, ktoré sa napísať nedá. Associated Press preto vydáva správu, ktorá má celkom iný obsah aj význam, než aký bol v skutočnosti vypovedaný.
Z nevinnej situácie bola doma aféra, vypovedajúca veľa o nás samých, o mnohých chladných dušiach, ktoré nikdy nepoznali rozdiel medzi víťazstvom a prehrou, tak ako nepoznajú rozdiel medzi pravdou a klamstvom. A pravda je jedna: Nasťa Kuzminová napísala kusisko športovej histórie Slovenska. Má tri olympijské medaily, a aj keď v stíhačke klesla na šieste miesto, zo šiestich individuálnych štartov pre nás dosiahla pod piatimi kruhmi päť pozícií v Top 8! ZOH 2014 sú Horúce – Studené – a Nastine!
.hrdinovia
Zapálenie olympijského ohňa pri otváracom ceremoniáli v Soči vrátilo pozornosť na veľkých športových hrdinov. Rusko si ich uctieva a zo zimných športov nemiluje nič viac ako hokej a krasokorčuľovanie. Voľba trojnásobných zlatých medailistov zo ZOH – brankára Vladislava Treťjaka a Iriny Rodninovej, ktorá sa preslávila v športových dvojiciach (s Alexejom Ulanovom a manželom Alexandrom Zajcevom), bola celkom logická. A samotné hry sú o veľkých športových hrdinoch.
Ole Einar Bjoerndalen chcel s biatlonom viackrát končiť. Myšlienku ťahať kariéru do štyridsiatky mu vraj okrem iného vnukol ešte v roku 2007 rozhovor s ruským prezidentom Putinom. A záver je to parádny. OEB vyhral šprint na 10 km a pred zrakom Bjoerna Dählieho vyrovnal rekord ZOH – získal 12. medailu (7-4-1, Dählie 8-4-0). „Mám za sebou dva najhoršie roky kariéry, ale motivácia pre mňa nebola nikdy otázkou," povedal známy nórsky askét. Hrdinom sa stáva jeho nástupca – Francúz Martin Fourcade je novým kráľom biatlonu a z prvých troch disciplín už má dve zlaté. „Najkrajší pocit? Keď dobre rozbehnete preteky a viete, že ste nezdolateľný,“ povedal po výhre v stíhačke, v ktorej si víťazné gesto dovolil už po poslednom výstrele.
Marit Bjoergenová, najúspešnejšia účastníčka ZOH 2010, mala v decembri 2012 problémy so srdcom. Lekári ju dali rýchlo dokopy, o dva mesiace získala vo Val di Fiemme štyri tituly majsterky sveta a v Soči, hneď v prvých pretekoch v skiatlone, štvrté olympijské zlato. „Čím ste starší, chutí lepšie a lepšie. Keď patríte medzi najlepších, viete, že aj tak si budete klásť otázky a budú vami lomcovať pochybnosti. Ale s vekom viete, na čo dávať dôraz,“ povedala Nórka, ktorá vyrastala na farme, na lyžiach preteká od siedmich rokov a prvýkrát prehrala až ako 13-ročná. A napriek tomu, že je prvou dámou bežeckého lyžovania, má so sebou v Soči psychologičku!
Holandsko a rýchlokorčuľovanie – to je samostatná olympijská kapitola. Aj do Soči dorazili fanúšikovia v oranžovom, na ovále Adler vyhráva ich dychovka. A borci sa starajú o náladu – do štvrtka získali v šiestich disciplínach 12 medailí (4-3-5). Dvojčatá Michel a Ronald Mulderovci boli v medailovom triu na 500 metrov. Michel s napätím sledoval krajana Jana Smeekensa, ktorý po prekročení cieľovej čiary dvíhal ruky nad hlavu. Tabuľa v hale i na televíznej obrazovke ukázala, že má o stotinu lepší celkový čas ako Mulder, ale po pár sekundách prišla korekcia a Smeekens sa musel uspokojiť so striebrom, prehral o 12 tisícin sekundy. Večer v televíznom štúdiu NOS sa na usmiatych bratov ani nepozrel: „Som rád, že vyhralo Holandsko, ale toto je individuálny šport, pozerám sa na seba a cítim prázdno. Medaila je pekná, ale nie je zlatá.“
Hrdinovia chcú byť zlatí. Každý z nich si píše svoj vlastný príbeh. Tešíme sa na druhý olympijský týždeň v Soči, pre fanúšikov u nás aj tu v Rusku bude hokejový. Začal sa studenou sprchou s USA, ale prvé tri zápasy sú len prípravou na utorok a hádam aj na štvrťfinálovú stredu.
Autor je športový komentátor RTVS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.