Český týždeň Tomáša Nemečka

Ide o jednu z troch vetiev policajnej operácie, ktorá vlani zmietla Nečasov kabinet. Petr Nečas má ísť pred súd za to, čo sa považovalo za odpudivú, ale bežnú súčasť politiky: údajne sľúbil trom poslancom, ktorí vydierali jeho vládu, že im zariadi dobré miesta v štátnych podnikoch, ak zložia mandáty. Nechajme teraz bokom, že v policajnom obvinení chýba kľúčový dôkaz, že to naozaj bolo „niečo za niečo“. Nechajme bokom, že nešlo o fiktívnu, ale skutočnú prácu. A že chlapíci mali ekonomickú kvalifikáciu. A že jeden si polepšil, druhý pohoršil a tretí to miesto nezobral. A že oni sami obvinení nie sú (podľa Najvyššieho súdu ich kryla imunita, kým premiéra nie). Takže tak Nečas, ako aj Ištvan sa dočkajú svojho procesu.
Fascinujúce na tom je, že obaja konali logicky a morálne. Petr Nečas sa riadil pragmatickou morálkou menšieho zla: aby udržal vládu, ktorá uprostred ekonomickej krízy presadzovala nepopulárne škrty, prehltol svoju nechuť k trom vydieračom. Ivo Ištvan sa riadil morálkou absolútnou: Čo vyzerá ako úplatok, musí byť tak aj obžalované, aj keby sa celý okolitý svet chytal za hlavu.
Petr Nečas je dnes mimo politiky, len občas vydá zatrpknuté vyhlásenie a horko-ťažko začína nový život s novou manželkou. Ivo Ištvan stratil počiatočnú podporu médií, ale bude tvrdohlavo trvať na svojej právnej konštrukcii, kým nenarazí na súde. Obávam sa, že to celé smeruje k veľmi kunderovskému koncu – trpkosti bez katarzie.