Z obyčajného stretnutia Benedikta XVI. s kardinálmi, počas ktorého mali stanoviť dátum svätorečenia niekoľkých svätcov, sa 11. februára 2013 stala jedna najprekvapivejších udalostí v histórii cirkvi. „Moje sily, vzhľadom na pokročilý vek, nie sú viac dostačujúce na vykonávanie Petrovho úradu riadnym spôsobom,“ povedal pred koncom stretnutia Benedikt XVI. Všetci prítomní ustrnuli, lebo pochopili, že sa práve stávajú svedkami výnimočnej chvíle. „S plnou slobodou vyhlasujem, že sa vzdávam úradu rímskeho biskupa,“ dodal pápež tichým, ale rozhodným hlasom.
Svet sa ponoril do nemého úžasu, ktorý zakrátko vystriedali dohady, čo Benedikta XVI. viedlo k tomuto rozhodnutiu, čo tento krok znamená pre cirkev v súčasnosti a ako sa prejaví v budúcnosti.
.ako to prebehlo
Z pohľadu novinárov a zamestnancov Vatikánu si Benedikt XVI. na svoju rezignáciu nevybral najvhodnejšiu chvíľu. Dňa 11. februára je totiž v pápežskom miništáte pracovné voľno, keďže sa slávi podpísanie Lateránskych zmlúv, ktoré geopoliticky zadefinovali status Mestského štátu Vatikán. „Pápež nás zaskočil,“ priznal na mimoriadnej tlačovej konferencii hovorca Svätej stolice Federico Lombardi.
Ani stretnutie pápeža s kardinálmi, na ktorom mali stanoviť dátum svätorečenia niekoľkých svätcov, nepútal väčšiu pozornosť. Začalo sa o 11.00 a jedným z mála novinárov, ktorí ho sledovali, bola skúsená vatikanistka talianskej tlačovej agentúry ANSA Giovanna Chirri. „Ratzinger povedal, že starne: ,Ingravescente aetate´. Pri týchto slovách mi akoby neviditeľná ruka zovrela hrdlo a mala som dojem, že sa mi v hlave nafúkol balónik,“ vrátila sa k zlomovým momentom. Krátky príhovor, v ktorom Benedikt XVI. oznámil svoj odchod, zaznel v latinčine. Bez jej znalosti by Chirri len ťažko pochopila, že je svedkom prelomovej chvíle. „Počujem to, ale je mi tak, akoby som nepočula, nemôžem chytiť dych a trasú sa mi nohy, aj keď sedím: ľavú nohu nedokážem udržať bez pohybu. Hneď telefonujem, hľadám pomoc a potvrdenie. Vo Vatikáne však všetci mali iné veci na rozmýšľanie, nikto mi nezdvíhal,“ povedala pred niekoľkými dňami portálu Vatican Insider. Pápežovým slovám síce rozumela úplne presne, ale ich význam bol taký neuveriteľný, že ňou stále lomcovala neistota.
Nakoniec jej telefón zdvihol hovorca Lombardi: „Dobre si to pochopila – povedal mi veľmi pokojným hlasom – odchádza 28. februára.“ Potom už informácia dostala raketové tempo. O 11.46 sa nachádzala v spravodajskom servise agentúry ANSA, 11.58 ju Chirri zavesila na svoj twitterový profil, 12.07 Tlačové stredisko Svätej stolice zvolalo tlačovú konferenciu.
Podľa portálu medialne.sk zo svetových médií správu najrýchlejšie prebrala agentúra Reuters (11.53), na Slovensku to boli sme.sk a hnonline.sk (12.00). „V tomto neočakávanom víre celosvetovej pozornosti bolo pre mňa ťažké vysvetliť kolegom, najmä tým zo zahraničia, že nebol nijaký brífing a že správa, ktorú som vydala, bola len dôsledkom dodržiavania starých pravidiel vatikanistov. Znamená to sledovať udalosti, ktorým sa zvyčajne venuje minimálna mediálna pozornosť,“ dodala Chirri.
Rovnako nevídaný kúsok sa podaril aj ďalšej vatikanistke Elisabette Piqué z argentínskeho denníka La Nación. Tá ako jediná predpokladala, že Benediktovým nástupcom sa stane kardinál Bergoglio. Začiatkom roka jej vyšla 400-stranová biografia s názvom František. Život a revolúcia.
.z kríža sa nezostupuje
Základné krokysi Benedikt XVI. naplánoval s nemeckou presnosťou. Vopred oznámil, že pápežský stolec opustí 28. februára o 20.00 a odíde do pápežského sídla v Castel Gandolfo; konkláve, ktoré bude vyberať jeho nástupcu, sa nezúčastní a po istom čase sa utiahne do zrekonštruovaného kláštora Mater Ecclesiae vo Vatikáne.
Otázok však bolo viac ako odpovedí. Vráti sa „pápež na dôchodku“ k svojmu civilnému menu? Aký typ oblečenia bude nosiť? Aké oslovenie mu bude prináležať? Čo sa stane s rozpísanou encyklikou o viere? Najzávažnejšia otázka však znela úplne ináč. Mnohí ju nosili v sebe, ale báli sa ju vysloviť, pretože zaváňala sklamaním až pobúrením. Nie je odchod z Petrovho stolca obrovským pochybením?
Niektorí vysokí cirkevní predstavitelia ju napokon vyslovili aj nahlas. „Wojtyla sa rozhodol ostať na Petrovom stolci až do konca svojho života, pretože bol presvedčený, že z kríža sa nezostupuje,“ vyjadril sa krakovský arcibiskup, kardinál Stanislaw Dziwisz, bývalý osobný sekretár Jána Pavla II.Podľa arcibiskupa Sydney, kardinála Georgea Pella,Benedikt XVI. zanechal cirkev v neistote a vytvoril nebezpečný precedens, že rôzne vplyvné skupiny, ktoré nebudú stotožnené s niektorým z budúcich pápežov, budú vytvárať nátlak na jeho odstúpenie.
Na Benediktovu stranu sa postavil iný blízky spolupracovník Jána Pavla II., hovorca Joaquín Navarro-Valls, podľa ktorého téza, že pápež nesmie odstúpiť, je chybná. Nielenže to umožňuje Kódex kánonického práva (kán. 332 § 2), ale cestu k možnej rezignácii si pripravili aj Benediktovi predchodcovia Pavol VI. a Ján Pavol II. Ani Benedikt XVI. sa pre túto možnosť nerozhodol zo dňa na deň, ale uvažoval nad ňou už od leta 2011. K definitívnemu rozhodnutiu dospel po apoštolskej ceste do Mexika a na Kubu v marci 2012, počas ktorej si ľahko poranil hlavu. Keďže lekári mu zakázali ďalšie náročné cesty, znepokojoval sa myšlienkou na Svetové dni mládeže, ktoré sa mali konať vo vzdialenom Riu de Janeiro koncom júla 2013.
.nič nie je ako predtým
Obavy z chaosu v cirkvi či problematickosti spolužitia dvoch pápežov sa napokon ukázali ako neopodstatnené a prehnané. Platia síce slová vatikanistov Giacoma Galeazziho a Andreu Tornielliho, že Vatikán už rok nie je tým, čím býval, ale v pozitívnom zmysle. Kým pred rokom sa hovorilo o mocenských zápasoch vnútri Vatikánu, dnes je cirkev vnímaná ako tá, ktorá sa nanovo učí počúvať a slúžiť. Na prvý pohľad je to zásluha pápeža Františka, ale cestu mu pripravil práve Benedikt XVI. svojím rozhodnutím. Jeho svedectvo, že pápežstvo nie je moc, ale služba, počas uplynulých mesiacov nabralo na sile. Slová hovorcu Svätej stolice Federica Lombardiho, že išlo o „epochálne gesto“, tak vôbec nie sú prehnané.
Vystupovanie Benedikta XVI. bolo počas uplynulého roka nenápadné a striedme. Akoby inšpirované slovami Jána Krstiteľa na Ježišovu adresu: „On musí rásť a mňa musí ubúdať“ (Jn 3, 30). Po tom, čo sa 28. februára 2013 o 20.00 mohutná brána pápežského paláca v Castel Gandolfo zabuchla,Benedikt XVI. – s medzičasom zadefinovaným titulom emeritný pápež – sa na verejnosti ukázal až 23. marca. Objatie so svojím nástupcom Františkom, ktorý ho prišiel do Castel Gandolfa navštíviť, bolo symbolickou bodkou za uplynulými vzrušujúcimi týždňami v živote cirkvi. „Sme bratia,“ povedal novozvolený pápež svojmu predchodcovi, keď mu v kaplnke núkal čestné miesto pred oltárom. Obaja sa tak pomodlili na jednom kľačadle.
Do Vatikánu sa Benedikt XVI. vrátil 2. mája, po vyše dvojmesačnom dobrovoľnom exile. Osobne ho privítal úradujúci pápež, ktorý svojho predchodcu odprevadil do upraveného kláštora. „Je to ako mať doma múdreho starca. Taký starček je ctený, milovaný, načúvam mu. Benedikt XVI. je rozvážny človek, nemieša sa,“ opísal pápežské spolužitie pri návrate zo Svetových dní mládeže v Brazílii František.
Spolu na verejnosti sa opäť ukázali až začiatkom júla, keď odhalili sochu archanjela Michala vo Vatikánskych záhradách. Začiatkom septembra Benedikt XVI. slúžil poloverejnú omšu na záver tradičného stretnutia so svojimi bývalými študentmi. Podľa arcibiskupa Georga Gänsweina, ktorý je naďalej nielen sekretárom Benedikta XVI., ale pomáha aj Františkovi ako prefekt Pápežského domu, sa obaja pápeži osobne stretajú alebo si telefonujú. Vzájomne sa navštívili aj na Vianoce.
Emeritný pápež, ktorý celý život dodržiaval pravidelný denný rytmus, aby stíhal všetky duchovné, akademické a organizačné aktivity, sa nevzdal svojich návykov ani na dôchodku. Vstáva okolo pol šiestej, rannú omšu slúži o siedmej a po raňajkách odpisuje na listy. Po obede spojenom so siestou sa so sekretárom Gänsweinom prechádzajú po Vatikánskych záhradách a modlia sa ruženec. Zvyšok dňa je venovaný čítaniu a písaniu. K televízoru si sadá až večer o ôsmej, aby si pozrel televízne správy. Benediktov deň sa končí po večerných modlitbách o desiatej. „Cíti sa dobre, ale určite je to už osoba, ktorá má svoj vek. Ide o muža fyzicky starého, ale jeho duch je veľmi živý a jasný,“ opísal jeho zdravotný stav sekretár Gänswein. Práve on sa spolu so štyrmi zasvätenými laičkami stará o pokojnú starobu pápeža na odpočinku.
Návštevy prijíma len zriedkavo. Najčastejšie je uňho vidieť jeho o tri roky staršieho brata Georga a bývalých najbližších spolupracovníkov. Do verejného diania sa zapája len výnimočne. Najviditeľnejšie minuloročnú jeseň, keď v talianskom denníku La Repubblica viedol polemiku s matematikom a kritikom kresťanstva Piergiorgiom Odifreddim.
.pápežský tandem
Harmonické, takmer tandemové spolužitie dvoch pápežov zastavilo akékoľvek pokusy stavať minulý a súčasný pontifikát do protikladu. Rozdiely vo forme vidia všetci, a je vidieť, že je istý rozdiel aj v obsahu, teda ani v tom, že by sa ich pohľady navzájom vylučovali, skôr každý z nich mali iné akcenty. Samozrejme, ľudia z okolia oboch pápežov zdôrazňujú kontinuitu. „Benedikt nám povedal, že sa mu zdá, že z teologického hľadiska sú s pápežom Františkom v rovnakej línii,“ povedal nemecký psychológ a teológ Manfred Lütz, ktorý je dlhoročným priateľom emeritného pápeža a v decembri ho osobne navštívil. Benedikt XVI. zároveň zdôraznil, že odchodom z verejného života neopustil Petrovu službu, ale ju napĺňa iným spôsobom – modlitbou.
Katolíci však berú rok bez Benedikta a s Františkom ako jedinečné obdobie: Pápežské duo momentálne pre nich zosobňuje dva podstatné prvky cirkvi – modliť sa (Benedikt XVI.) a slúžiť (František). Aj keď oddeľovať jedno od druhého nie je možné tak, ako boli v poslednom roku od seba neoddeliteľní obaja pápeži.
Autor je spolupracovník .týždňa, tvorí portál svetkrestanstva.sk
Svet sa ponoril do nemého úžasu, ktorý zakrátko vystriedali dohady, čo Benedikta XVI. viedlo k tomuto rozhodnutiu, čo tento krok znamená pre cirkev v súčasnosti a ako sa prejaví v budúcnosti.
.ako to prebehlo
Z pohľadu novinárov a zamestnancov Vatikánu si Benedikt XVI. na svoju rezignáciu nevybral najvhodnejšiu chvíľu. Dňa 11. februára je totiž v pápežskom miništáte pracovné voľno, keďže sa slávi podpísanie Lateránskych zmlúv, ktoré geopoliticky zadefinovali status Mestského štátu Vatikán. „Pápež nás zaskočil,“ priznal na mimoriadnej tlačovej konferencii hovorca Svätej stolice Federico Lombardi.
Ani stretnutie pápeža s kardinálmi, na ktorom mali stanoviť dátum svätorečenia niekoľkých svätcov, nepútal väčšiu pozornosť. Začalo sa o 11.00 a jedným z mála novinárov, ktorí ho sledovali, bola skúsená vatikanistka talianskej tlačovej agentúry ANSA Giovanna Chirri. „Ratzinger povedal, že starne: ,Ingravescente aetate´. Pri týchto slovách mi akoby neviditeľná ruka zovrela hrdlo a mala som dojem, že sa mi v hlave nafúkol balónik,“ vrátila sa k zlomovým momentom. Krátky príhovor, v ktorom Benedikt XVI. oznámil svoj odchod, zaznel v latinčine. Bez jej znalosti by Chirri len ťažko pochopila, že je svedkom prelomovej chvíle. „Počujem to, ale je mi tak, akoby som nepočula, nemôžem chytiť dych a trasú sa mi nohy, aj keď sedím: ľavú nohu nedokážem udržať bez pohybu. Hneď telefonujem, hľadám pomoc a potvrdenie. Vo Vatikáne však všetci mali iné veci na rozmýšľanie, nikto mi nezdvíhal,“ povedala pred niekoľkými dňami portálu Vatican Insider. Pápežovým slovám síce rozumela úplne presne, ale ich význam bol taký neuveriteľný, že ňou stále lomcovala neistota.
Nakoniec jej telefón zdvihol hovorca Lombardi: „Dobre si to pochopila – povedal mi veľmi pokojným hlasom – odchádza 28. februára.“ Potom už informácia dostala raketové tempo. O 11.46 sa nachádzala v spravodajskom servise agentúry ANSA, 11.58 ju Chirri zavesila na svoj twitterový profil, 12.07 Tlačové stredisko Svätej stolice zvolalo tlačovú konferenciu.
Podľa portálu medialne.sk zo svetových médií správu najrýchlejšie prebrala agentúra Reuters (11.53), na Slovensku to boli sme.sk a hnonline.sk (12.00). „V tomto neočakávanom víre celosvetovej pozornosti bolo pre mňa ťažké vysvetliť kolegom, najmä tým zo zahraničia, že nebol nijaký brífing a že správa, ktorú som vydala, bola len dôsledkom dodržiavania starých pravidiel vatikanistov. Znamená to sledovať udalosti, ktorým sa zvyčajne venuje minimálna mediálna pozornosť,“ dodala Chirri.
Rovnako nevídaný kúsok sa podaril aj ďalšej vatikanistke Elisabette Piqué z argentínskeho denníka La Nación. Tá ako jediná predpokladala, že Benediktovým nástupcom sa stane kardinál Bergoglio. Začiatkom roka jej vyšla 400-stranová biografia s názvom František. Život a revolúcia.
.z kríža sa nezostupuje
Základné krokysi Benedikt XVI. naplánoval s nemeckou presnosťou. Vopred oznámil, že pápežský stolec opustí 28. februára o 20.00 a odíde do pápežského sídla v Castel Gandolfo; konkláve, ktoré bude vyberať jeho nástupcu, sa nezúčastní a po istom čase sa utiahne do zrekonštruovaného kláštora Mater Ecclesiae vo Vatikáne.
Otázok však bolo viac ako odpovedí. Vráti sa „pápež na dôchodku“ k svojmu civilnému menu? Aký typ oblečenia bude nosiť? Aké oslovenie mu bude prináležať? Čo sa stane s rozpísanou encyklikou o viere? Najzávažnejšia otázka však znela úplne ináč. Mnohí ju nosili v sebe, ale báli sa ju vysloviť, pretože zaváňala sklamaním až pobúrením. Nie je odchod z Petrovho stolca obrovským pochybením?
Niektorí vysokí cirkevní predstavitelia ju napokon vyslovili aj nahlas. „Wojtyla sa rozhodol ostať na Petrovom stolci až do konca svojho života, pretože bol presvedčený, že z kríža sa nezostupuje,“ vyjadril sa krakovský arcibiskup, kardinál Stanislaw Dziwisz, bývalý osobný sekretár Jána Pavla II.Podľa arcibiskupa Sydney, kardinála Georgea Pella,Benedikt XVI. zanechal cirkev v neistote a vytvoril nebezpečný precedens, že rôzne vplyvné skupiny, ktoré nebudú stotožnené s niektorým z budúcich pápežov, budú vytvárať nátlak na jeho odstúpenie.
Na Benediktovu stranu sa postavil iný blízky spolupracovník Jána Pavla II., hovorca Joaquín Navarro-Valls, podľa ktorého téza, že pápež nesmie odstúpiť, je chybná. Nielenže to umožňuje Kódex kánonického práva (kán. 332 § 2), ale cestu k možnej rezignácii si pripravili aj Benediktovi predchodcovia Pavol VI. a Ján Pavol II. Ani Benedikt XVI. sa pre túto možnosť nerozhodol zo dňa na deň, ale uvažoval nad ňou už od leta 2011. K definitívnemu rozhodnutiu dospel po apoštolskej ceste do Mexika a na Kubu v marci 2012, počas ktorej si ľahko poranil hlavu. Keďže lekári mu zakázali ďalšie náročné cesty, znepokojoval sa myšlienkou na Svetové dni mládeže, ktoré sa mali konať vo vzdialenom Riu de Janeiro koncom júla 2013.
.nič nie je ako predtým
Obavy z chaosu v cirkvi či problematickosti spolužitia dvoch pápežov sa napokon ukázali ako neopodstatnené a prehnané. Platia síce slová vatikanistov Giacoma Galeazziho a Andreu Tornielliho, že Vatikán už rok nie je tým, čím býval, ale v pozitívnom zmysle. Kým pred rokom sa hovorilo o mocenských zápasoch vnútri Vatikánu, dnes je cirkev vnímaná ako tá, ktorá sa nanovo učí počúvať a slúžiť. Na prvý pohľad je to zásluha pápeža Františka, ale cestu mu pripravil práve Benedikt XVI. svojím rozhodnutím. Jeho svedectvo, že pápežstvo nie je moc, ale služba, počas uplynulých mesiacov nabralo na sile. Slová hovorcu Svätej stolice Federica Lombardiho, že išlo o „epochálne gesto“, tak vôbec nie sú prehnané.
Vystupovanie Benedikta XVI. bolo počas uplynulého roka nenápadné a striedme. Akoby inšpirované slovami Jána Krstiteľa na Ježišovu adresu: „On musí rásť a mňa musí ubúdať“ (Jn 3, 30). Po tom, čo sa 28. februára 2013 o 20.00 mohutná brána pápežského paláca v Castel Gandolfo zabuchla,Benedikt XVI. – s medzičasom zadefinovaným titulom emeritný pápež – sa na verejnosti ukázal až 23. marca. Objatie so svojím nástupcom Františkom, ktorý ho prišiel do Castel Gandolfa navštíviť, bolo symbolickou bodkou za uplynulými vzrušujúcimi týždňami v živote cirkvi. „Sme bratia,“ povedal novozvolený pápež svojmu predchodcovi, keď mu v kaplnke núkal čestné miesto pred oltárom. Obaja sa tak pomodlili na jednom kľačadle.
Do Vatikánu sa Benedikt XVI. vrátil 2. mája, po vyše dvojmesačnom dobrovoľnom exile. Osobne ho privítal úradujúci pápež, ktorý svojho predchodcu odprevadil do upraveného kláštora. „Je to ako mať doma múdreho starca. Taký starček je ctený, milovaný, načúvam mu. Benedikt XVI. je rozvážny človek, nemieša sa,“ opísal pápežské spolužitie pri návrate zo Svetových dní mládeže v Brazílii František.
Spolu na verejnosti sa opäť ukázali až začiatkom júla, keď odhalili sochu archanjela Michala vo Vatikánskych záhradách. Začiatkom septembra Benedikt XVI. slúžil poloverejnú omšu na záver tradičného stretnutia so svojimi bývalými študentmi. Podľa arcibiskupa Georga Gänsweina, ktorý je naďalej nielen sekretárom Benedikta XVI., ale pomáha aj Františkovi ako prefekt Pápežského domu, sa obaja pápeži osobne stretajú alebo si telefonujú. Vzájomne sa navštívili aj na Vianoce.
Emeritný pápež, ktorý celý život dodržiaval pravidelný denný rytmus, aby stíhal všetky duchovné, akademické a organizačné aktivity, sa nevzdal svojich návykov ani na dôchodku. Vstáva okolo pol šiestej, rannú omšu slúži o siedmej a po raňajkách odpisuje na listy. Po obede spojenom so siestou sa so sekretárom Gänsweinom prechádzajú po Vatikánskych záhradách a modlia sa ruženec. Zvyšok dňa je venovaný čítaniu a písaniu. K televízoru si sadá až večer o ôsmej, aby si pozrel televízne správy. Benediktov deň sa končí po večerných modlitbách o desiatej. „Cíti sa dobre, ale určite je to už osoba, ktorá má svoj vek. Ide o muža fyzicky starého, ale jeho duch je veľmi živý a jasný,“ opísal jeho zdravotný stav sekretár Gänswein. Práve on sa spolu so štyrmi zasvätenými laičkami stará o pokojnú starobu pápeža na odpočinku.
Návštevy prijíma len zriedkavo. Najčastejšie je uňho vidieť jeho o tri roky staršieho brata Georga a bývalých najbližších spolupracovníkov. Do verejného diania sa zapája len výnimočne. Najviditeľnejšie minuloročnú jeseň, keď v talianskom denníku La Repubblica viedol polemiku s matematikom a kritikom kresťanstva Piergiorgiom Odifreddim.
.pápežský tandem
Harmonické, takmer tandemové spolužitie dvoch pápežov zastavilo akékoľvek pokusy stavať minulý a súčasný pontifikát do protikladu. Rozdiely vo forme vidia všetci, a je vidieť, že je istý rozdiel aj v obsahu, teda ani v tom, že by sa ich pohľady navzájom vylučovali, skôr každý z nich mali iné akcenty. Samozrejme, ľudia z okolia oboch pápežov zdôrazňujú kontinuitu. „Benedikt nám povedal, že sa mu zdá, že z teologického hľadiska sú s pápežom Františkom v rovnakej línii,“ povedal nemecký psychológ a teológ Manfred Lütz, ktorý je dlhoročným priateľom emeritného pápeža a v decembri ho osobne navštívil. Benedikt XVI. zároveň zdôraznil, že odchodom z verejného života neopustil Petrovu službu, ale ju napĺňa iným spôsobom – modlitbou.
Katolíci však berú rok bez Benedikta a s Františkom ako jedinečné obdobie: Pápežské duo momentálne pre nich zosobňuje dva podstatné prvky cirkvi – modliť sa (Benedikt XVI.) a slúžiť (František). Aj keď oddeľovať jedno od druhého nie je možné tak, ako boli v poslednom roku od seba neoddeliteľní obaja pápeži.
Autor je spolupracovník .týždňa, tvorí portál svetkrestanstva.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.