Na rozdiel od objemu špinavých peňazí pochádzajúcich z trestnej činnosti, hodnoverné štatistiky ohľadom množstva legálneho obeživa sú verejne známe. Nuž a oficiálne čísla hovoria, že na celom svete sa ročne vytlačí takmer 150 miliárd (!) kusov nových bankoviek, ktoré pravidelne nahrádzajú „staré“ papierové peniaze stiahnuté z obehu. Časť z nich je síce mechanicky poškodená, mnohé sú však len znečistené. Uvádza sa, že tlač a distribúcia zbrusu nových platidiel spolu koštuje približne desať miliárd amerických dolárov.
Navyše, centrálne banky sa musia popasovať aj s fyzickou likvidáciou stopäťdesiattisíc ton použitých bankoviek, pričom ich skartácia musí byť nielen ekologická, ale aj bezpečná. (Exemplárnou výstrahou je britská Veľká vlaková lúpež z roku 1963, pri ktorej zlodeji ukoristili práve bankovky určené na likvidáciu v hodnote dnešných päťdesiat miliónov libier). Je teda zrejmé, že sa intenzívne hľadá nový praktický spôsob recyklácie použitých a nepoškodených bankoviek. Práve nedávno sa objavil zaujímavý fyzikálno-chemický spôsob, ako doslova vyprať znečistené peniaze, ktoré by sa potom „ako nové“ mohli následne vrátiť do obehu.
.špinavé bankovky
Seriózni bankári sa, vcelku pochopiteľne, obvykle nevenujú prírodným vedám. Zamestnanci Holandskej centrálnej banky (De Nederlandsche Bank) však už dlhodobo aktívne participujú na výskume faktorov ovplyvňujúcich (za)špinenie bankoviek. A v spolupráci s chemikmi zistili kľúčovú vec: intenzívnou ručnou manipuláciou sa papierové peniaze znečisťujú najmä ľudským kožným mazom. Ide o dôverne známu olejovo-voskovú hmotu (sebum), ktorá pokrýva a chráni našu pokožku. (Aknózni adolescenti to však asi vnímajú inak). Produkujú ju mazové žľazy po celom tele – s výnimkou dlaní a chodidiel. Primárne zamastenie bankoviek kožným mazom, vzhľadom na ich výlučný transfer „z rúčky do rúčky“, je teda celkom zaujímavé zistenie. Ktoré, okrem iného, vypovedá aj o úrovni elementárnej hygieny rúk dospelej populácie.
V každom prípade, počas niekoľkých rokov sa produkt ľudských mazových žliaz, ktorý pozostáva hlavne z (esterov) mastných kyselín, akumuluje na povrchu papierových peňazí v obehu. Vplyvom svetelného žiarenia následne dochádza k oxidácii mazu vzdušným kyslíkom a používané bankovky postupne nadobúdajú svoj typicky žltohnedý nádych a matný zašlý výzor. A nielenže sú nepríjemne poddajné na dotyk, ale dokonca aj počítačky bankoviek a verejné bankomaty majú problémy s ich mechanickým spracovaním. Fajn, ale ako súvisia špinavé peniaze s oxidom uhličitým?
.superkritický CO2
Oxid uhličitý je pri bežnej teplote a tlaku bezfarebný plyn bez chuti a zápachu. Keď ho však poriadnym zvýšením tlaku a miernym zvýšením teploty dostaneme nad jeho kritický bod (sedem megapaskalov, tridsaťjeden stupňov Celzia), stáva sa tzv. superkritickou kvapalinou. Pričom táto zvláštna forma v sebe výhodne spája vlastnosti oboch skupenstiev, čo sa dnes často využíva v mnohých užitočných aplikáciách. Extrahuje sa ňou napríklad kofeín z kávových zŕn alebo vonné oleje z aromatických rastlín, taktiež nahrádza hexán a acetón pri chemickom (suchom) čistení odevov. Nuž a jedným z perspektívnych využití by mohlo byť účinné a zároveň šetrné „pranie“ použitých bankoviek.
Nedávne laboratórne experimenty totiž preukázali, že superkritický oxid uhličitý v kombinácii s ultrazvukom z nich dokáže efektívne odstrániť nielen ľudský kožný maz a s ním asociované kolónie baktérií a kvasiniek, ale dokonca aj motorový olej. Rovnako dôležité však bolo aj to, že kľúčové bezpečnostné prvky na bankovkách – optické hologramy, magnetické pásiky a fluorescenčné farby – zostali po odmasťovacej kúre nepoškodené. Pričom vypraté doláre, libry, rupie, ruble, jüany a eurá opäť nadobudli svoj stratený lesk a vyzerali takmer ako nové. A to dokonca aj v prípade, že sa špinavé bankovky prali nielen jednotlivo, ale v stokusovom balíčku.
Predpokladá sa, že za čistiacim efektom superkritického oxidu uhličitého je kombinácia jeho schopnosti rozpúšťať tuky a zároveň penetrovať do porézneho materiálu. Samozrejme, aj organické rozpúšťadlá bez problémov odmastia papierové peniaze, zároveň však spôsobujú nežiaduce poškodenie spomínaných antifalzifikačných súčastí. O ich relatívnej toxicite v porovnaní s biogénnym oxidom uhličitým ani nehovoriac. Navyše, mnohé bežne používané (an)organické čistiace prostriedky sú častokrát silné oxidanty, agresívne žieraviny alebo vysoko polárne molekuly. Práve tieto ich vlastnosti, hoci v inom kontexte žiaduce, sú však nekompatibilné s delikátnosťou procesu čistenia chúlostivého ceninového materiálu. Nespornou výhodou superkritického oxidu uhličitého je aj bezodpadovosť jeho použitia, pretože stačí znížiť tlak a teplotu v technologickom zariadení na štandardné hodnoty a kvapalina sa okamžite zmení na plyn. Takže v prípade potreby je možné ho recyklovať prakticky neobmedzene.
Autor je chemik.
Navyše, centrálne banky sa musia popasovať aj s fyzickou likvidáciou stopäťdesiattisíc ton použitých bankoviek, pričom ich skartácia musí byť nielen ekologická, ale aj bezpečná. (Exemplárnou výstrahou je britská Veľká vlaková lúpež z roku 1963, pri ktorej zlodeji ukoristili práve bankovky určené na likvidáciu v hodnote dnešných päťdesiat miliónov libier). Je teda zrejmé, že sa intenzívne hľadá nový praktický spôsob recyklácie použitých a nepoškodených bankoviek. Práve nedávno sa objavil zaujímavý fyzikálno-chemický spôsob, ako doslova vyprať znečistené peniaze, ktoré by sa potom „ako nové“ mohli následne vrátiť do obehu.
.špinavé bankovky
Seriózni bankári sa, vcelku pochopiteľne, obvykle nevenujú prírodným vedám. Zamestnanci Holandskej centrálnej banky (De Nederlandsche Bank) však už dlhodobo aktívne participujú na výskume faktorov ovplyvňujúcich (za)špinenie bankoviek. A v spolupráci s chemikmi zistili kľúčovú vec: intenzívnou ručnou manipuláciou sa papierové peniaze znečisťujú najmä ľudským kožným mazom. Ide o dôverne známu olejovo-voskovú hmotu (sebum), ktorá pokrýva a chráni našu pokožku. (Aknózni adolescenti to však asi vnímajú inak). Produkujú ju mazové žľazy po celom tele – s výnimkou dlaní a chodidiel. Primárne zamastenie bankoviek kožným mazom, vzhľadom na ich výlučný transfer „z rúčky do rúčky“, je teda celkom zaujímavé zistenie. Ktoré, okrem iného, vypovedá aj o úrovni elementárnej hygieny rúk dospelej populácie.
V každom prípade, počas niekoľkých rokov sa produkt ľudských mazových žliaz, ktorý pozostáva hlavne z (esterov) mastných kyselín, akumuluje na povrchu papierových peňazí v obehu. Vplyvom svetelného žiarenia následne dochádza k oxidácii mazu vzdušným kyslíkom a používané bankovky postupne nadobúdajú svoj typicky žltohnedý nádych a matný zašlý výzor. A nielenže sú nepríjemne poddajné na dotyk, ale dokonca aj počítačky bankoviek a verejné bankomaty majú problémy s ich mechanickým spracovaním. Fajn, ale ako súvisia špinavé peniaze s oxidom uhličitým?
.superkritický CO2
Oxid uhličitý je pri bežnej teplote a tlaku bezfarebný plyn bez chuti a zápachu. Keď ho však poriadnym zvýšením tlaku a miernym zvýšením teploty dostaneme nad jeho kritický bod (sedem megapaskalov, tridsaťjeden stupňov Celzia), stáva sa tzv. superkritickou kvapalinou. Pričom táto zvláštna forma v sebe výhodne spája vlastnosti oboch skupenstiev, čo sa dnes často využíva v mnohých užitočných aplikáciách. Extrahuje sa ňou napríklad kofeín z kávových zŕn alebo vonné oleje z aromatických rastlín, taktiež nahrádza hexán a acetón pri chemickom (suchom) čistení odevov. Nuž a jedným z perspektívnych využití by mohlo byť účinné a zároveň šetrné „pranie“ použitých bankoviek.
Nedávne laboratórne experimenty totiž preukázali, že superkritický oxid uhličitý v kombinácii s ultrazvukom z nich dokáže efektívne odstrániť nielen ľudský kožný maz a s ním asociované kolónie baktérií a kvasiniek, ale dokonca aj motorový olej. Rovnako dôležité však bolo aj to, že kľúčové bezpečnostné prvky na bankovkách – optické hologramy, magnetické pásiky a fluorescenčné farby – zostali po odmasťovacej kúre nepoškodené. Pričom vypraté doláre, libry, rupie, ruble, jüany a eurá opäť nadobudli svoj stratený lesk a vyzerali takmer ako nové. A to dokonca aj v prípade, že sa špinavé bankovky prali nielen jednotlivo, ale v stokusovom balíčku.
Predpokladá sa, že za čistiacim efektom superkritického oxidu uhličitého je kombinácia jeho schopnosti rozpúšťať tuky a zároveň penetrovať do porézneho materiálu. Samozrejme, aj organické rozpúšťadlá bez problémov odmastia papierové peniaze, zároveň však spôsobujú nežiaduce poškodenie spomínaných antifalzifikačných súčastí. O ich relatívnej toxicite v porovnaní s biogénnym oxidom uhličitým ani nehovoriac. Navyše, mnohé bežne používané (an)organické čistiace prostriedky sú častokrát silné oxidanty, agresívne žieraviny alebo vysoko polárne molekuly. Práve tieto ich vlastnosti, hoci v inom kontexte žiaduce, sú však nekompatibilné s delikátnosťou procesu čistenia chúlostivého ceninového materiálu. Nespornou výhodou superkritického oxidu uhličitého je aj bezodpadovosť jeho použitia, pretože stačí znížiť tlak a teplotu v technologickom zariadení na štandardné hodnoty a kvapalina sa okamžite zmení na plyn. Takže v prípade potreby je možné ho recyklovať prakticky neobmedzene.
Autor je chemik.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.