Keď sa hokejistom darí, ich výkon v nás dokáže vyvolať eufóriu, keď sa nedarí, päť miliónov hokejových odborníkov nemilosrdne začne hľadať vinníkov, na ktorých treba neúspech zvaliť.
Na svoje výkony v Soči budú chcieť zrejme naši hokejisti čo najskôr zabudnúť. My by sme však nemali zabudnúť, že napriek olympijskému neúspechu patrí hokej k tým nemnohým príkladom, kde držíme krok so svetom. Naši najlepší hokejisti hrajú v dvoch najlepších ligách na svete a rozhodne sa v nich nestratia. Hrajú v prvom rade za seba, ale zároveň veľmi dobre reprezentujú Slovensko. Kiež by sme to isté mohli povedať aj o iných sférach našej činnosti. Začnime napríklad ekonomikou: koľko našich veľkých firiem je v rebríčkoch najfiriem z regiónu strednej a východnej Európy? Koľko našich inovatívnych či začínajúcich podnikateľov a ich nápadov prerazilo do sveta? Nedá sa povedať, že sa pozitívne príklady nedajú nájsť, ale určite by sme si všetci želali, aby sme ich vo „svetovej lige“ mali oveľa viac. Alebo vo vede: koľko slovenských vedcov s ich výskumom a výsledkami preniklo na stránky najrenomovanejších vedeckých časopisov? Opäť: z času na čas niekto do „svetovej ligy“ nakukne, ale je to pomerne zriedka. A čo literatúra? Koľko slovenských spisovateľov poznajú čitatelia za hranicami Slovenska? Ak Nobelovu cenu za literatúru budeme považovať za ekvivalent zlatej medaily z majstrovstiev sveta či z olympiády, potom o takej pocte môžeme len snívať.
Aby sme si rozumeli, nemám v najmenšom úmysle kritizovať podnikateľov, vedcov či spisovateľov. Nielen medzi nimi, ale aj v iných oblastiach sa nájdu ľudia, ktorí si zaslúžia absolútne uznanie, pretože v tom, čo robia, dosahujú významné medzinárodné úspechy. Kritiku si však zaslúži náš sklon rýchlo a lacno kritizovať ľudí, ktorí nás reprezentujú bez toho, aby sme sa najprv pozreli do zrkadla. A následne si povedali, čo pre reprezentáciu Slovenska robíme my, nech už sme študenti, manažéri, zamestnanci nadnárodných firiem, úradníci, europoslanci. Skrátka všetci, ktorí prichádzajú do styku so svojimi náprotivkami v zahraničí a sú s nimi automaticky porovnávaní.
Napokon, nezabúdajme, že reprezentovať sa dá nielen špičkovými výkonmi, ktorých je schopná len elita, ale aj obyčajnou slušnosťou, ktorou by mohol disponovať každý z nás. Pred niekoľkými dňami som bol v jednom obchodíku v Rakúsku svedkom nasledujúcej situácie: v drahom kožuchu oblečenej Slovenke vypadla fľaša s džúsom a rozbila sa. Kým si pracovníčka predajne išla priniesť niečo na upratanie, Slovenka po miernom okúňaní sa z predajne odišla. My v Rakúsku sa v týchto situáciách zvykneme ospravedlniť, zaznelo v dialógu medzi rakúskymi predavačkami. Reprezentácia Slovenska opäť utrpela malú prehru...
Slovensko bude úspešnou krajinou vtedy, keď päť miliónov kritikov prestane kritizovať našich reprezentantov a namiesto toho zmobilizuje vlastné znalosti a schopnosti a bude sa snažiť vyniknúť, konfrontovať sa s najlepšími na medzinárodnej úrovni a dôstojne tak reprezentovať Slovensko. A keď nám budú chýbať schopnosti, bolo by dobré aspoň čiastočne ich nahradiť slušnosťou. Slovensko, do toho!
Na svoje výkony v Soči budú chcieť zrejme naši hokejisti čo najskôr zabudnúť. My by sme však nemali zabudnúť, že napriek olympijskému neúspechu patrí hokej k tým nemnohým príkladom, kde držíme krok so svetom. Naši najlepší hokejisti hrajú v dvoch najlepších ligách na svete a rozhodne sa v nich nestratia. Hrajú v prvom rade za seba, ale zároveň veľmi dobre reprezentujú Slovensko. Kiež by sme to isté mohli povedať aj o iných sférach našej činnosti. Začnime napríklad ekonomikou: koľko našich veľkých firiem je v rebríčkoch najfiriem z regiónu strednej a východnej Európy? Koľko našich inovatívnych či začínajúcich podnikateľov a ich nápadov prerazilo do sveta? Nedá sa povedať, že sa pozitívne príklady nedajú nájsť, ale určite by sme si všetci želali, aby sme ich vo „svetovej lige“ mali oveľa viac. Alebo vo vede: koľko slovenských vedcov s ich výskumom a výsledkami preniklo na stránky najrenomovanejších vedeckých časopisov? Opäť: z času na čas niekto do „svetovej ligy“ nakukne, ale je to pomerne zriedka. A čo literatúra? Koľko slovenských spisovateľov poznajú čitatelia za hranicami Slovenska? Ak Nobelovu cenu za literatúru budeme považovať za ekvivalent zlatej medaily z majstrovstiev sveta či z olympiády, potom o takej pocte môžeme len snívať.
Aby sme si rozumeli, nemám v najmenšom úmysle kritizovať podnikateľov, vedcov či spisovateľov. Nielen medzi nimi, ale aj v iných oblastiach sa nájdu ľudia, ktorí si zaslúžia absolútne uznanie, pretože v tom, čo robia, dosahujú významné medzinárodné úspechy. Kritiku si však zaslúži náš sklon rýchlo a lacno kritizovať ľudí, ktorí nás reprezentujú bez toho, aby sme sa najprv pozreli do zrkadla. A následne si povedali, čo pre reprezentáciu Slovenska robíme my, nech už sme študenti, manažéri, zamestnanci nadnárodných firiem, úradníci, europoslanci. Skrátka všetci, ktorí prichádzajú do styku so svojimi náprotivkami v zahraničí a sú s nimi automaticky porovnávaní.
Napokon, nezabúdajme, že reprezentovať sa dá nielen špičkovými výkonmi, ktorých je schopná len elita, ale aj obyčajnou slušnosťou, ktorou by mohol disponovať každý z nás. Pred niekoľkými dňami som bol v jednom obchodíku v Rakúsku svedkom nasledujúcej situácie: v drahom kožuchu oblečenej Slovenke vypadla fľaša s džúsom a rozbila sa. Kým si pracovníčka predajne išla priniesť niečo na upratanie, Slovenka po miernom okúňaní sa z predajne odišla. My v Rakúsku sa v týchto situáciách zvykneme ospravedlniť, zaznelo v dialógu medzi rakúskymi predavačkami. Reprezentácia Slovenska opäť utrpela malú prehru...
Slovensko bude úspešnou krajinou vtedy, keď päť miliónov kritikov prestane kritizovať našich reprezentantov a namiesto toho zmobilizuje vlastné znalosti a schopnosti a bude sa snažiť vyniknúť, konfrontovať sa s najlepšími na medzinárodnej úrovni a dôstojne tak reprezentovať Slovensko. A keď nám budú chýbať schopnosti, bolo by dobré aspoň čiastočne ich nahradiť slušnosťou. Slovensko, do toho!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.