Čudné popoludnie Dr. Zvonka Burkeho

Bizarná, aj mimo Čiech a Slovenska obľúbená groteska Ladislava Smočka, skvelý preklad a réžia Borisa Farkaša spájajúca kvalitu textu s talentom hercov, výborní „chalani z Astorky“ (Marián Miezga, Lukáš Latinák, Juraj Kemka, Róbert Jakab) a ich alternujúce kolegyne Szidi Tóbias a Zuzana Konečná v secondhandových kostýmoch Kataríny Hollej a na príjemnej, v každom detaile využitej scéne Františka Liptáka. Divadlo, ktoré u divákov spôsobuje záchvaty smiechu, divadlo plné gagov, komických výstupov, absurdných dialógov. Jednotlivé postavy sú napriek svojej vyšinutosti uveriteľné – zrejme je to vďaka tomu, že herci svoje groteskné úlohy hrajú naplno a s plnou vážnosťou. Ich gestá majú komiksový rozmach a klaunovský pátos, no nie sú prehnané či neadekvátne. Ladislav Smoček povedal, že Čudné popoludnie je „psychologická groteska“, Bolek Polívka, ktorý v divadle Husa na provázku postavu Zvonka Burkeho niekoľko sezón hrával, hovorí, že v nej postupne objavoval smutné, tragické rozmery a učil sa ju hrať viac „vnútorne“. Zrejme to čaká aj Mariána Miezgu a jeho kolegov: v absurdnej groteske musia ešte objaviť dojímavú tragédiu. Ak sa im ešte navyše podarí udržať aj v strednej časti predstavenia šialené tempo zo začiatku a konca, tak to bude dokonalé. Už teraz je to však výborné predstavenie, vytvorené a hrané s veľkou chuťou a neobyčajnou bravúrou.

Divadlo  Astorka