Bola jedna mama a tá päť detí (s troma mužmi) mala. A asi aj zmysel pre humor, súdiac podľa mien, ktorými svoje dcéry a synov obdarila: Rain, Storm, Forrest, Ocean, Pillow. Esther J. Endingová, autorka románu Po Valentýnu má 35 rokov. Detstvo prežila na Ibize v spoločnosti holandskej hippy mamy. Do Amsterdamu prišla ako dospelá, aby sa tu včlenila do temného prúdu holandskej literatúry. Rozprávačkou príbehu je Rain. Jednotlivé pramienky deja sa ustavične vracajú do minulosti, aby sa pokúsili vniesť viac svetla do dnešných dní. Rain vraždí čas flákaním; Storm zarába peniaze a mení milenky i milencov; nadpriemerne nadaný Ocean trpí stihomamom a nosí zajačí karnevalový kostým (aby bol nenápadný); Pillow holduje alkoholu, Forrest drogám. Napriek všetkému jeden druhého milujú. Teplé španielske pobrežie detstva, traja divní otcovia a psychicky labilná matka im navarili ostrý guláš, čo sa ťažko trávi aj po mnohých rokoch. Minulosť nás ovplyvňuje väčšmi, ako sme ochotní pripustiť. Spomienkový optimizmus nie je večný. Zanedbávanie, týranie, LSD, incest, sex, duševné choroby – v tom aj v onom necháva autorka brodiť sa kvinteto hlavných hrdinov. Endingovej kniha sa podobá filmovému scenáru, opisu pohyblivých obrázkov, ktoré sa nám následne vynárajú v mysli. Jej príbeh je (niekedy možno až príliš) plný krutých, vulgárnych, životným konvenciám nepodliehajúcich motívov. Našťastie sú všetky rozptyľované humorom. Napríklad, keď sa Ocean v králičkom oblečku a na obranu so skrutkovačom v ruke predstavuje Raininmu priateľovi: „Já jsem ségřin brácha. Tohle je můj šroubovák. Tohle moje hlava. Plná informací, ale ne že bych z toho byl moudřejší.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.