V lete druhýkrát porodím.
Neviem, ako budeme fungovať. Doteraz sa to dalo, mama sem-tam dobehla a ja vydržím o dvoch hodinách spánku. Desaťmesačného Arturka o ôsmej uložím a dve hodiny sa venujem frajerovi. Teším sa na to, ako si zapneme seriál, pozriem si, čo bolo v predošlej časti, pomaly všetko vypúšťam z hlavy, padajú mi viečka. On ma prenesie do postele, pomôže mi vyzliecť sa, lebo ja som úplne rozbitá. Dve hodinky si schrupnem a potom pokračujem v práci do štvrtej do rána. O pol siedmej je juniorko hore.
Predtým som fičala na sebazničujúcich aktivitách.
Stanoviť si výzvu a potom to dať. Napríklad v posilke som si povedala, že budem mať ramená ako Madonna. Som nemehlo, kolektívne hry so mnou nikto nechcel hrávať, také prekonávačky idú najlepšie v individuálnom športe. Odmalička som taká bola, cieľavedomá.
Mám rada symbiózu kontrastov.
Mužský a ženský svet, technické a umelecké, to sú aj počítačové hry. Kvôli nim som bola schopná na výške posúvať aj termíny skúšok. Chodila som vtedy s vojenským dôstojníkom a keď prišiel z misie z Cypru, všetci čakali, že budeme chodiť von, opekačky a neviem čo, my sme si zosieťovali počítače a celé leto sme opekali pri počítači. Keď teraz občas fakt nič nemusím, tak si dám strategické hry – to je iný matrix.
S frajerom sme voda a oheň.
On je duchovný človek a ja zas tvrdo pragmatický, on hory-lesy, ja som typický mešťan. Turistiku neznášam, ale toto leto som sa vášnivo namotala na hríby! Frajer bol šťastný, že ma konečne niečo dostane do lesa. Nejedávam ich, baví ma hríby len hľadať, ale v podstate ma chytilo to, že som tri hodiny v lese nemusela nič riešiť, mobil zabudnutý v aute, nevnímala som, kde som, aj som sa stratila, lebo mám absolútne dezorientačný talent. Plakala som, pýtala sa ľudí, či nevideli takého pána s dieťatkom.
Som ideologický fajčiar.
Keby som nerobila aktivistické veci, tak by som zastávala práva fajčiarov. Principiálne, keď všade zatvárajú priestory pre výkon činnosti, ktorá je legálna, už aj susedia sa sťažujú, že im to na balkóne prekáža, tak kde tú činnosť môžeme vykonávať? Keď som nebola tehotná, fajčila som dva a pol škatuľky denne, pri robote do nadrána padla aj tretia. Aj ako tehotná si, bohužiaľ, jednu ku káve neodopriem, klamala by som, že hej.
Dokážem byť nenormálne otravná,
som strašne kriticko-analytická. Niekedy rozšraubujem človeka až na šraub. V komunikácii aj v hádkach idem do výrokovej logiky. Racionálne mi to sedí, a pri tom mi uniká realita. Raz, keď nás kamoška rozvážala v noci autom, bola som presvedčená, že je dvojdverové. Všetkých som porozsádzala, aby sme v správnom poradí vystupovali, aj som im to rozkreslila. Prispôsobili sa môjmu výkladu reality, až na konci poznamenali, že však my normálne vystúpime cez zadné dvere.
Milujem obchody s mužskými košeľami a kravatami.
Občas si nejakú požičiam. S pasiou to kombinujem, vôbec mám úchylku na zlaďovanie. Keď mám kruhy na záclonách, tak aj na obruse, farby aj vzory musia sedieť. Som detailistka, mám systém, potrpím si na poriadok, dokážem sa zadrieť na prkotinách ako sú odtlačky na kľučkách a nevyleštené kachličky. Super si pri tom oddýchnem, nepustím k tomu muža, ale možno aj preto, že nikto to nespraví tak dobre ako ja. (Smiech.) Som brutálne poriadkumilovná, neviem spievať, nespĺňam vlastne žiadny predsudok o Rómoch. Ale cítim každú ujmu na nich ako vlastnú, som v tom zosobnená.
Neviem, ako budeme fungovať. Doteraz sa to dalo, mama sem-tam dobehla a ja vydržím o dvoch hodinách spánku. Desaťmesačného Arturka o ôsmej uložím a dve hodiny sa venujem frajerovi. Teším sa na to, ako si zapneme seriál, pozriem si, čo bolo v predošlej časti, pomaly všetko vypúšťam z hlavy, padajú mi viečka. On ma prenesie do postele, pomôže mi vyzliecť sa, lebo ja som úplne rozbitá. Dve hodinky si schrupnem a potom pokračujem v práci do štvrtej do rána. O pol siedmej je juniorko hore.
Predtým som fičala na sebazničujúcich aktivitách.
Stanoviť si výzvu a potom to dať. Napríklad v posilke som si povedala, že budem mať ramená ako Madonna. Som nemehlo, kolektívne hry so mnou nikto nechcel hrávať, také prekonávačky idú najlepšie v individuálnom športe. Odmalička som taká bola, cieľavedomá.
Mám rada symbiózu kontrastov.
Mužský a ženský svet, technické a umelecké, to sú aj počítačové hry. Kvôli nim som bola schopná na výške posúvať aj termíny skúšok. Chodila som vtedy s vojenským dôstojníkom a keď prišiel z misie z Cypru, všetci čakali, že budeme chodiť von, opekačky a neviem čo, my sme si zosieťovali počítače a celé leto sme opekali pri počítači. Keď teraz občas fakt nič nemusím, tak si dám strategické hry – to je iný matrix.
S frajerom sme voda a oheň.
On je duchovný človek a ja zas tvrdo pragmatický, on hory-lesy, ja som typický mešťan. Turistiku neznášam, ale toto leto som sa vášnivo namotala na hríby! Frajer bol šťastný, že ma konečne niečo dostane do lesa. Nejedávam ich, baví ma hríby len hľadať, ale v podstate ma chytilo to, že som tri hodiny v lese nemusela nič riešiť, mobil zabudnutý v aute, nevnímala som, kde som, aj som sa stratila, lebo mám absolútne dezorientačný talent. Plakala som, pýtala sa ľudí, či nevideli takého pána s dieťatkom.
Som ideologický fajčiar.
Keby som nerobila aktivistické veci, tak by som zastávala práva fajčiarov. Principiálne, keď všade zatvárajú priestory pre výkon činnosti, ktorá je legálna, už aj susedia sa sťažujú, že im to na balkóne prekáža, tak kde tú činnosť môžeme vykonávať? Keď som nebola tehotná, fajčila som dva a pol škatuľky denne, pri robote do nadrána padla aj tretia. Aj ako tehotná si, bohužiaľ, jednu ku káve neodopriem, klamala by som, že hej.
Dokážem byť nenormálne otravná,
som strašne kriticko-analytická. Niekedy rozšraubujem človeka až na šraub. V komunikácii aj v hádkach idem do výrokovej logiky. Racionálne mi to sedí, a pri tom mi uniká realita. Raz, keď nás kamoška rozvážala v noci autom, bola som presvedčená, že je dvojdverové. Všetkých som porozsádzala, aby sme v správnom poradí vystupovali, aj som im to rozkreslila. Prispôsobili sa môjmu výkladu reality, až na konci poznamenali, že však my normálne vystúpime cez zadné dvere.
Milujem obchody s mužskými košeľami a kravatami.
Občas si nejakú požičiam. S pasiou to kombinujem, vôbec mám úchylku na zlaďovanie. Keď mám kruhy na záclonách, tak aj na obruse, farby aj vzory musia sedieť. Som detailistka, mám systém, potrpím si na poriadok, dokážem sa zadrieť na prkotinách ako sú odtlačky na kľučkách a nevyleštené kachličky. Super si pri tom oddýchnem, nepustím k tomu muža, ale možno aj preto, že nikto to nespraví tak dobre ako ja. (Smiech.) Som brutálne poriadkumilovná, neviem spievať, nespĺňam vlastne žiadny predsudok o Rómoch. Ale cítim každú ujmu na nich ako vlastnú, som v tom zosobnená.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.