Začnem tými, ktorým hlas nedám.
Nebudem voliť Roberta Fica, nielen pre možné ovládnutie štátu jednou stranou, ale najmä preto, lebo si Slovensko predstavujem celkom inak. Očakávam úplne iné súdy, zásadne iné školy, priateľskejšie prostredie pre podnikanie, štíhlejší štát, skutočný boj s korupciou, a chcem, aby tu znovu žila Hedviga Malinová. A tiež si myslím, že môj prezident si musí november 1989 ctiť, a nie nevšímať.
Nebudem voliť ani Pavla Hrušovského. Dobre sa poznáme a máme korektný vzťah. Jeho vedenie schôdzí parlamentu po páde Mečiara bolo významným príspevkom k našim demokratickým zvyklostiam a prejav k 10. výročiu vzniku SR bol jeho hviezdnou chvíľou. Ale to je dávna minulosť, a už k nej pridlho nič nepribudlo. Opatrnosť, taktizovanie a slová zbavené obsahu voliť nedokážem.
Nebudem voliť ani Rada Procházku. Pritom niektoré jeho pohľady sú mi blízke, a ako jednému z lídrov ponovembrovej mladej generácie s kvalitným vzdelaním mu akosi samozrejme držím palce. Ale neviem sa zbaviť dojmu, že zvolenie za hlavu štátu by mu osobne ublížilo. Poviem to diplomaticky: ak má niekto problém s nadváhou, nerobme z neho šéfkuchára.
Hlas nedám ani Milanovi Kňažkovi. A pritom si ho vážim nielen ako výborného herca, ale aj ako signatára Několik vět. Najmä však nechcem zabudnúť na vynikajúce zvládnutie tribún a televíznych dialógov v prelomovom roku 1989. Keď ako prvý verejne povedal, že treba zrušiť vedúcu úlohu KSČ, bol som na neho osobne hrdý. Ale pamätám si aj na zakladanie HZDS, slová o cenzúre a politbyre smerom k VPN a tlačovky nevkusu, na ktorých sa podieľal. Vtedy sa tu rodil korupčný režim a mentalita lži, ktorá dodnes zamoruje verejný priestor Slovenska. Milan, prepáč, ale hoci by si nebol zlý prezident, a v druhom kole by som ťa bez rozpakov volil, toto neviem prehryznúť.
Môj hlas dávam Andrejovi Kiskovi. A pritom o jeho stálosti pod tlakom až tak veľa neviem, a ani jeho konanie zoči-voči temným záujmom a miliardám som nikdy nevidel. Navyše, hnusia sa mi všetky reči luzy o zlých politikoch a dobrom nepolitickom zvyšku, hoci práve Kiskovi nahrávajú. Ale Andrej Kiska má prijateľné názory, nikdy nežil a nepodnikal zo štátu, takže nie je závislý od rozpočtu ani od politikov, ukázal v ťažkých časoch svoju organizačnú odolnosť a potom začal významne pomáhať menej úspešným, chorým a slabým. Navyše, v celej kampani sa nedopustil žiadneho nefér zákroku. Spočítal som teda pozorne plusy a mínusy, a rozhodol som sa s pokojom práve pre neho.
A vy?
PS: Vážení čitatelia,
s radosťou oznamujem, že na 71. ročníku prestížnej fotožurnalistickej súťaže Pictures of the Year International získal .týždeň tri ocenenia za obrazové editovania (v kategóriách spravodajstvo, hlavný článok a portfólio časopisu), čím sa v celkovom hodnotení zaradil na tretie miesto za National Geographic a Time.
Celému nášmu grafickému oddeleniu, menovite kreatívnemu riaditeľovi Róbertovi Cseremu a obrazovej redaktorke Vladimíre Pčolovej patrí moje uznanie a vďaka.
Nebudem voliť Roberta Fica, nielen pre možné ovládnutie štátu jednou stranou, ale najmä preto, lebo si Slovensko predstavujem celkom inak. Očakávam úplne iné súdy, zásadne iné školy, priateľskejšie prostredie pre podnikanie, štíhlejší štát, skutočný boj s korupciou, a chcem, aby tu znovu žila Hedviga Malinová. A tiež si myslím, že môj prezident si musí november 1989 ctiť, a nie nevšímať.
Nebudem voliť ani Pavla Hrušovského. Dobre sa poznáme a máme korektný vzťah. Jeho vedenie schôdzí parlamentu po páde Mečiara bolo významným príspevkom k našim demokratickým zvyklostiam a prejav k 10. výročiu vzniku SR bol jeho hviezdnou chvíľou. Ale to je dávna minulosť, a už k nej pridlho nič nepribudlo. Opatrnosť, taktizovanie a slová zbavené obsahu voliť nedokážem.
Nebudem voliť ani Rada Procházku. Pritom niektoré jeho pohľady sú mi blízke, a ako jednému z lídrov ponovembrovej mladej generácie s kvalitným vzdelaním mu akosi samozrejme držím palce. Ale neviem sa zbaviť dojmu, že zvolenie za hlavu štátu by mu osobne ublížilo. Poviem to diplomaticky: ak má niekto problém s nadváhou, nerobme z neho šéfkuchára.
Hlas nedám ani Milanovi Kňažkovi. A pritom si ho vážim nielen ako výborného herca, ale aj ako signatára Několik vět. Najmä však nechcem zabudnúť na vynikajúce zvládnutie tribún a televíznych dialógov v prelomovom roku 1989. Keď ako prvý verejne povedal, že treba zrušiť vedúcu úlohu KSČ, bol som na neho osobne hrdý. Ale pamätám si aj na zakladanie HZDS, slová o cenzúre a politbyre smerom k VPN a tlačovky nevkusu, na ktorých sa podieľal. Vtedy sa tu rodil korupčný režim a mentalita lži, ktorá dodnes zamoruje verejný priestor Slovenska. Milan, prepáč, ale hoci by si nebol zlý prezident, a v druhom kole by som ťa bez rozpakov volil, toto neviem prehryznúť.
Môj hlas dávam Andrejovi Kiskovi. A pritom o jeho stálosti pod tlakom až tak veľa neviem, a ani jeho konanie zoči-voči temným záujmom a miliardám som nikdy nevidel. Navyše, hnusia sa mi všetky reči luzy o zlých politikoch a dobrom nepolitickom zvyšku, hoci práve Kiskovi nahrávajú. Ale Andrej Kiska má prijateľné názory, nikdy nežil a nepodnikal zo štátu, takže nie je závislý od rozpočtu ani od politikov, ukázal v ťažkých časoch svoju organizačnú odolnosť a potom začal významne pomáhať menej úspešným, chorým a slabým. Navyše, v celej kampani sa nedopustil žiadneho nefér zákroku. Spočítal som teda pozorne plusy a mínusy, a rozhodol som sa s pokojom práve pre neho.
A vy?
PS: Vážení čitatelia,
s radosťou oznamujem, že na 71. ročníku prestížnej fotožurnalistickej súťaže Pictures of the Year International získal .týždeň tri ocenenia za obrazové editovania (v kategóriách spravodajstvo, hlavný článok a portfólio časopisu), čím sa v celkovom hodnotení zaradil na tretie miesto za National Geographic a Time.
Celému nášmu grafickému oddeleniu, menovite kreatívnemu riaditeľovi Róbertovi Cseremu a obrazovej redaktorke Vladimíre Pčolovej patrí moje uznanie a vďaka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.