.začnime olympijským hokejovým turnajom. Ako by ste ho zhodnotili?
Sledoval som to len čiasotčne, pretože som počas olympiády pracoval v Bielorusku a tam ukazovali len bieloruských športovcov. Takže väčšinu hokejových zápasov som nevidel. Ale videl som napríklad zápas USA – Rusko. V každom prípade to bol zvláštny turnaj. Očakávalo sa, že Rusko vyhrá, a oni vypadli v štvrťfinále. Zo začiatku hrali celkom dobre, nie však výborne. Čakalo sa, kedy sa konečne ukážu v plnej sile, no turnaj sa pre nich skončil skôr, než sa im to podarilo. Ani Kanada nehrala dobre. Niektoré zápasy vyhrali len tak-tak, a hoci sa sa im nakoniec podarilo vyhrať celý turnaj, nemali napríklad v mužstve najužitočnejšieho hráča turnaja. USA naproti tomu hrali veľmi dobre, no rozhodujúci zápas prehrali. Bolo to zvláštne. Na druhej strane bolo výborné, že Selänne získal medailu. To je veľký hráč. Z európskych hráčov získal v NHL viac bodov len Jágr.
.pričom Jágr štyri sezóny v NHL vynechal.
Presne tak. Keby tie štyri sezóny nevynechal, tak je možno tretí za Gretzkym a Gordiem Howeom. Gretzky a Jágr sú jediní hráči, ktorí vyhrali kanadské bodovanie v piatich sezónach. Pritom ja osobne Gretzkého až tak nemusím, ale som veľký Jágrov fanúšik.
.vy nie ste klasický hokejový tréner, ale „tréner zručností”. Čo to znamená?
Pod zručnosťami rozumieme rôzne veci, ktoré musí hokejista ovládať. Svoje zručnosti má každý šport, ale v hokeji pre ne neexistuje zďaleka toľko odborných materiálov – kníh či dévedéčiek – ako, povedzme, v ľahkej atletike či v golfe. Existuje približne osemtisíc videokurzov golfu, ale keď som sa začal systematicky venovať hokejovým zručnostiam, bolo na celom svete menej než sto zväčša krátkych videokurzov. Napríklad o ovládaní hokejky existovalo len asi 20 videí, prípadne častí videí. Podobne to bolo s knihami.
.a vy ste to zmenili?
Urobil som série videí, venované jednotlivým zručnostiam. Najprv som sa venoval korčuľovaniu, neskôr som pridal streľbu a ovládanie hokejky. Urobil som napríklad osemapolhodinové päťdielne DVD len o narábaní s hokejkou. Nič podobné v tom čase neexistovalo. Hokejové federácie vo Švédsku, Fínsku, Kanade a v USA mali 24-minútové video, 30-minútové video a 50-minútové video. Na svete boli v tom čase štyria špecialisti na ovládanie hokejky, ja som bol jeden z nich a zároveň jediný, ktorý urobil seriózny výskum a pripravil celý tréningový materiál. Potom som urobil to isté o napádaní („checking”) a jedno DVD o samostatných nájazdoch, čo bolo dobre načasované, lebo práve vtedy – okolo roku 2002 – sa v NHL samostatné nájazdy zaviedli. O korčuľovaní som pripravil desaťdielny materiál. Žiadna hokejová federácia, žiadny hokejový klub nikdy neurobil taký podrobný výskum. Americká hokejová federácia tým bola zaskočená.
.prečo?
Lebo oni mali pripravovať vzdelávacie materiály a pripravil som ich ja. Bol som za nimi predtým, ako som išiel robiť videá o ovládaní hokejky, a ponúkol som im, že to urobím pre nich. A oni mi povedali: „Sean, kto si ty? Nikto ťa nepozná, nikoho to nebude zaujímať.” A mali svojím spôsobom pravdu. No ale keď som to urobil, boli z toho hotoví. Neskôr ponúkali istému trénerovi zo Švédska svoje 24-minútové video, ale on ho odmietol a povedal im, že chce moje materiály. Švédsko si ma nakoniec najalo ako trénera korčuľovania pre ich hokejovú federáciu. Podobne to bolo v Rusku. Za 50 rokov ich hokejovej histórie nikdy nepreložili do ruštiny nijaké americké tréningové materiály. Prvé preložili až tie moje a veľmi intenzívne ich používajú.
.keď chodíte do zahraničia, spolupracujete s hokejovými federáciami alebo s klubmi?
Vždy je to iné. Niekedy ma pozve hokejová federácia, niekedy pracujem pre národný tím, inokedy pre klub. Niekedy prednášam na trénerskom sympóziu, inokedy je to otvorený camp, kam ma pozve nejaký človek – ako v prípade tohto campu na Slovensku. Raz mi zavolala jedna matka z Namíbie. Jej dve deti hrali inline hokej, teda na kolieskových korčuliach. Pozvala ma tam k nim, celé to zorganizovala a nakoniec som vyučoval v Johanesburgu, v Kapskom meste a vo Windhoeku v Namíbii. Učil som aj v Buenos Aires, aj na najjužnejšom mieste Argentíny v Ushuaii, dvakrát som bol v Austrálii, viackrát v Číne a v Hongkongu, minulý mesiac som bol v Dubaji.
.majú kluby v NHL takých špecialistov ako ste vy?
Áno. Ja som pracoval pre sedem klubov z NHL. Tieto kluby majú hlavného trénera s dvoma asistentmi. Začiatkom 90. rokov začali zamestnávať kondičných trénerov a niekoľko tímov si z času na čas najalo aj trénera zručností. Väčšinou je to tak, že prídeme na týždeň, urobíme tréning pre hráčov, niekedy len pre nováčikov či pre novodraftovaných hráčov. Len zriedka pracujete s celým tímom. To sú profíci, ktorí majú pocit, že už sa od vás nemajú čo naučiť.
.myslíte si, že to je naozaj tak?
Isté je, že viem urobiť mnoho vecí, ktoré oni nevedia. (Smiech.) Ale viem, že mnohí hráči z NHL si pozerajú moje devedéčka v šatniach. Ale ja neprichádzam učiť hráčov triky. Ja sa snažím pomáhať hráčom, aby boli lepší hokejisti. Keď hráč vie, že dokáže urobiť nejaký trik, verí si, že toho dokáže viac. A viac ho baví tréning. Okrem toho vieme, že najlepší hráči v histórii NHL boli tí, ktorí výborne ovládali hokejku: Rocket Richard, Gordie Howe, Bobby Orr, Gretzky, Lemieux, Crosby, Ovečkin. Len občas sa medzi najlepších dostane nejaký strelec, napríklad Brad Hall, Al MacInnis alebo Chára. Keď dobre ovládate hokejku, lepšie nahrávate, lepšie strieľate, máte viac možností. Ale neočakávame, že hráči budú používať všetky finty v zápasoch.
.videli sme na youtube viacero videí, v ktorých predvádzate fascinujúce triky s pukom na hokejke, ale len jeden-jediný raz sme videli hráča, ktorý dal presne takouto fintou gól v dôležitom zápase. Bol to Mikael Granlund v semifinálovom zápase Fínov proti Rusom na MS v Bratislave pred dvoma rokmi.
Triky v zápasoch boli až donedávna úplne podceňované. Hráči z NHL ich nevedeli urobiť, prišli väčšinou až s európskymi hráčmi. V súčasnosti sú už bežnejšie. Dnes sme sa napríklad s deťmi učili robiť Jágrov trik – puk aj hokejku si posunieš medzi nohy a vystrelíš. V celej histórii NHL bolo s pomocou tohto triku daných desať gólov, z toho štyri v aktuálnej sezóne. Sme svedkami explózie zručnosti. A ja mám radšej zručnosti než fyzickú tvrdosť – narážania, údery, bitky.
.zdá sa, že máte rád európsky hokej. V minulosti sa hovorilo o československej škole, o ruskom či škandinávskom štýle hry. Naozaj sú medzi týmito hokejovými tradíciami také rozdiely?
Sú a v minulosti boli ešte výraznejšie. Voľakedy, keď ste išli na majstrovstvá sveta alebo na olympiádu, videli ste čistú esenciu týchto škôl. Československo bolo napríklad známe nahrávkami. Keď si porovnáte československé a americké tréningy, vidíte, že tam, kde sme si my nahrali raz, Čechoslováci si nahrali päťkrát. Vidieť to dokonca aj pri rozkorčuľovaní pred zápasom.
.v čom je tajomstvo ruského úspechu?
Ich hokej vychádza z baletu. Musí byť silný, musí mať gráciu, musí byť dokonalý. Rusi sú explozívni korčuliari a šikovne narábajú s hokejkami. Prvýkrát sme to videli v roku 1972 v tej známej sérii zápasov medzi Kanadou a ZSSR. Kanaďania fajčili a chodili do barov, kým Rusi skákali na švihadlách a dvíhali činky. Kým my sme boli „obyčajní hokejisti”, Rusi boli vytrénovaní športovci. Ďalšie ruské špecifikum je to, že deti odmalička trénujú profesionálni tréneri s odborným vzdelaním. My v Amerike máme dobrovoľných trénerov – otec nejakého chlapca jednoducho trénuje celý tím. No a nakoniec je to ich tréningový program mimo ľadu. V tom sa podobajú na Švédov a Fínov. Švédi sú výborní v ovládaní hokejky, Kanada vyniká v tvrdosti. V USA je veľa peňazí, a tak si môžu dovoliť učiť sa od celého sveta. Aj preto je v Amerike v posledných rokoch toľko výborných hráčov.
.na mnohých videách z youtube trénujete deti spolu s Alexandrom Ovečkinom. Ako ste sa dali dokopy?
Bol som sponzorovaný firmou Reebok/CCM, ktorá organizovala letnú hokejovú školu, čo putovala po Amerike. Boli to tri nezávislé tímy, ktoré sa presúvali po USA a Kanade. Ja som bol jeden deň v Toronte, ďalší v Detroite, potom v Seattli, v LA a tak dokola. Bol to veľký podnik. Z celého tohto projektu bolo nakoniec vybratých šesť najlepších chlapcov a mohli za odmenu hodinu korčuľovať s Ovečkinom. Bolo to však úplne zle zorganizované: nemali predstavu, čo budú tú hodinu s tými deťmi a s Ovečkinom robiť. Tak ma zavolali, aby sme spolu urobili tréning. Alexovi sa to veľmi páčilo, aj jeho mame, ktorá tam tiež bola. Potom ma pozval ma na slávnostné odovzdávanie cien NHL, no nemohol som prísť. Ale boli sme spolu na obede v Toronte a dohodli sme sa, že urobíme ďalšie tréningy v Rusku a vo Washingtone. Odvtedy sme sa však stále míňali a tak z toho nakoniec nebolo nič.
.nelákala vás niekedy kariéra skutočného trénera, ktorý je s mužstvom celú sezónu, určuje zostavu a stojí počas zápasu na hráčskej lavici?
Takýmto trénerom nie som pre to isté, prečo som nikdy nehral hokej na profesionálnej úrovni, aj keď predpoklady som na to mal. Bol som kapitánom juniorskeho mužstva a dostal som hokejové štipendium na univerzitu, no napriek tomu som prestal hrať. Na amerických univerzitách sa hrajú zápasy v piatok večer, v sobotu popoludní a v sobotu večer. A keďže sabat je od piatkového západu slnka po sobotný, väčšinu zápasov by som nemohol hrať.
.čiže išlo o to, že svet univerzitného a neskôr profesionálneho hokeja sa nedal zladiť s ortodoxným judaizmom?
V tom čase som ešte nekonvertoval k judaizmu, ale sobotu som už bral veľmi vážne. Keď som mal osemnásť rokov, uvedomil som si, že sabat nebol v nedeľu, ale v sobotu. Cirkev sa sama priznáva k tomu, že to zmenila zo soboty na nedeľu. Až protestanti prišli s tým, že nedeľa je sviatočným dňom preto, lebo Ježiš vstal z mŕtvych v prvý deň týždňa, teda v nedeľu. V tóre sa veľakrát hovorí, že to je siedmy deň a že to je na pamiatku stvorenia naveky. A hoci som bol iba prostý hokejista, vedel som, čo znamená „naveky”. (Smiech.)
.to ste už ako osemnásťročný brali náboženské otázky tak vážne?
Ja som bral náboženstvo vážne od útleho detstva. Už ako päťročný som sa snažil čítať Bibliu, hoci som nerozumel ani slovo. Moja sestra spomína, že som vtedy hovoril, že budem kazateľom. Mal som výborných rodičov. Môj otec bol športovec, a tak som od detstva veľmi intenzívne športoval. Päť až šesť hodín denne. Aj na strednej škole som bol veľmi nábožný a zároveň som hral hokej. No a potom prišlo to hokejové štipendium a problém so sobotou. Otec mi povedal, že keď je niečo v Biblii, tak sa mám podľa toho správať.
.čiže ste boli vychovaní v kresťanskom duchu, ale svätili ste sobotu?
Áno, a pridal som sa k skupine, ktorá sa odtrhla od adventistov siedmeho dňa. Táto skupina nedodržiavala len sabat – ako cirkev adventistov – ale aj sedem svätých dní v roku, ako napríklad pesach, jom kipur a podobné. Aj o týchto dňoch je napísané, že sa majú svätiť naveky, tak som ich začal svätiť. V tejto skupine som sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, ktorej rodina takto žila už štyri generácie: dodržiavali sabat, veľké sviatky, jedli kóšer jedlo. Žili v podstate ako židia, ale verili v Ježiša, no nie v svätú Trojicu. Bolo v tom teda niečo z kresťanstva a niečo zo židovstva. Takto sme žili, takto sme vychovávali naše deti a čím viac sme študovali Písmo, tým nám bolo jasnejšie, že by sme sa mali stať súčasťou Božieho vyvoleného národa. Boh si vyvolil židov nie preto, že by boli lepší než iní, ale preto, lebo práve cez nich sa rozhodol zachrániť ľudstvo.
.preto ste konvertovali k judaizmu?
Áno. Konvertovala celá naša rodina a práve vtedy som dostal prácu v Montreal Canadiens, čo je považované za úplný vrchol v oblasti, ktorej sa venujem. Niečo ako New York Yankies v bejzbale. Robil som tam predsezónny camp pred štrnásťtisíc divákmi.
.štrnásťtisíc divákov na tréningu?
No, ani ja som netušil, že to tak bude. Deň pred tréningom mi jeden známy v synagóge povedal „Á, tak zajtra robíš otvorený tréning pre Canadiens!” Ja som povedal „áno” a on sa ma opýtal, či viem, čo to znamená. Priznal som sa, že neviem, a tak mi povedal: „To znamená, že tam príde celý Montreal!” A skutočne to tak bolo. V tom čase som dokonca dostal ponuku presťahovať sa do Montrealu a pracovať ako jeden z trénerov Canadiens. Nebol by som hlavný tréner, takže problém so sabatom tam nebol, ale bol tam iný problém. Keď sa prisťahujete do francúzskej Kanady, vaše deti musia veľmi intenzívne študovať francúzštinu. Desať hodín týždenne. Je to zákon. Lenže my sme sa v tom čase práve začali učiť po hebrejsky a pre deti by to bolo neúnosné. Tak som tú ponuku odmietol.
.kvôli hebrejčine?
Hebrejčina je zásadná vec. Ako sme sa dostávali čoraz bližšie k judaizmu, uvedomili sme si, že tóra je nepreložiteľná do iných jazykov. Každé písmeno, každá medzera medzi písmenami má svoju číselnú hodnotu a svoj zmysel. Prekladom je toto všetko stratené.
.náboženstvo je vo vašom živote zjavne veľmi dôležité.
Súvisí so všetkým. Keď som konvertoval k judaizmu, jeden židovský priateľ mi povedal, že kresťanstvo je v porovnaní s ortodoxným judaizmom iba taký vtip. Keďže som bol predtým hlboko veriaci kresťan, dotklo sa ma to. Až neskôr som pochopil, čo mal na mysli. Neviete si predstaviť úroveň náboženskej oddanosti ortodoxného žida. Je hrozne veľa vecí, ktoré musíte robiť – sú prikázané v tóre, nevymysleli ich rabíni. Keď ráno vstanete, ďakujete Bohu za nové ráno, vždy keď idete do kúpeľne, musíte povedať požehnanie, rovnako pred jedlom aj po jedle. Nakoniec, aj v katolíckom či luteránskom katechizme sa to prikazuje, lenže väčšina kresťanov to dnes nedodržiava. Trikrát za deň chodím do synagógy. Okrem toho máme príkaz denne študovať tóru – raz cez deň a raz v noci. Je to, akoby ste mali ďalšie zamestnanie. Zaberie to 30-40 hodín týždenne. Ale nemôžem ináč. Chcem vzdať úctu Stvoriteľovi.
Sean Skinner/
Pochádza z Detroitu. Odmalička sa aktívne venoval športu, na strednej škole bol kapitánom hokejového mužstva a vďaka svojej výkonnosti dostal univerzitné hokejové štipendium. V dôsledku postupnej konverzie k ortodoxnému judaizmu sa však profesionálnym hokejistom nestal. Je držiteľom majstrovskej trénerskej licencie pri americkej hokejovej federácii a venuje sa systematickému tréningu hokejových zručností. Spolupracuje s klubmi z NHL, KHL, s kanadskou, americkou, švédskou a ruskou hokejovou federáciou. Je autorom viacerých študijných materiálov o hokejových zručnostiach. Hoci pochádza z kresťanskej rodiny, konvertoval k ortodoxnému judaizmu. Spolu so svojou rodinou žije na predmestí Detroitu.
Sledoval som to len čiasotčne, pretože som počas olympiády pracoval v Bielorusku a tam ukazovali len bieloruských športovcov. Takže väčšinu hokejových zápasov som nevidel. Ale videl som napríklad zápas USA – Rusko. V každom prípade to bol zvláštny turnaj. Očakávalo sa, že Rusko vyhrá, a oni vypadli v štvrťfinále. Zo začiatku hrali celkom dobre, nie však výborne. Čakalo sa, kedy sa konečne ukážu v plnej sile, no turnaj sa pre nich skončil skôr, než sa im to podarilo. Ani Kanada nehrala dobre. Niektoré zápasy vyhrali len tak-tak, a hoci sa sa im nakoniec podarilo vyhrať celý turnaj, nemali napríklad v mužstve najužitočnejšieho hráča turnaja. USA naproti tomu hrali veľmi dobre, no rozhodujúci zápas prehrali. Bolo to zvláštne. Na druhej strane bolo výborné, že Selänne získal medailu. To je veľký hráč. Z európskych hráčov získal v NHL viac bodov len Jágr.
.pričom Jágr štyri sezóny v NHL vynechal.
Presne tak. Keby tie štyri sezóny nevynechal, tak je možno tretí za Gretzkym a Gordiem Howeom. Gretzky a Jágr sú jediní hráči, ktorí vyhrali kanadské bodovanie v piatich sezónach. Pritom ja osobne Gretzkého až tak nemusím, ale som veľký Jágrov fanúšik.
.vy nie ste klasický hokejový tréner, ale „tréner zručností”. Čo to znamená?
Pod zručnosťami rozumieme rôzne veci, ktoré musí hokejista ovládať. Svoje zručnosti má každý šport, ale v hokeji pre ne neexistuje zďaleka toľko odborných materiálov – kníh či dévedéčiek – ako, povedzme, v ľahkej atletike či v golfe. Existuje približne osemtisíc videokurzov golfu, ale keď som sa začal systematicky venovať hokejovým zručnostiam, bolo na celom svete menej než sto zväčša krátkych videokurzov. Napríklad o ovládaní hokejky existovalo len asi 20 videí, prípadne častí videí. Podobne to bolo s knihami.
.a vy ste to zmenili?
Urobil som série videí, venované jednotlivým zručnostiam. Najprv som sa venoval korčuľovaniu, neskôr som pridal streľbu a ovládanie hokejky. Urobil som napríklad osemapolhodinové päťdielne DVD len o narábaní s hokejkou. Nič podobné v tom čase neexistovalo. Hokejové federácie vo Švédsku, Fínsku, Kanade a v USA mali 24-minútové video, 30-minútové video a 50-minútové video. Na svete boli v tom čase štyria špecialisti na ovládanie hokejky, ja som bol jeden z nich a zároveň jediný, ktorý urobil seriózny výskum a pripravil celý tréningový materiál. Potom som urobil to isté o napádaní („checking”) a jedno DVD o samostatných nájazdoch, čo bolo dobre načasované, lebo práve vtedy – okolo roku 2002 – sa v NHL samostatné nájazdy zaviedli. O korčuľovaní som pripravil desaťdielny materiál. Žiadna hokejová federácia, žiadny hokejový klub nikdy neurobil taký podrobný výskum. Americká hokejová federácia tým bola zaskočená.
.prečo?
Lebo oni mali pripravovať vzdelávacie materiály a pripravil som ich ja. Bol som za nimi predtým, ako som išiel robiť videá o ovládaní hokejky, a ponúkol som im, že to urobím pre nich. A oni mi povedali: „Sean, kto si ty? Nikto ťa nepozná, nikoho to nebude zaujímať.” A mali svojím spôsobom pravdu. No ale keď som to urobil, boli z toho hotoví. Neskôr ponúkali istému trénerovi zo Švédska svoje 24-minútové video, ale on ho odmietol a povedal im, že chce moje materiály. Švédsko si ma nakoniec najalo ako trénera korčuľovania pre ich hokejovú federáciu. Podobne to bolo v Rusku. Za 50 rokov ich hokejovej histórie nikdy nepreložili do ruštiny nijaké americké tréningové materiály. Prvé preložili až tie moje a veľmi intenzívne ich používajú.
.keď chodíte do zahraničia, spolupracujete s hokejovými federáciami alebo s klubmi?
Vždy je to iné. Niekedy ma pozve hokejová federácia, niekedy pracujem pre národný tím, inokedy pre klub. Niekedy prednášam na trénerskom sympóziu, inokedy je to otvorený camp, kam ma pozve nejaký človek – ako v prípade tohto campu na Slovensku. Raz mi zavolala jedna matka z Namíbie. Jej dve deti hrali inline hokej, teda na kolieskových korčuliach. Pozvala ma tam k nim, celé to zorganizovala a nakoniec som vyučoval v Johanesburgu, v Kapskom meste a vo Windhoeku v Namíbii. Učil som aj v Buenos Aires, aj na najjužnejšom mieste Argentíny v Ushuaii, dvakrát som bol v Austrálii, viackrát v Číne a v Hongkongu, minulý mesiac som bol v Dubaji.
.majú kluby v NHL takých špecialistov ako ste vy?
Áno. Ja som pracoval pre sedem klubov z NHL. Tieto kluby majú hlavného trénera s dvoma asistentmi. Začiatkom 90. rokov začali zamestnávať kondičných trénerov a niekoľko tímov si z času na čas najalo aj trénera zručností. Väčšinou je to tak, že prídeme na týždeň, urobíme tréning pre hráčov, niekedy len pre nováčikov či pre novodraftovaných hráčov. Len zriedka pracujete s celým tímom. To sú profíci, ktorí majú pocit, že už sa od vás nemajú čo naučiť.
.myslíte si, že to je naozaj tak?
Isté je, že viem urobiť mnoho vecí, ktoré oni nevedia. (Smiech.) Ale viem, že mnohí hráči z NHL si pozerajú moje devedéčka v šatniach. Ale ja neprichádzam učiť hráčov triky. Ja sa snažím pomáhať hráčom, aby boli lepší hokejisti. Keď hráč vie, že dokáže urobiť nejaký trik, verí si, že toho dokáže viac. A viac ho baví tréning. Okrem toho vieme, že najlepší hráči v histórii NHL boli tí, ktorí výborne ovládali hokejku: Rocket Richard, Gordie Howe, Bobby Orr, Gretzky, Lemieux, Crosby, Ovečkin. Len občas sa medzi najlepších dostane nejaký strelec, napríklad Brad Hall, Al MacInnis alebo Chára. Keď dobre ovládate hokejku, lepšie nahrávate, lepšie strieľate, máte viac možností. Ale neočakávame, že hráči budú používať všetky finty v zápasoch.
.videli sme na youtube viacero videí, v ktorých predvádzate fascinujúce triky s pukom na hokejke, ale len jeden-jediný raz sme videli hráča, ktorý dal presne takouto fintou gól v dôležitom zápase. Bol to Mikael Granlund v semifinálovom zápase Fínov proti Rusom na MS v Bratislave pred dvoma rokmi.
Triky v zápasoch boli až donedávna úplne podceňované. Hráči z NHL ich nevedeli urobiť, prišli väčšinou až s európskymi hráčmi. V súčasnosti sú už bežnejšie. Dnes sme sa napríklad s deťmi učili robiť Jágrov trik – puk aj hokejku si posunieš medzi nohy a vystrelíš. V celej histórii NHL bolo s pomocou tohto triku daných desať gólov, z toho štyri v aktuálnej sezóne. Sme svedkami explózie zručnosti. A ja mám radšej zručnosti než fyzickú tvrdosť – narážania, údery, bitky.
.zdá sa, že máte rád európsky hokej. V minulosti sa hovorilo o československej škole, o ruskom či škandinávskom štýle hry. Naozaj sú medzi týmito hokejovými tradíciami také rozdiely?
Sú a v minulosti boli ešte výraznejšie. Voľakedy, keď ste išli na majstrovstvá sveta alebo na olympiádu, videli ste čistú esenciu týchto škôl. Československo bolo napríklad známe nahrávkami. Keď si porovnáte československé a americké tréningy, vidíte, že tam, kde sme si my nahrali raz, Čechoslováci si nahrali päťkrát. Vidieť to dokonca aj pri rozkorčuľovaní pred zápasom.
.v čom je tajomstvo ruského úspechu?
Ich hokej vychádza z baletu. Musí byť silný, musí mať gráciu, musí byť dokonalý. Rusi sú explozívni korčuliari a šikovne narábajú s hokejkami. Prvýkrát sme to videli v roku 1972 v tej známej sérii zápasov medzi Kanadou a ZSSR. Kanaďania fajčili a chodili do barov, kým Rusi skákali na švihadlách a dvíhali činky. Kým my sme boli „obyčajní hokejisti”, Rusi boli vytrénovaní športovci. Ďalšie ruské špecifikum je to, že deti odmalička trénujú profesionálni tréneri s odborným vzdelaním. My v Amerike máme dobrovoľných trénerov – otec nejakého chlapca jednoducho trénuje celý tím. No a nakoniec je to ich tréningový program mimo ľadu. V tom sa podobajú na Švédov a Fínov. Švédi sú výborní v ovládaní hokejky, Kanada vyniká v tvrdosti. V USA je veľa peňazí, a tak si môžu dovoliť učiť sa od celého sveta. Aj preto je v Amerike v posledných rokoch toľko výborných hráčov.
.na mnohých videách z youtube trénujete deti spolu s Alexandrom Ovečkinom. Ako ste sa dali dokopy?
Bol som sponzorovaný firmou Reebok/CCM, ktorá organizovala letnú hokejovú školu, čo putovala po Amerike. Boli to tri nezávislé tímy, ktoré sa presúvali po USA a Kanade. Ja som bol jeden deň v Toronte, ďalší v Detroite, potom v Seattli, v LA a tak dokola. Bol to veľký podnik. Z celého tohto projektu bolo nakoniec vybratých šesť najlepších chlapcov a mohli za odmenu hodinu korčuľovať s Ovečkinom. Bolo to však úplne zle zorganizované: nemali predstavu, čo budú tú hodinu s tými deťmi a s Ovečkinom robiť. Tak ma zavolali, aby sme spolu urobili tréning. Alexovi sa to veľmi páčilo, aj jeho mame, ktorá tam tiež bola. Potom ma pozval ma na slávnostné odovzdávanie cien NHL, no nemohol som prísť. Ale boli sme spolu na obede v Toronte a dohodli sme sa, že urobíme ďalšie tréningy v Rusku a vo Washingtone. Odvtedy sme sa však stále míňali a tak z toho nakoniec nebolo nič.
.nelákala vás niekedy kariéra skutočného trénera, ktorý je s mužstvom celú sezónu, určuje zostavu a stojí počas zápasu na hráčskej lavici?
Takýmto trénerom nie som pre to isté, prečo som nikdy nehral hokej na profesionálnej úrovni, aj keď predpoklady som na to mal. Bol som kapitánom juniorskeho mužstva a dostal som hokejové štipendium na univerzitu, no napriek tomu som prestal hrať. Na amerických univerzitách sa hrajú zápasy v piatok večer, v sobotu popoludní a v sobotu večer. A keďže sabat je od piatkového západu slnka po sobotný, väčšinu zápasov by som nemohol hrať.
.čiže išlo o to, že svet univerzitného a neskôr profesionálneho hokeja sa nedal zladiť s ortodoxným judaizmom?
V tom čase som ešte nekonvertoval k judaizmu, ale sobotu som už bral veľmi vážne. Keď som mal osemnásť rokov, uvedomil som si, že sabat nebol v nedeľu, ale v sobotu. Cirkev sa sama priznáva k tomu, že to zmenila zo soboty na nedeľu. Až protestanti prišli s tým, že nedeľa je sviatočným dňom preto, lebo Ježiš vstal z mŕtvych v prvý deň týždňa, teda v nedeľu. V tóre sa veľakrát hovorí, že to je siedmy deň a že to je na pamiatku stvorenia naveky. A hoci som bol iba prostý hokejista, vedel som, čo znamená „naveky”. (Smiech.)
.to ste už ako osemnásťročný brali náboženské otázky tak vážne?
Ja som bral náboženstvo vážne od útleho detstva. Už ako päťročný som sa snažil čítať Bibliu, hoci som nerozumel ani slovo. Moja sestra spomína, že som vtedy hovoril, že budem kazateľom. Mal som výborných rodičov. Môj otec bol športovec, a tak som od detstva veľmi intenzívne športoval. Päť až šesť hodín denne. Aj na strednej škole som bol veľmi nábožný a zároveň som hral hokej. No a potom prišlo to hokejové štipendium a problém so sobotou. Otec mi povedal, že keď je niečo v Biblii, tak sa mám podľa toho správať.
.čiže ste boli vychovaní v kresťanskom duchu, ale svätili ste sobotu?
Áno, a pridal som sa k skupine, ktorá sa odtrhla od adventistov siedmeho dňa. Táto skupina nedodržiavala len sabat – ako cirkev adventistov – ale aj sedem svätých dní v roku, ako napríklad pesach, jom kipur a podobné. Aj o týchto dňoch je napísané, že sa majú svätiť naveky, tak som ich začal svätiť. V tejto skupine som sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, ktorej rodina takto žila už štyri generácie: dodržiavali sabat, veľké sviatky, jedli kóšer jedlo. Žili v podstate ako židia, ale verili v Ježiša, no nie v svätú Trojicu. Bolo v tom teda niečo z kresťanstva a niečo zo židovstva. Takto sme žili, takto sme vychovávali naše deti a čím viac sme študovali Písmo, tým nám bolo jasnejšie, že by sme sa mali stať súčasťou Božieho vyvoleného národa. Boh si vyvolil židov nie preto, že by boli lepší než iní, ale preto, lebo práve cez nich sa rozhodol zachrániť ľudstvo.
.preto ste konvertovali k judaizmu?
Áno. Konvertovala celá naša rodina a práve vtedy som dostal prácu v Montreal Canadiens, čo je považované za úplný vrchol v oblasti, ktorej sa venujem. Niečo ako New York Yankies v bejzbale. Robil som tam predsezónny camp pred štrnásťtisíc divákmi.
.štrnásťtisíc divákov na tréningu?
No, ani ja som netušil, že to tak bude. Deň pred tréningom mi jeden známy v synagóge povedal „Á, tak zajtra robíš otvorený tréning pre Canadiens!” Ja som povedal „áno” a on sa ma opýtal, či viem, čo to znamená. Priznal som sa, že neviem, a tak mi povedal: „To znamená, že tam príde celý Montreal!” A skutočne to tak bolo. V tom čase som dokonca dostal ponuku presťahovať sa do Montrealu a pracovať ako jeden z trénerov Canadiens. Nebol by som hlavný tréner, takže problém so sabatom tam nebol, ale bol tam iný problém. Keď sa prisťahujete do francúzskej Kanady, vaše deti musia veľmi intenzívne študovať francúzštinu. Desať hodín týždenne. Je to zákon. Lenže my sme sa v tom čase práve začali učiť po hebrejsky a pre deti by to bolo neúnosné. Tak som tú ponuku odmietol.
.kvôli hebrejčine?
Hebrejčina je zásadná vec. Ako sme sa dostávali čoraz bližšie k judaizmu, uvedomili sme si, že tóra je nepreložiteľná do iných jazykov. Každé písmeno, každá medzera medzi písmenami má svoju číselnú hodnotu a svoj zmysel. Prekladom je toto všetko stratené.
.náboženstvo je vo vašom živote zjavne veľmi dôležité.
Súvisí so všetkým. Keď som konvertoval k judaizmu, jeden židovský priateľ mi povedal, že kresťanstvo je v porovnaní s ortodoxným judaizmom iba taký vtip. Keďže som bol predtým hlboko veriaci kresťan, dotklo sa ma to. Až neskôr som pochopil, čo mal na mysli. Neviete si predstaviť úroveň náboženskej oddanosti ortodoxného žida. Je hrozne veľa vecí, ktoré musíte robiť – sú prikázané v tóre, nevymysleli ich rabíni. Keď ráno vstanete, ďakujete Bohu za nové ráno, vždy keď idete do kúpeľne, musíte povedať požehnanie, rovnako pred jedlom aj po jedle. Nakoniec, aj v katolíckom či luteránskom katechizme sa to prikazuje, lenže väčšina kresťanov to dnes nedodržiava. Trikrát za deň chodím do synagógy. Okrem toho máme príkaz denne študovať tóru – raz cez deň a raz v noci. Je to, akoby ste mali ďalšie zamestnanie. Zaberie to 30-40 hodín týždenne. Ale nemôžem ináč. Chcem vzdať úctu Stvoriteľovi.
Sean Skinner/
Pochádza z Detroitu. Odmalička sa aktívne venoval športu, na strednej škole bol kapitánom hokejového mužstva a vďaka svojej výkonnosti dostal univerzitné hokejové štipendium. V dôsledku postupnej konverzie k ortodoxnému judaizmu sa však profesionálnym hokejistom nestal. Je držiteľom majstrovskej trénerskej licencie pri americkej hokejovej federácii a venuje sa systematickému tréningu hokejových zručností. Spolupracuje s klubmi z NHL, KHL, s kanadskou, americkou, švédskou a ruskou hokejovou federáciou. Je autorom viacerých študijných materiálov o hokejových zručnostiach. Hoci pochádza z kresťanskej rodiny, konvertoval k ortodoxnému judaizmu. Spolu so svojou rodinou žije na predmestí Detroitu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.